ROZHOVOR: Prelomový úspech vedcov, bola pri ňom aj slovenská biologička

BRATISLAVA / Svetová veda zdolala ďalší míľnik. A nás môže tešiť, že zásluhu na tom má aj mladá slovenská vedkyňa. Patrícia Chrzanová Pečnerová bola súčasťou tímu, ktorému sa podarilo prečítať doteraz najstaršiu DNA, starú viac ako 1-milión rokov.

Skúste nám tak jednoducho vysvetliť, čo sa Vám to podarilo?

Podarilo sa nám niekoľko vecí. Asi taká tá najväčšia a najprelomovejšia sama o sebe je tá, že sa nám podarilo osekvenovať DNA, alebo teda prečítať DNA, ktorá je staršia ako milión rokov. Doteraz tým rekordmanom, alebo rekordmankou DNA, bola 700-tisíc rokov stará DNA z koňa, ktorý žil na Aljaške. Teraz sa nám podarilo v počte prekonať tento rekord zhruba o 500-tisíc rokov, pričom naša najstaršia vzorka má 1,2 milióna rokov. Okrem teda toho, že sa nám podarilo DNA prečítať, tak sa nám podarilo zistiť aj celkom zaujímavé veci.

Ak sa nemýlim, tak vám sa vlastne podarilo objaviť novú líniu mamuta, o ktorej sme doteraz netušili, že existuje. Chápem dobre?

Presne tak. Pred miliónmi rokov všetci predpokladali, že žije iba jeden druh mamuta, a to na Sibíri. V tej dobe žil mamut stepný. Po všetkých našich analýzach sa zrazu objavila nová grécka línia, my ju nazývame "Krestovka“, podľa miesta, kde bol tento mamut nájdený. V podstate táto línia žila v tej istej dobe ako mamuty stepné na Sibíri, kolonizovala Severnú Ameriku a stala sa predkom mamuta kolumbijského.

Posunutie tej hranice získania najstaršej DNA o 500-tisíc rokov, znie mne ako laikovi, ako veľký úspech. Je takto chápané aj vo vedeckých kruhoch? To znamená, spôsobilo to vo vedeckých kruhoch takú tú eufóriu, alebo radosť, že sa to podarilo?

Povedala by som, že áno. Aj medzi nami vedcami bolo dlho otázkou, že ako ďaleko je možné ísť, ako ďaleko do minulosti sa nám vlastne podarí dostať. Kedysi si ľudia mysleli, že je možné sekvenovať hocičo. Myslím tie štúdie, ktoré tvrdili, že osekvenovali DNA z dinosaurov za 60 miliónov rokov starú. Ale to sa potom ukázalo, že to bolo úplne chybné a po dlhú dobu si ľudia mysleli, že sa možno nedokážeme dostať cez hranicu 100-tisíc rokov. A potom sa objavila tá 700-tisíc ročná kosť koňa, ktorú som spomínala, a ktorú sa im podarilo osekvenovať. Ľudia tak začali pomýšľať na to, že či by sme sa mohli dostať aj cez ten 1 milión. A práve preto je ten náš objav aj taký výnimočný. Je to dôkaz toho, že sa dá osekvenovať aj DNA, ktorá je takto stará a umožňuje sa nám pozerať na časové škály, ktoré sú zase z iného sveta, a kde už môžeme skúmať napríklad vznik druhov.

Predpokladám, že vo vede je to podobné ako v športe. Keď vznikne nový rekord, tak má len určitú platnosť a snahou je ho opäť prekonať. Dá sa ešte táto hranica, tých 1,2 milióna rokov, posunúť? Kde vy vidíte hranicu, kde môžeme zájsť?

V počte sa bude posúvať. Nemyslím si, že by sme ten rekord držali dlho. Aj tá naša práca ukazuje, že sa to dá. Pokiaľ má človek šťastie a nájde vzorky, ktoré sú výnimočne zachované, tak sa dá ísť naozaj ďaleko. My si myslíme, že by sa mohlo dať dostať až do 2 milióna rokov, možno aj 2,5 milióna rokov dozadu, pretože v tých dobách na Zemi existoval permafrost. Zhruba 2,6 milióna rokov dozadu začal pleistocén, je to obdobie, kedy bola chladná klíma a kedy sa udržiavala stále trvalo zamrznutá pôda a tá je práve tým najlepším prostredím, v ktorom sa dokáže DNA uchovať. A preto si myslíme, že možno až do takéhoto obdobia by sme sa mohli dostať.

​Predpokladám, že vy ste boli aj priamo na mieste, kde sa našli vzorky, ktoré ste skúmali. Predpokladám tak z tých fotografií. Je to tak?

Nie, ja som nebola súčasťou tejto práce. Tie fotografie, ktoré sú uvedené, sú za našich iných terénnych prác. Pre ilustráciu, tie vzorky, s ktorými sme pracovali, pochádzajú od významného ruského paleontológa, ktorý sa volá Andrej Šer, ktorý je už bohužiaľ po smrti. Práve on objavil tieto vzorky na Sibíri a potom ležali pár desaťročí v geologickom inštitúte v Moskve. A až potom môj školiteľ na PhD aj spolu s kolegami sa dohodli, že by sme mohli vyskúšať, či tieto vzorky obsahujú nejakú DNA.

A ako dlho trval celý váš proces od začiatku do konca? Ako dlho ste pracovali na tom, kým ste získali tú DNA?

Ja som na projekte začala pracovať viac-menej na začiatku roka 2017, keď sme dostali malé vzorky z tých zubov a ja som robila tú laboratórnu prácu, čiže tú úvodnú fázu výskumu. Trvalo to niekoľko mesiacov, kým sme urobili laboratórne procedúry, kým sme získali sekvencie. A potom sme ich začali analyzovať, čo trvalo pár rokov, kým sme naozaj urobili všetky analýzy, aby sme overili, že to, čo vidíme je pravda, že tie sekvencie sú naozaj také staré, aby sme tiež dokázali niektoré z tých poznatkov, ktoré sa nám podarilo odhaliť, osekvenovali sme nejaké ďalšie dáta. Takže bol to taký proces, kde sme sa stále snažili utvrdiť, že máme dosť dôkazov, že to, čo vidíme, je naozaj skutočné.

Čiže toto je vlastne výsledok vašej niekoľkoročnej práce, chápem správne?

Áno, presne tak.

Pozrite si reportáž o unikátnom náleze:

​