Grendel hovorí o ochrane inštitúcií. Zamýšľať sa môžete, ale rozhodujúca je demokracia, reaguje ústavný právnik

BRATISLAVA / Podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO) na sociálnej sieti zverejnil názor, že koalícia by sa mala zamyslieť, ako legislatívne ochrániť inštitúcie bojujúce proti korupcii tak, aby bola ich bezpečnosť zaručená aj do budúcnosti. Ústavný právnik Peter Kresák zareagoval tak, že v rámci demokratického zriadenia štátu je takýto krok nerealizovateľný.

Gábor Grendel začal svoj príspevok tým, že Robert Fico včera vynechal hlasovanie o 11:00. "V rokovacej sále parlamentu má miesto oproti mne, hneď mi udrie do očí, keď chýba. Málokedy vynechá hlasovanie. Ako predseda poslaneckého klubu Smeru zvykne dávať inštrukcie svojim poslancom, kedy hlasujú za a kedy proti," uviedol Grendel s tým, že Smer-SD sa v tom čase vyskytol niekde úplne inde. 

"Viete, čomu dal prednosť? Tlačovke, na ktorej zbesilo útočil na protikorupčných sudcov a na ktorej obhajoval expolicajta obžalovaného z korupcie," pokračoval podpredseda parlamentu za OĽaNO a dodal, že ide o menej známeho bývalého príslušníka NAKA, ktorý robil špinavú robotu pre politické špičky z minulého volebného obdobia. Rozsudok v tejto kauze vyhlasoval súd krátko po tom.

Vinný z brania úplatku

Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici uznal obžalovaného Mariána Kučerku za vinného z obzvlášť závažného zločinu prijímania úplatku. Uložil mu úhrnný trest 11 rokov väzenia so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Ďalej súd obžalovanému uložil trest prepadnutia majetku, ako aj ochranný dohľad vo výmere jeden rok. Rozsudok je neprávoplatný. 

Prokurátor bývalého vyšetrovateľa NAKA Mariána Kučerku obžaloval pre skutok kvalifikovaný ako zločin prijímania úplatku a druhý skutok ako obzvlášť závažný zločin prijímania úplatku v spolupáchateľstve. Obžalovaný na súde na konci januára prehlásil, že pri obidvom skutkoch, ktoré sa mu kladú za vinu, sa cíti nevinný.

Prečítajte si tiež

Norbert Bödör ostáva na slobode. Najvyšší súd zamietol sťažnosť prokurátora

Keď "lietajú" tisíce

Podľa prokurátora mal v prvom skutku byť úplatok 50-tisíc eur rozdelený na dve časti, z ktorých jednu mal dostať obžalovaný. V druhom skutku si mal podľa obžaloby nechať z 200-tisíc eur dve tretiny. Podľa výpovede obžalovaného z prípravného konania dostal od bývalého šéfa národnej jednotky finančnej polície NAKA Bernarda Slobodníka v prvom prípade 20-tisíc eur a v druhom 50-tisíc eur. Obžalovaný mal predtým prispôsobiť uznesenie, v ktorom figuroval Štefan Žiga, rodinný príslušník vtedajšieho ministra Petra Žigu, aby menovaný nebol obvinený. V druhom skutku mal tiež ovplyvniť vyšetrovanie v inom prípade. Financie mal Marián Kučerka minúť na svoje potreby, ale ako uviedol, nevedel, za čo ich dostal.

Mariána Kučerku obvinili v rámci policajných akcií Očistec aj Judáš. Podľa medializovaných informácií prijal úplatky od nitrianskeho podnikateľa Norberta B., ako aj bývalého šéfa daňových kriminalistov Ľudovíta M. Figuroval tiež v prípade bývalého šéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského, v prípade ktorého však generálny prokurátor zrušil obvinenie.Marián Kučerka sa do povedomia dostal aj tým, že prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry Michala Šúreka a Ondreja Repu obvinil z nátlaku a vyhrážok. Neskôr sa im však ospravedlnil s tým, že šlo o nepravdivé tvrdenia.

Prečítajte si tiež

Prípad korupcie v policajnom zbore končí: Súd vypočul posledných svedkov Bödöra a Makóa

Treba sa zamyslieť nad ochranou inštitúcií

Grendel zdôraznil, že rozsudok v tejto kauze sa vyhlasoval dve hodiny po spomínanej tlačovke Smeru-SD a dodal, že rozsudok je zatiaľ neprávoplatný. "Je to prvostupňový, zatiaľ neprávoplatný trest. Prečo mal trojnásobný premiér potrebu sa ho zastávať v čase, keď mal v parlamente hlasovať? Súdny človek si na to dokáže vytvoriť názor aj sám," poznamenal podpredseda Národnej rady SR.

"Z pohľadu spravodlivosti a fungujúceho právneho štátu je dôležitejšie si položiť otázku: čo sleduje podobnými útokmi na konkrétnych sudcov. Pripravuje si terén na zrušenie Špecializovaného trestného súdu v prípade, žeby sa vrátil k moci? Ako hovorí klasik: ak by sa na to chystal, nesprával by sa inak. Koniec koncov raz to už urobil," dodal Gábor Grendel. 

"Prvá Ficova vláda s pomocou Ústavného súdu a vtedajšieho ministra spravodlivosti Harabina zrušila tento súd. Len vďaka verejnému tlaku sa ho podarilo vtedy obnoviť. Obávam sa, že teraz by už Fica žiaden verejný tlak nezastavil. Mali by sme sa preto v koalícii zamyslieť, aké legislatívne záruky vieme prijať, aby sme ochránili kľúčové inštitúty v boji proti korupcii," dodal podpredseda Grendel za náver.

Prečítajte si tiež

Komentár Arpáda Soltésza: Na Slovensku prebieha hybridná občianska vojna

Zamýšľať sa môžete, ale to je tak všetko, reagoval ústavný právnik

Peter Kresák pre Noviny PLUS TV JOJ uviedol, že si podobné legislatívne zmeny nevie predstaviť. "Vyplýva mi povinnosť povedať najmä jednu vec. Žiaden parlament nemôže, v demokratickom štáte, zaväzovať ten nasledujúci parlament," poznamenal ústavný právnik s tým, že prijať takýto zákon sa nedá. 

"V demokratickom štáte musí platiť, že sa nedá prijať zákon, ktorý by znamenal, že právny vzťah napr. k inštitúcii je nemenný. Samozrejme, dá sa upravovať aj inštitúcia, že keď sa zákon príjme ústavným zákonom, tak sa dá opäť zmeniť len ústavným zákonom," vysvetlil Kresák a dodal, že v rámci právneho demokratického štátu, nie je možné urobiť právnu úpravu, ktorá by bola fixná. 

"Znamenalo by to zánik demokratického štátu," pokračoval ústavný právnik a na záver dodal, že v koalícii sa zamýšľať môžu, ale nevie si predstaviť k čomu prídu.