Analýzy Na hrane o výročí vstupu do NATO: Sovieti nám po roku 89 odkazovali, že sa vrátia

BRATISLAVA / Prezidentská kampaň sa preklápa do ďalšej fázy a sviatky-nesviatky, kandidáti si nič nedarujú. Jednou z tém kampane je aj naše pôsobenie v NATO, postoj k Ukrajine a špeciálne tvrdenia, že tu chce niekto posielať našich mužov do vojny. A práve v týchto dňoch si pripomíname 20. výročie vstupu do NATO, aj o tom diskutovala s vtedajším premiérom a ministrom obrany moderátorka Jana Krescanko Dibáková.

Hosťami v štúdiu boli Mikuláš Dzurinda a Ivan Šimko. Obaja majú za sebou spoločné stranícke pôsobenie, ale aj turbulentné vzťahy. Teraz obaja podporujú kandidáta Ivana Korčoka a to aj pre jeho postoj k nášmu zahraničnému pôsobeniu. Obaja sa zhodli, že určujúca bude aj mobilizácia voličov. "Dezinformačnú kampaň už máme za sebou," poznamenal Šimko s tým, že patrila už k prvému kolu. 

+3 fotky

ANALÝZY Na hrane s Mikulášom Dzurindom a Ivanom Šimkom

Môže prezident vziať zahraničnú politiku "do svojich rúk"?

Mikuláš Dzurinda poznamenal, že prezidentovi nič nebráni ako hlave štátu, aby sa na Európsku radu "nominovala ona" a to najmä v momente, keď by "Robert Fico robil hanbu a sťažoval rokovania". "Ak môžeme eliminovať škody proaktívnym ťahom," uviedol Dzurinda s tým, že netreba o problémoch iba hovoriť, ale niekedy aj konať. "Pellegrini by bol normálnejší a narobil by menej škôd ako Robert Fico," dodal.

Ivan Šimko spomenul, že v Ústave nie je zakotvené, kedy nás zastupuje prezident a kedy premiér. Prezident v prípade zastupovania navonok môže vládu poveriť, aby konala aj zaňho. Šimko zdôraznil aj to, že treba vedieť, kto je našim spojencom a kto je nepriateľom. 

Komplikované vzťahy z minulosti

Nezhody v minulosti podľa Dzurindu nikdy neboli osobného charakteru, ale išlo o to, že sa názorovo nezhodli. "Sme kamaráti," uviedol Dzurinda a Šimko s ním súhlasil. "Ani nijaký ďalší konflikt nebol," pokračoval Šimko s tým, že aj po svojom odvolaní ďalej podporoval vládu hlasovaniami. Išlo o rozpor v súvislosti s kauzou "skupinka". 

Vstup do NATO

Slovensko na začiatku nevolali do NATO a to aj napriek tomu, že si dalo prihlášku. Dzurinda to pripisoval aj turbulentným obdobím, ale aj izoláciou, do ktorej sme sa dostali vďaka éra Vladimíra Mečiara. Po otočení spoločenskej situácie to však podľa expremiéra išlo rýchlo. "Bola to celková vnútropolitická situácia, ktorá tu bola za tretej vlády Vladimíra Mečiara," uviedol Šimko a dodal, že sme dostávali demarše, že nedodržiavame hodnoty západného sveta.

Zaspomínal si aj na to, keď si prezident Havel "naivne myslel", že by bolo dobré zrušiť všetky bloky. "Netešte sa, my sa vrátime, hovorili popri odsune vojsk sovieti," pripomenul Šimko ako bývalý minister obrany. Už vtedy im bolo jasné, že je nevyhnutné, aby sme sa stali členmi západného spoločenstva. "Každý si uvedomoval, že nechceme byť znova okupovanou krajinou," pokračoval ďalej. 

Chodí sa opozícia sťažovať do zahraničia?

"Vnímal som tlak, ktorý sa na nás valil od Mečiarovcov a ten tlak bol príšerný," uviedol Dzurinda a opäť pripomenul aj tlaky na médiá a to, že na Slovensku "bolo nedýchateľne". "Nikdy som sa nechodil sťažovať do cudziny," uviedol s tým, že doma bola situácia neznesiteľná.

Dzurinda nechcel konšpirovať o tom, či sa súčasná opozícia chodí, alebo nechodí sťažovať do zahraničia. "Vtedy sme neboli členmi týchto zastúpení," poznamenal Šimko na margo rétoriky o sťažovaní sa opozície v zahraničí. "Predsa nebudú klamať," reagoval Šimko s tým, že informovanie nie je sťažovanie. 

Boj o demokraciu a západné štruktúry

Dzurinda otvorene hovoril o tom, že expremiér Vladimír Mečiar neuznával SDK a bola obava aj o to, či ešte budú voľby. Šimko spomenul aj zmarené referendum. "Tam išlo o holý život a o to, či to obrátime, alebo neobrátime," doplnil Dzurinda. Šimko akcentoval, že prezidentovi Kováčovi končil mandát a na novom kandidátovi nebola zhoda. Preto začali zbierať podpisy občanov pre podporu priamej voľby prezidenta.

"To zabezpečuje, že prezident je vždy zvolený," povedal Šimko a dodal, že Slovensko bolo v roku 1997 rok bez prezidenta. "Z toho obdobia pochádzajú napríklad Mečiarove amnestie," pripomenul Šimko. "Nakoniec sme sa dohodli, že pôjdeme do volieb s jednou kandidátnou listinou," doplnil exminister. 

"Bolo mi jasné, že keď vydržíme, budeme mať šancu," povedal Dzurinda na konto vtedajšej koalície, ktorú tvorilo 5 strán a sám ju označil za "komplikovanú". 

Prelet stíhačiek NATO a operácia v Iraku

"Ja som vedel aká genocída prebieha v Kosove," poznamenal Dzurinda na margo povolenia preletu stíhačiek NATO. "Ja som konal na základe svojho svedomia," pokračoval s tým, že zároveň sa o mesiac konalo zasadnutie samitu NATO, kde sa malo hovoriť aj o Slovensku. "Ja cítim pokoj, že som Slovensku neublížil a neublížil som ani Srbsku," pokračoval s tým, že operáciu Rusi nezablokovali a legitimizovali, že to "bola potrebná operácia". Dzurinda vyzdvihol vtedajších členov SDĽ, ktorí v tom čase pochopili, že nám treba "ten bezpečnostný dáždnik". 

Aká je perspektíva Slovenska v NATO?

Dzurinda si myslí, že nálady proti NATO na Slovensku "prehrmia". "Američania potrebujú Európu minimálne tak, ako Európa ich," zdôraznil expremiér a NATO označil za vynikajúci projekt. NATO vyzdvihol aj Šimko s tým, že teraz je projekt vo vynikajúcej kondícii. "Keď sme vstúpili do NATO, nesmrdeli sme tým Rusom," uzavrel. 

​