Známy advokát Para o podmienkach väzby: Je to veľké psychické utrpenie

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Slovensko je dlhodobo kritizované radou Európy za podmienky ktoré sú vytvorené vo väzbe. Máme prípad pokusov o samovraždu Moniky Jankovskej, pokus o samovraždu Milana Lučanského.

Myslíte si, že väzobné podmienky u nás majú taký vplyv na psychiku, aby sa väznený uchýlil k takým fatálnym rozhodnutiam ako je sebapoškodzovanie,či samovražda?

Podmienky kolúznej väzby sú na Slovensku predovšetkým nastavené tak, že závisia od vyšetrovateľa, od prokurátora, bez možnosti preskúmať súdom, či povolí návštevu, alebo komunikáciu s blízkymi príbuznými, čo má samozrejme veľmi veľký vplyv na psychiku. Najmä ak to nie je časovo ohraničené, a nie je to často ani odôvodnené.

Právny zástupca Moniky Jankovskej poukazoval na to, že za niekoľko mesiacov nebol urobený žiadny úkon. Máme v našej legislatíve zakotvené, že sa budú pravidelne preskúmavať dôvody väzby? Teda, či človek, ktorý je právne nevinný má naďalej zostať vo väzbe?

Vždy je to na obhajcovi, ktorý môže kedykoľvek podať žiadosť. Niekedy môže byť na škodu veci, ak sa podáva príliš často. Zahraničné právne úpravy vychádzajú z určitej periodicity, či už dvoj, alebo trojmesačnej, kedy súdy automaticky skúmajú väzbu. Na Slovensku závisí buď od návrhu prokurátora, alebo od návrhu advokáta, teda samotného obvineného, kedy sa domáha preskúmania väzby.

Je v súlade so zákonom, že mesiac po vzatí do väzby nedostane väznený list od rodiny alebo rodina od neho?

V zákone to nie je vyslovene upravené, v prípade kolúznej väzby podlieha korešpondencia kontrole zo strany vyšetrovateľa. Je len na ňom, ako rýchlo k tomu pristúpi. Podľa zákona, nie podľa práva EU, to nie je možné preskúmať zo strany sudcu pre prípravné konanie, čo je podľa mňa na škodu veci.

Čo môže väzeň urobiť v prípade, že nesúhlasí s podmienkami, v akých je držaný, keďže podmienky vo väzbe sú horšie ako vo výkone trestu?

Môže sa obrátiť na Ústavný súd podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane základných ľudských práv. Je to dlhotrvajúci proces. Ako som povedal, je to na škodu veci, že zatiaľ prístup súdov neumožňuje, aby sudca pre prípravné konanie preskúmal podmienky väzby a prečo vyšetrovateľ neumožňuje aj niekoľko mesiacov komunikáciu s blízkymi príbuznými. Stali sa prípady, kedy môj mandant nemohol komunikovať so svojimi blízkymi, s manželkou, deťmi aj deväť mesiacov a nebola mu umožnená ani návšteva blízkej rodiny. Toto má veľký dopad na psychiku a je veľmi ťažké toho človeka udržať pred skratovým konaním.

Prečo sú podmienky väzby horšie ako podmienky výkonu trestu?

Je to na zváženie. Predpokladám, že na Slovensku sa skôr uprednostňuje reakcia pred prevenciou, pravdepodobne to súvisí s určitou taktikou, kedy účel svätí prostriedky a kalkuluje sa s určitými psychickými dopadmi, čím chcú primäť človeka k spolupráci. Žiaľ, keď nedôjde k dôslednému prevereniu takejto spolupráce, ktorá je často až vynútená. Takáto spolupráca je častokrát klamlivá, a nespoľahlivá.

Obracajú sa na vás vaši klienti často s požiadavkou na prehodnotenie väzby? Je to bežná prax? Ľudia, ktorí sú vo väzbe majú tendenciu každý deň zaoberať sa tými dôvodmi?

Áno, rozoberáte to veľmi často. Ja som obhajca, ktorý väzbu posudzuje ako určitý sekundárny problém. Samozrejme by pomohlo, ak by bolo možné preskúmavať podmienky tej väzby. Človek sa dokáže zmieriť s časovým ohraničením, alebo určitým odôvodnením toho momentálneho stavu. Ak je to bez uvedenia dôvodu a bez časového ohraničenia, predovšetkým ak to zasahuje do jeho práv komunikovať s rodinou, tak je to veľké psychické utrpenie. Podľa mňa vtedy nie je vhodné podliehať psychickému tlaku zo strany klienta. Ak podávate žiadosti príliš často, zaťažuje sa tým ako sudca tak aj obhajoba. Ale pomohlo by, ak by sudca pre prípravné konanie mal možnosť, teda pristúpil by, lebo on tú možnosť podľa práva má, len sa nevyužíva a začal by preskúmavať podmienky, v ktorých vo väzbe dochádza.

Ľudia nevedia, prečo sú tak dlho vo väzbe?

Vedia, že majú kolúznu väzbu. Problém je však, že niekedy aj po siedmich mesiacoch, teda po základnej lehote väzby, dochádza k paušálnemu odôvodneniu. Kolúznu väzbu ja vnímam ako akútnu obavu, že niekto bude pôsobiť na priebeh vyšetrovania. A tejto akútnej obave by mal zodpovedať urýchlený prístup, kedy logicky urobia úkony, ktoré sú ohrozené. Následne by mal súd veľmi dôrazne preskúmať, či kolúzne dôvody trvajú. Samozrejme vnímam aj ohraničenie kolúznej väzby. V sedemmesačnej lehote, v moderných podmienkach musí stačiť orgánom činným v trestnom konaní, aby zabránili akejkoľvek kolúznej obave. Čo sa týka samotnej väzby, keď je vo väzbe z kolúzneho dôvodu, ten kolúzny dôvod umožňuje vyšetrovateľovi zabraňovať vám rôzne veci. Napríklad komunikovať s najbližšími procesom telefónu a návštev. Zákon nevyžaduje, aby to odôvodnil. Ak nebudete vedieť prečo a na ako dlho, tak to na vás veľmi psychicky pôsobí.

Ako najdlhšie môže byť človek väznený kolúznej väzbe?

V podstate celý čas, pri obzvlášť závažnom zločine, kedy je kolúzna väzba najčastejšia. Dva roky počas vyšetrovania a dva roky počas súdneho konania, je možné v určitých prípadoch použiť aj piaty rok. Celková dĺžka väzby sa môže natiahnuť na päť rokov.