Analýzy Na hrane s Hříchom z AKO a Slosiarikom z Focusu: Politici sa rozhodujú podľa prieskumov

BRATISLAVA / Čo rozhodne v prezidentskej kampani? Dá sa na agresívny prejav a polopravdy v politike reagovať slušne? Čo vlastne funguje na voličov? O politikoch, prieskumoch a ľuďoch v uliciach debatopvali šéfovia najznámejších prieskumných agentúr - Václav Hřích z AKO a Martin Slosiarik z Focusu.

Nedôvera v prieskumy

Veľká časť politikov sa už dlhobobo kriticky vyjadruje k prieskum, ktoré ukazujú aktuálne nálady v spoločnosti. Podľa niektorých politikov môžu byť takéto prieskumy zmanipulované. Šéfovia najznámejších prieskumných agentúr takéto vyjadrenia odmietajú. Zároveň dodávajú, že ich služby využívajú práve aj politici, ktorých zaujímajú nálady v spoločnosti. "Politici a politické strany si dávajú robiť prieskumy, pretože ich považujú za relevantnú informáciu o tom, ako verejnosť vníma kroky vlády a spoločenskú situáciu," hovorí riaditeľ Focusu Slosiarik.

+8 fotiek

Analýzy Na hrane s Václavom Hříchom a Martinom Slosiarikom

Podľa Václava Hřícha si politici práve v prieskumom zisťujú, ktoré témy sú aktuálne a tie prinesú voličom. Témy v spoločnosti ale podľa šéfa AKO definujú politici, ktorí majú na Slovensku omnoho väčšiu silu ako prieskumy. Vývoj politiky vidíme podľa Hřícha aj pri voľbách, keďže voliči sa rozhodujú podľa lídra a program už nerozhoduje. "Veľká časť voličov ani nevie, aký je program. Namiesto programov sa píšu základné slogany," konštatuje šéf agentúry AKO.

Víťazom volieb bude Pellegrini alebo Korčok

Prieskumné agentúry naznačujú, že o víťazstvo v prezidentských voľbách sa pobijú Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Rovnako to vníma aj Václav Hřích: "Na 99,9 percent pôjdu práve títo kandidáti do druhého kola." Šéf Focusu rovnako neočakáva, že sa objaví ďalšie meno, ktoré by mohlo ešte zamiešať kartami. Na treťom mieste v prieskumoch sa objavuje neúspešný kandidát z minulých prezidentských volieb Štefan Harabin. "Rozdiel na dvoch favorizovaným kandidov je už nedosiahnuteľný," myslí si Hřích.

Rozhodovať by v týchto voľbách mohlo napríklad aj silná mobilizácia. "Po prehratých parlamentných voľbách môžu mať voliči opozície pocit, že sú tieto voľby dôležité pre budúcnosť Slovenska," myslí si sociológ Slosiarik.

Rozhodnú protesty o prezidentských voľbách?

Prezidentskú kampaň budú sprevádzať aj protesty, ktoré smerujú práve proti krokom vlády, ktorej súčasťou je aj Hlas Petra Pellegriniho. "Takéto opakujúce sa protesty kazia imidž vlády. Musia sa preto zamýšľať, či tieto protesty nezneistia aj ich voličov. Zatiaľ sa to nedeje," tvrdí šéf agentúry AKO.

Medzi protestujúcimi sa na námestiach objavuje aj Ivan Korčok. Časti opozícii sa to nepáči a vnímajú to ako súčasť Korčokovej kampane. "Môže byť problém, ak sa politické strany rozhádajú na tejto téme a voličom ukážu, že nedokážu spolupracovať," reaguje Slosiarik.

Politickou témou posledných dní sa stalo aj možné odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej. Petíciu za jej odvolanie už podpísalo približne 170-tisíc ľudí. Podľa Slosiarika voliči SNS nevnímajú túto petíciu za zásadný problém.

Agresivita v politických diskusiách rastie

Politické diskusie zahlcujú agresívne prejavy doplnené polopravdami, ktoré širia politici medzi svojich voličov. "Politika u nás a v zahraničí je individualizovaná. Tým pádom výkon jednotlivcov v televíznych debatách je z ich prípadu dôležitejší ako stranícka profilácia. Spôsobuje to na politikov tlak, aby boli najlepší," odpovedá šéf AKO na aktuálne trendy v politických diskusiách. Hřích pripomína, že politikov na politické debaty pripravuje tím ľudí.

"Spoločnosť hrubne v interakciách. Ľudia sú na seba nervóznejší a to napätie sa prejavuje v bežných situáciách. Dokonca to má vplyv aj na dôveru v inštitúcie. Takéto kroky podrezávajú nohy akémukoľvek právnemu štátu," hovorí riaditeľ Focusu. Aj podľa Václava Hřícha podčiarkujú výsledky prieskumov to, že ľudia vnímajú veľkú zmenu komunikácie v politike a spoločnosti.

​