Komentár Arpáda Soltésza: Kým nejde o peniaze, nejde o nič

Ponuka Richarda Sulíka, že sa obetuje a sám povlečie na svojich pleciach bremeno ministerstva pohrebníctva, je viac vypočítavá než veľkorysá. Natoľko flagrantne, že to musí prekuknúť aj Igor Matovič. Súťaž v perfídnosti, hoci to Sulík usilovne skúša, s ním vyhrať nemôže. Rovnať sa mu môže len intelektom a schopnosťou spravovať veci verejné. Pokiaľ ide o ich spoločnú účasť vo vláde, je zrejmé, že si jeden druhého zaslúžia.

Začnime tým, že keby Igor Matovič túžil vymeniť Mareka Krajčího, nepotreboval by na to Sulíka. Nového ministra pohrebníctva by mohol pokojne určiť náhodným výberom. Spomedzi všetkých občanov republiky, ktorí sú plnoletí. Gramotnosť či svojprávnosť nie sú podmienkou. Pokaziť by tým nič nemohol, pretože horší výsledok, než najhorší na svete, sa vyprodukovať nedá.

Krajčí však jasne vysvetlil, že náhrady zaň v tejto krajine niet. Peter Tkačenko, komentátor denníka Sme, napísal, že „lepších ako on nájdeme do hodiny za tucet – stačí vyzrieť z okna a sledovať, ktorý chodec nevrazí do stĺpa verejného osvetlenia“. Kolegovi Tkačenkovi unikla pointa. Musel by vyzerať takých, čo do kandelábra vrazili. Opakovane a veľkou silou.

Keby sa totiž premiérovi vskutku aj podarilo vytiahnuť z klobúka niekoho negramotného a nesvojprávneho, nemal by záruku, že sa rovnako ochotne stane usmiatou tvárou dobre dezorganizovaného vymierania ako Krajčí. Aj keby na rozdiel od svojho predchodcu nevedel, čo činí, počty mŕtvych by ho predsa len mohli odradiť.

Samozrejme, vie to aj Sulík, že vhodnosť náhradníka je otázkou lojality, nie schopností. Krajčí je nenahraditeľný, lebo jeho ochota má bezmála eichmannovskú kvalitu. Keby sme však, aspoň hypoteticky, iba pre potreby tohto komentára, mali brať Sulíkovu ponuku vážne, znamenala by, že si chce ukrojiť nielen väčší kus zodpovednosti, ako mu prischla po voľbách, ale aj adekvátne väčší podiel na moci. A nech by sme už novej vláde akokoľvek dôverovali, že neprišla kradnúť, znamenalo by to aj primerane väčší vplyv na rozdeľovanie peňazí. Zdravotníctvo je síce chudobný rezort, no tá chudoba stojí miliardy ročne.

Keď Sulík ponúka, že si vezme zdravotníctvo, lebo v tomto okamihu je to nevďačná drina, ale ponechá si aj hospodárstvo, lebo to mu právom patrí, jednoducho si nárokuje taký podiel z koláča, na aký nárok nemá. Bez ohľadu na to, že konkrétny kúsok v tomto okamihu vyzerá nevábne. To, čo ponúka, je politický nezmysel a keby to nebol Sulík, nebolo by možné uveriť, že si toho nie je vedomý. No aj v jeho prípade je pravdepodobnejšie, že iba chcel vmanévrovať premiéra do nemožnej situácie a zbaviť sa politickej zodpovednosti.

Samozrejme, niet dôvodu pochybovať, že Sulík považuje tento ťah za brilantný, či dokonca geniálny. Niet totiž žiadneho známeho dôvodu myslieť si, že Sulík rozumie významu politickej zodpovednosti lepšie, ako jeho koaliční partneri.

Keď Sulík úspešne povalil svoju vlastnú vládu a pomohol k moci Robertovi Ficovi, pre nesúhlas s eurovalom, sotva ho viedol pocit zodpovednosti za štátny rozpočet. Vyzeralo to skôr ako panika z padajúcich preferencií. Pripusťme však, opäť pre účely tohto komentára, že Sulík sa radšej vzdal moci a šance na vyčistenie štátu od korupčných praktík, než by riskoval prípadné ohrozenie jeho finančnej stability. Relevantní odborníci síce zhodne tvrdili, že euroval nepredstavuje skutočné riziko, ale bol to len ich kvalifikovaný odhad, nie proroctvo zakladateľa Fax & Copy.

Dnes máme najvyššiu úmrtnosť na covid. Svetovo najvyššiu. Nie je to žiadna katastrofická prognóza, ale naša každodenná realita. Už nám vymrelo jedno okresné mesto. Prognózou je, že pod vedením Igora Matoviča postupne vymrie aj krajské. Proroctvom člena vlády, že sa tak azda nestane, ak otvoríme kostoly a budeme sa modliť.

Keby bol Sulík schopný cítiť akúkoľvek zodpovednosť, alebo aspoň rozumom pochopiť slovníkovú definíciu tohto pojmu, ozlomkrky by z koalície utekal. Zdá sa však, že ak je Sulík schopný čokoľvek cítiť, sú to skôr peniaze.

Každý jeden člen koalície, ktorý v nej zotrváva, prosto nesie plnú zodpovednosť za mŕtvych, ktorí mohli pri lepšom vedení krajiny žiť. Politickú aj morálnu. Pred týmto niet kam uhnúť. Keď sa chce Sulík zodpovednosti zbaviť, musí premiérovi ponúknuť výpoveď koaličnej zmluvy a demisiu.