S Matovičom by sa aj dalo žiť, keby sme naňho neumierali

Politikov, ktorí úplne stratia kontakt s realitou, doposiaľ nebýval problém prežiť. Mali to ľahké. Nech už blúznili o praslovákoch, migrantských hordách, zhubnej gender ideológii, o Sorosovi, či inom svetovom sprisahaní temných mocností, nemuseli čeliť žiadnej reálnej hrozbe. Aj občan to mal ľahké, stačilo počkať, kým politik vyhnije z verejného života. Súčasná politická garnitúra však čelí pandémii, ktorá zabíja. Igor Matovič hrá so svojimi občanmi ruskú ruletu.

Protihráčom je smrtiaci vírus, v banku sú naše životy a Matovičovo ego. Uveril, že je geniálnym záchrancom národa, ba možno aj kontinentu, planéty i priľahlého vesmíru a je odhodlaný bojovať za svoj sebaobraz až do posledného občana.

Žiadne testovanie nedokáže obmedziť šírenie nákazy s takou účinnosťou, ako naozaj dôsledný zákaz vychádzania. Toto je prosto matematicky a medicínsky overený fakt. Lenže premiéra nezaujímajú fakty, ktoré dokazujú, že sa mýlil a jeho nápad s kobercovým výterom bol síce zaujímavý, no nie práve geniálny. Ak spasiteľom tejto krajiny nemá byť svätý Igor trnavský, tak táto krajina ani nie je hodná prežitia.

Masívne testovanie v ohniskách nákazy, alebo medzi vybranými skupinami rizikových ľudí, samozrejme, má význam, ale bez tvrdého lockdownu je úplne nanič. Plošné testovanie, ktoré sme tu už mali, dokáže byť aj kontraproduktívne, pretože časti falošne negatívnych ľudí dodá pocit falošného bezpečia. Keď si k tomu pripočítame novú mutáciu vírusu, ktorá sa šíri omnoho agresívnejšie, najbližšie celoštátne branné cvičenie povedie k rovnakému výsledku, ako prvé atómové krútenie krkom hnusoby. Očakávať, že rovnaký postup povedie k odlišnému výsledku, je napokon jednou z tradičných definícií šialenstva.

Už dnes patríme k svetovým lídrom v počte úmrtí na covid. Keď budeme naďalej iba bezhlavo testovať, bez toho, aby sme na nevyhnutný čas zmrazili život v krajine, svet čoskoro zabudne na Bergamo a symbolom smrti na hnusobu sa stane Slovensko.

Iná vec je, že testovanie až do posledného chlapa nie je iba Matovičova samoúčelná mánia. Je to aj prostriedok, ako zvaliť fatálne následky vlastnej nemohúcnosti na druhých a palica, ktorou môže mlátiť po hlave Richarda Sulíka. Zdá sa, že pomsta za minulé príkoria, skutočné i domnelé, patrí medzi jeho základné motivácie. A v tomto ohľade nezostáva iné, než zopakovať ohyzdné klišé, že všetko zlé je na niečo aj dobré. Lebo Matovič a Sulík si jeden druhého určite zaslúžia, aj na dlhší čas, ako je jedno volebné obdobie.

Nemá zmysel škriepiť sa s Matovičovým čo by bolo, keby bolo inak, tak, ako on kázal, no zrealizovať nedokázal ani z pozície najmocnejšieho muža v krajine. Za smrť ľudí, ktorí mohli žiť, nesie plnú politickú zodpovednosť predseda vlády. Ak nie je spokojný s prácou svojich ministrov, má ich vymeniť. Ak nijakými prostriedkami nedokáže ani svoju vlastnú vládu zorganizovať podľa svojich vlastných predstáv, tak prosto nevie vládnuť a má odstúpiť. 

Premiér, ktorý zoči-voči najhoršej kríze od konca poslednej vojny, priehľadnými a prostoduchými hrami hodnými narcistického psychopata v strednom manažmente menšej korporácie, rozkladá svoj vlastný tím a znižuje vážnosť svojich vlastných ľudí pred zákazníkom, ktorým je v tomto konkrétnom prípade každý občan Slovenskej republiky, jednoducho nie je na výkon svojej funkcie spôsobilý. Za normálnych okolností by sa s tým azda aj dalo žiť, no teraz sa mnohým nebude dať. Mnohí prosto zomrú, kdesi pred nemocnicou, ktorá pod ich náporom skolabuje.