ŠPECIÁL: Analýzy Na hrane s Hříchom o tom, či kandidáti na prezidenta odhadli svojich voličov

Zdielať na

18.3.2024 Noviny PLUS

ŠPECIÁL: Analýzy Na hrane s Hříchom o tom, či kandidáti na prezidenta odhadli svojich voličov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Už v sobotu si vyberieme nového prezidenta, zatiaľ len v prvom kole. Televízia JOJ24 Vám s moderátorkou Lenkou Ježovou ponúkla sériu rozhovorov Kreslo pre kandidáta. Každý z kandidátov odpovedal aj na sériu 10tich konkrétnych otázok, na ktoré sme sa pýtali aj v špeciálnom prieskume, aby sme zistili, či sa uchádzači o kreslo trafili do nálad aj svojich vlastných voličov. A práve Václav Hřích, šéf agentúry AKO analyzoval, kto pozná svojich voličov najlepšie a aké sú nálady v spoločnosti.

Václav Hřích uviedol, že táto šanca je iba teoretická. "Musela by sa odohrať nejaká veľka kauza, alebo by museli v jeho prospech poodstupovať viacerí kandidáti," zhodnotil Hřích a povedal, že Štefan Harabin má aj skrytého voliča, ktorý nie vždy prizná, že by ho volil, alebo už ho volil.

Poznamenal aj to, že Peter Pellegrini a Ivan Korčok idú už mesiace plece pri pleci. "Je dôležité presvedčiť ľudí, aby k tým voľbám prišli," poznamenal Hřích na margo toho, či by sa niečo podobné mohlo udiať aj v prípade tohto suboja.

Registrované partnerstvá?

Takmer 50 % si opýtaných si myslí, že Slovensko nepotrebuje riešiť registrované partnerstvá, takmer 40 % si zase myslí, že áno a okolo 15 % nevie.

"Pre voličov to nie je na programe dňa a to sa premieta aj do odpovedí kandidátov," vysvetľoval Hřích s tým, že napríklad Ján Kubiš sa do svojej cieľovky s odpoveďou až tak úplne netrafil. Väčšina kandidátov sa vyjadrila, že by zákon o registrovaných partnerstvách. nepodpísala.

Snahu o reflektovanie spoločenských nálad vidí Hřích aj u Petra Pellegriniho, ktorý by sa opieral o väčšinový názor v spoločnosti. Hřích však dodal aj to, že zatiaľ na Slovensku žiadna vláda nezastupovala väčšinový názor spoločnosti.

Čo s odlukou cirkvi od štátu?

Nadpolovičná väčšina opýtaných je za to, aby sa cirkev odlúčila od štátu. Odborník však upozornil, že občania nemajú úplne jasno v tom, čo odluka cirkvi od štátu vlastne znamená a každý si pod ňou predstavuje niečo iné.

Ivan Korčok sa k téme vyjadril tak, že to nie je témou dňa. Hřích za tým vidí rovnakú stratégiu, akú zvolil Peter Pellegrini pri registrovaných partnerstvách. Expert uviedol aj to, že o čo ideme ďalej od väčších miest, o to zásadnejšiu úlohu cirkev zohráva a je prepojená na fungovanie obcí. Poznamenal aj to, že sa nedá povedať, že by sa cirkev politicky neangažovala.

Chcú občania sprísnenie interupcií?

Dvaja z troch oslovených hovoria nie a podľa Hřícha je to dôkazom, že ľudia už nechcú otvárať tému sprísňovania interrupcií. "Myslia si, že ten systém je nastavený dobre," doplnil. V tejto téme sa kandidáti so svojimi možnými voličmi zhodli. "Zdá sa, že táto konkrétna téma už nie je tak atraktívna, zdá sa, že je to už taká prevarená voda," vysvetlil Hřích ďalej. Nevylúčil však, že sa táto téma bude ešte niekedy politikom hodiť.

Novela trestného zákona - áno, či nie?

Šéf AKO uviedol, že každý z opýtaných má v tejto téme svoju pravdu o ktorej je presvedčený. 46 % opýtaných je presvedčených, že prezident by nemal predmetnú novelu podpísať. Za podpis hlavy štátu bolo len 31 % a zvyšok na túto tému nemá názor. "Dokonale to kreslí obraz súčasného Slovenska," povedal Václav Hřích a zdôraznil, že práve tu je cítiť, že názor voličov do veľkej miery tvoria politici svojimi výrokmi a vyhláseniami. "Zdá sa, že politici svojím schvaľovaním a postojom k tejto otázke, vytvorili aj postoje svojich voličov," uzavrel.

Rozumejú ľudia rozdielom medzi parlamentnou a prezidentskou demokraciou?

Za prezidentskú demokraciu bolo 22,5 % opýtaných. Nie povedalo takmer 48 %. Hřích uviedol, že ani toto pre Slovákov nie je témou a zmätok vyvoláva aj to, že kandidáti na prezidenta si v kampani často prisvojujú kompetencie, ktoré im nepatria a ľuďom často sľubujú to, čo nevedia splniť. Diskrepanciu spôsobuje aj to, že krajinu vlastne vedie premiér a nie parlament, hoci vláda by sa mala spovedať práve parlamentu, ktorý schvaľuje zákony.

Kandidát Švec sa do nálad svojich voličov trafil, ale na druhej strane aj Krisztián Forró, ktorého voliči sú v tejto otázke váhaví rovnako, ako on.

Bojovať aj za iných či nie?

Občania nepodporujú ani to, že by mali slovenskí občania, alebo aj vojaci bojovať v inom štáte. "Zdá sa, že Robert Fico v tomto trafil," skonštatoval šéf AKO. "Prvý raz by sme museli spraviť niečo, ako je zodpovednosť," doplnil odborník.

Takmer všetci kandidáti sa zhodli v tom, že by povolenie na boj v zahraničí pre občana nepodpísali. Igor Matovič sa vyjadril, že by povolenie od prezidenta zrušil a, že nech si "každý bojuje kde chce". Zmätok mali podľa Hřícha nielen občania, ale aj respondenti, ktorí zrejme otázku nevnímali, ako povolenie pre jednotlivých občanov.

Ako je to s vyhlásením klimatickej núdze?

Téme pomohlo aj to, že sa o nej začalo viac hovoriť a to aj v súvislosti s energiami a vojnou na Ukrajine. "Ľudia si to začali viac všímať," poznamenal expert. Zároveň poznamenal aj to, že veľké výkyvy počasia zaznamenali aj občania a to nielen u nás, ale aj v zahraničí. "Pre politikov to však téma nie je," zhodnotil s tým, že v tejto otázke sa občania so svojimi kandidátmi až tak nezhodujú, ale do všeobecnej nálady svojej voličskej základne sa trafil.