Komentár Arpáda Soltésza: Pán Matovič, a čo Fico?

Komentovať trestný proces nie je novinársky žáner. O vine rozhoduje v civilizovanej spoločnosti súd, nie osobné sympatie či animozity občana. Akurát slovenské súdy stále zriedkavejšie dostávajú šancu, aby v závažných kauzách akokoľvek rozhodli. Rozhoduje za ne generálna prokuratúra, a prečo by nie, keď raz môže. V ten istý deň, keď prezidentka Zuzana Čaputová kritizovala vo svojej správe o stave republiky nadužívanie notorického paragrafu 363, zbavili ním problémov Roberta Fica. Nezbavili ho však podozrení ani zlej povesti. Naopak, ponechali nám slobodu už navždy si o ňom veriť čomukoľvek, v čo uveriť dokážeme.

Keby v prenose z tlačovky nebol aj titulok, že ju vysielajú z pôdy generálnej prokuratúry, bolo by veľmi ťažké odlíšiť, či počúvame záverečnú reč obhajcu obžalovaných, alebo sudcovo zdôvodnenie oslobodzujúceho rozsudku.

Pre spravodlivosť treba povedať, že je naozaj ťažké uveriť v zosnovanie zločineckej skupiny, ktorú by Robert Fico s Robertom Kaliňákom priamo vymysleli na vymáhanie úplatkov. V skutočnosti ten prípad vyzerá skôr ako príbeh o partičke ľudí bez charakteru a zábran, ktorí sa dostali k moci a využili každučkú šancu na získanie osobného prospechu, bez ohľadu na zákon či elementárny vkus. Je preto ešte ťažšie uveriť, že pri tom nezneužívali moc, ktorú mali zverenú na výkon ústavných funkcií.

Tvrdenie, že Robert Fico nemohol zneužiť svoju právomoc verejného činiteľa pri vyzradení daňového tajomstva, pretože ako predseda vlády nemal voči daňovým subjektom žiadnu právomoc, je rozhodne spôsobilé vyvolať aj všakovaké nepekné podozrenia voči autorovi výroku, platí však prezumpcia neviny. No prezumpcia rozumu neexistuje a stará novinárska poučka hovorí, že za každou kauzou treba najprv hľadať ľudskú hlúposť, a až keby sa žiadna nenašla, konšpiráciu. Zostaňme teda pri tom, že na generálnej prokuratúre autenticky nechápu moc, ktorú má premiér nad ktorýmkoľvek úradníkom v štátnej a verejnej správe. Čo zasa nie je také divné, keď si uvedomíme, že generálny prokurátor môže hocičo, a všetci mu môžu.

Robert Fico sa teda definitívne nemusí báť, že ho súd uzná vinným a posadí za mreže pre zosnovanie zločineckej skupiny a zneužívanie právomocí. Zároveň by bolo naivné predpokladať, že ho mrzí, koľkí ľudia teraz zotrvajú v neochvejnej viere, že je vlastne len taký obyčajný gauner, ktorý sa ocitol v neobyčajne mocnom postavení. Je mu to úplne jedno. Takí ľudia ho beztak nikdy nevolili, ani ho voliť nebudú. Nemajú mu čím byť užitoční, takže je to ako keby vôbec neexistovali.

Otázka znie, ako sa podarí s touto úľavou vysporiadať samotnému Robertovi Ficovi. Ohrozenie orgánmi činnými v trestnom konaní malo vskutku impozantný mobilizačný účinok, nielen na takzvaného antisystémového voliča, ale aj naňho samotného. Z politického i ľudského dna sa s obdivuhodnou námahou vyštveral na pozíciu jednej z veľkých nádejí moderného európskeho fašizmu. S trochou šťastia by azda aj v Moskve mohli zabudnúť na jeho minulé zrady a keby nás naservíroval Kremľu na striebornom podnose, možno by sa tu smel stať doživotným gubernátorom. Lenže teraz, keď ho ochránil samotný systém, sa opäť stáva jeho súčasťou. Ak s touto kartou dobre zahrajú praví veriaci, ako sú všakoví mazurekovia, kotlebovia a kuffovia, vytvoria okolo Fica chytľavú konšpiračnú teóriu, ktorá sa núka sama. Môžu z neho urobiť druhú stranu mince, na ktorej je vyrazená nevábna tvár Igora Matoviča. Potom by preferencie Smeru rýchle padli späť na postkuciakovské dno.

Najväčší problém však má Igor Matovič. Nemá totiž žiadnu inú agendu, než lynč nepopulárnych politikov, ktorých pospolitý ľud zo srdca nenávidí. Od tohto okamihu nemôže používať argument Ficom, pretože Maroš Žilinka je jeho generálny prokurátor. Technikálie nie sú podstatné, bez Matovičovho súhlasu by ho parlament nikdy nebol zvolil. Neobstojí ani námietka, že generálny pardonátor, ako ho volajú v právnickej branži, má mentálne omnoho bližšie k Borisovi Kollárovi. Aj bossa parlamentu si predsa vybral Igor Matovič, bez ohľadu na to, že matematicky ho na koaličnú väčšinu nepotreboval.

Keď sa bude úbohá hŕstka zvyšných fanúšikov Igora Matoviča oháňať bojom proti mafii, umlátia ich jednoduchou otázkou: „A čo Fico?“