A takto si tu umierame...

Koalícia si robí zoznamy poslancov, ktorí verejne papuľujú. Zatiaľ nevedno, či ich budú aj trestať, ale päťadvadsať po holej by mohlo byť v hre. Minister pohrebníctva Marek Krajčí nevidí dôvod na demisiu, lebo cíti silnú podporu ľudí. Principál vlády Igor Matovič tajne rokoval s ruskou vládou, aby mohol nakúpiť Sputnik Vé, alebo Sputnik Päť, podľa toho, ktorou cestou sa vydajú náhodné nervové impulzy z jeho mozgu do úst. Nevadí, že ruský výrobca dodnes nezodpovedal niektoré otázky o svojej vakcíne, ani nepožiadal o jej schválenie v Európskej únii, lebo veď my tu máme sofistikovaný systém výnimiek, ktoré umožňujú úplne čokoľvek. A takto si tu umierame.

Posledný slovenský premiér, ktorý viedol tajné rokovania s Moskvou, sa volal Vladimír Mečiar. Igor Matovič sa od neho ešte môže čo-to naučiť, ale kurz pre pokročilých autokratov má už zjavne absolvovaný, s vyznamenaním. Pochvalu velikánov ako Erdogan, Putin, Orbán a Kaczynski si nezaslúži iba preto, že sa vždy ochotne obráti na tú stranu, ktorá mu práve sľúbi viac, ale hlavne pre svoj prístup k pravidlám demokracie. Čoskoro bude hodný vstupu do ich elitného klubu.

Jeho ostatná tlačovka bola vskutku obsažná a mnohovrstvená, jeden komentár ani zďaleka nemôže obsiahnuť všetko, čo sa z nej dá už aj na prvý povrchný posluch pochopiť. Forma síce zostala konzistentná - nárek mudrca z trnavského šenku nad hlúposťou ostatných štamgastov – obsah sa však konečne posunul k tomu, čo doposiaľ brzdila pandemická kríza: isteže, sme radi, že sme súčasťou Európy, ale nejaká geopolitika nás nezaujíma a keď je niečo dobré Viktorovi Orbánovi, je to dobré aj pre nás. Ďakujeme za peniaze na obnovu krajiny, podelíme ich spravodlivo, podľa straníckeho kľúča, ale naše kšefty s Kremľom sú iba našou vnútornou záležitosťou. Vnútrostraníckou záležitosťou. Kto nie je s nami, je proti nám, aj keby bol členom koalície. Prosto vnútorný nepriateľ.

Predstava, že principálovi práve teraz, pod tlakom krízy, ruplo jedno z koliesok vo veži, je hlúpejšia, ako jeho argumenty. A tie sú vskutku trumpeskné, trebárs, že je liek je bezpečný, keď mu ľudia veria a certifikačný proces je preto zbytočný. Nemálo ľudí verí v liečivé účinky priemyselného bielidla, tak je azda načase, aby ho začali uhrádzať zdravotné poisťovne. Krajčí im môže podpísať výnimku. A keď to ľudia budú chcieť, verte, že podpíše. Na Matovičov príkaz.

Nie, Matovič sa nezbláznil. Je konzistentne takýto, odjakživa. Ľuďom sa to páčilo, inak by sa nestal premiérom. Jeho partneri to trpia, zo svojich vlastných, sotva rýdzo altruistických dôvodov, inak by už premiérom nebol.

Keď sa raz principál rozhodol, že bude nakupovať Sputnik V, zaplatíme pár miliónov aj za Sputnik a budeme ho mať. Aj keby sa všetci lekári, farmaceuti a politickí partneri doma i v zahraničí na hlavu postavili. Niektorí sa určite aj postavia, minimálne ich to zdvihne na nohy, no Matovič sa nad to povznesie. Keby bolo najhoršie, pofúkajú mu ego podobnými, ba i väčšími poctami, akých sa kedysi v ruskej dume dostalo Andrejovi Dankovi. Kremeľ síce nepozná koncept vďačnosti, ale keď je to v jeho záujme, dokáže svojich užitočných idiotov podporiť. Obzvlášť, keď to nič nestojí.

Kľúčovou otázkou je, či bude schopné Rusko vakcíny dodať. Radšej treba rátať s tým, že áno. Nemá ich síce dosť ani pre vlastných ľudí, ale Slovensko je práve tou ideálnou malou krajinou, ktorej stačí aj málo, aby to bolo citeľné, je v Európskej únii a beztak v nej existuje silný proruský sentiment. Ak sa podarí skompromitovať jej vládu v Bruseli a mentálne ju posunúť o ďalší kus na východ, pár stoviek tisíc dávok vakcíny je za to prijateľnou cenou. Aj keby to stálo pár tisíc ruských občanov život. Ľudský život v Rusku nikdy nebol obzvlášť cennou komoditou.

Matovič bude vládnuť až do trpkého konca, s peniazmi Bruselu a podporou Moskvy, a prečo nie, veď tak už dlhé roky vládne Viktor Orbán. Zmena je nemožná, pretože koaliční partneri si navzájom neveria, čiže nie sú schopní dohodnúť sa na rekonštrukcii vlády a predčasné voľby by boli pre nich definitívnou pohromou. Krajčí bude ministrom zdravotníctva, pretože v malej päťmiliónovej populácii neexistuje šanca nájsť ešte jedného človeka, ktorý by bol ochotný byť verejnou tvárou tisícov zbytočných úmrtí a ešte sa pri tom blahosklonne usmievať. Budú sa robiť zoznamy vnútorných i vonkajších nepriateľov, ktorým sa to nepáči, a časom ich možno začnú aj trestať.

A takto si tu budeme umierať.