Prezidentka Čaputová: Rómske deti majú malú šancu uspieť, musíme to zmeniť. Chudobou je ohrozených 87 %

BRATISLAVA / Prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov prijala v paláci mladých a talentovaných ľudí pochádzajúcich z rómskej komunity. Podľa prezidentky je dôležité, aby majorita pristupovala k menšinám bez predsudkov.

Prezidentka zdôraznila, že pre deti pochádzajúce zo sociálne zvýhodneného prostredia je v ďalšom živote oveľa náročnejšie uspieť. Preto na občanov Slovenska apeluje, aby menšiny neposudzovali podľa farby pleti, alebo národnosti. Na stretnutí privítala talenty z prostredia športu, či vedy.

Všetky rómske deti by mali dostať rovnakú príležitosť, ako deti pochádzajúce z majority. Úspech zástupcov rómov by nemalo byť vnímané ako niečo výnimočné, ale ako bežná vec. Práve slovenskí Rómovia čelia až príliš často predsudkom zo strany majority.

"Medzinárodný deň Rómov má predovšetkým poukázať na potrebu rovnoprávnosti," uviedla hlava štátu s tým, že práve štát musí podniknúť všetky kroky v systémovej rovine. "Aby bolo možné dať mladým ľuďom a deťom všetky šance uplatniť sa," pokračovala ďalej. 

Nedokážame zaistiť rovnakú štartovaciu pozíciu, zhodnotil splnomocnenec

Napriek tomu, že Rómovia tvoria najväčšiu európsku etnickú menšinu s približne 6 miliónmi Rómov žijúcich v EÚ, ich postavenie a práva sa stále príliš často prehliadajú a aj v dnešnej dobe sú vystavení diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov, 8. apríla, si pripomíname najmä snahu Rómov o sebaurčenie a uznanie za národnostnú menšinu. Okrem toho je to však aj deň, kedy na mnohých miestach na Slovensku a v Európe oslavujeme rómsku kultúru, históriu a tradície.

„Už je to 51 rokov od prvého medzinárodného kongresu Rómov, ale naša spoločnosť má pred sebou ešte dlhú cestu k dosiahnutiu skutočnej rovnosti Rómov, rešpektovania rozmanitosti a vzájomného porozumenia. Spoluprácou môžeme zmeniť a uvoľniť obrovský potenciál Rómov v prospech Rómov samotných, ale aj v prospech celej našej krajiny. Verím, že spoločne to zvládneme,“ uviedol Ján Hero, splnomocnenec vlády SR, pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov.

Prečítajte si tiež

Rómovia, z kauzy bitky v Moldave nad Bodvou, si môžu postupne vydýchnuť. Prokurátor v ich prípade ustupuje

Rómovia sú súčasťou našej spoločnosti, reaguje Heger

Podľa OĽaNO je na mieste , aby sme počas dnešného dňa mali na zreteli rozmanitosť tejto kultúry, zvykov a tradícií. Okrem toho by sme ale mali myslieť aj na to, že európsky príbeh Rómov je aj plný vylučovania a diskriminácie.

„Súčasná vláda viacerými krokmi dokazuje, že stojí na strane Rómov. Váži si ich prínos pre spoločnosť, no zároveň vníma aj ich nevyužitý potenciál. Počas minulých rokov sa vypísalo veľké množstvo programov, ako integrovať rómske segregované komunity do väčšinovej spoločnosti. Zaostávame však v ich realizácií,“ upozornil predseda vlády SR Eduard Heger.

„Musíme bojovať proti rasizmu a diskriminácii, ktoré vytláčajú Rómov z trhu práce na okraj spoločnosti. Musíme zapájať Rómov do riešenia ich vlastných problémov, vrátane zabezpečovania si adekvátneho bývania,“ dodal Eduard Heger

Poslanec NR SR a podpredseda ľudskoprávneho výboru Peter Pollák ml. (OĽANO) avizuje, že v dohľadnom čase predstaví finálne znenie zákona o predprimárnom vzdelávaní pre deti od troch rokov zo sociálne znevýhodneného prostredia. „Máme na stole rozpracovaný návrh, vďaka ktorému budeme môcť od útleho veku budovať nové generácie Rómov. Cieľom je predložiť tento zákon do parlamentu a schváliť ho ešte v prvej polovici tohto roka,“ povedal.

Prečítajte si tiež

Liberálne krídlo OĽaNO sa postavilo za menšiny: Uznesenie je podľa nich symbolickým gestom o hodnotách

Rómovia sa o sebaurčenie nepokúšajú po prvý raz

Prvé snahy Rómov o sebaurčenie a uznanie za národnostnú menšinu začali už po 2. svetovej vojne. No až v roku 1971 sa uskutočnil dlho plánovaný Medzinárodný kongres Rómov. Delegáti sa stretli 8. apríla 1971, v budove školy Cannock House v Orpingtone, neďaleko Londýna. Zúčastnili sa ho zástupcovia Rómov z rôznych krajín sveta. Vtedajšie Československo zastupovali Tomáš Holomek, Miroslav Holomek, Anton Daniel a Eva Davidova.

Jednou z najvýznamnejších osobností kongresu bol MUDr. Ján Cibuľa, ktorý v čase jeho konania už žil vo Švajčiarsku, kde emigroval po roku 1968. Delegáti sa spoločne dohodli na rómskej vlajke ako symbole Rómov. Na melódiu ľudovej piesne, napísal Zarko Jovanovič text skladby „Gelem, gelem“, ktorú delegáti kongresu prijali za rómsku hymnu. Dohodli sa tiež na spoločnom označení Rómovia a odmietli pomenovania s negatívnou konotáciou „Cigáni, Zigeuner, Gipsy“, ktoré po stáročia znamenali očierňovanie, marginalizáciu a vylúčenie.

Prečítajte si tiež

Rómovia budú hrať deťom s rakovinou

Ján Cibuľa sa neskôr, v roku 1978 stal hlavným organizátorom druhého kongresu Rómov, ktorý sa uskutočnil v Ženeve a zúčastnilo sa ho viac ako 120 delegátov. Bol tiež prvým prezidentom Medzinárodnej rómskej únie (IRU – International Romani Union), ktorá sa stala pozorovateľskou organizáciou OSN. V roku 1990, na štvrtom kongrese, bol 8. apríl na pamiatku stretnutia v Orpingtone vyhlásený za Medzinárodný deň Rómov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity pri príležitosti Medzinárodného dňa Rómov organizuje tento rok, v spolupráci s Platformou mladých Rómov a Univerzitnou knižnicou v Bratislave, Kongres mladých Rómov a Rómok 2022.

Cieľom kongresu je dať hlas a priestor mladým ľuďom na to, aby mohli vyjadriť svoje myšlienky vo verejnom diskurze, diskutovať na témy, ktoré sa ich týkajú, poukázať na nedostatky v aktuálnych politikách a navrhnúť k nim vlastné riešenia. Kongres sa uskutoční v dňoch: 8. – 10. apríla 2022 v priestoroch Univerzitnej knižnice v Bratislave. Úrad okrem toho finančne podporil tvorbu dokumentárneho filmu „Nájsť si svoje miesto“, o mladých Rómoch, ktorí nepopierajú svoju príslušnosť k rómskej komunite a sú plnohodnotne integrovaní do majoritnej spoločnosti.

Až 87% Rómov žijúcich v prostredí marginalizovaných rómskych komunít je ohrozených chudobou

Až 87 % Rómov žijúcich v prostredí marginalizovaných rómskych komunít (MRK) je ohrozených chudobou. Vyplýva to z údajov prieskumu EÚ zameraného na príjem a životné podmienky EU-SILC za rok 2018, pričom najviac boli rizikom chudoby ohrozené deti do 16 rokov (91 %). Naopak najmenej boli ohrození seniori vo veku 60 a viac rokov (63 %).

Oproti roku 2016, kedy prieskum robila Európska agentúra pre základné ľudské práva (FRA) sa riziko chudoby v prostredí MRK výrazne nezmenilo. Kým k zlepšeniu došlo najmä u seniorov vo veku 60 a viac rokov, ktorých riziko chudoby kleslo o 23 p. b., tak  riziko chudoby mladých vo veku 16 – 24 rokov sa mierne zvýšilo o 1,2 p. b.

Len 1,4 % ľudí z prostredia MRK netrpí nedostatkom základného vybavenia domácnosti alebo neschopnosťou sa vyrovnať s bežnými neočakávanými výdavkami. Závažnou materiálnou depriváciou, čo znamená neschopnosť dovoliť si 4 a viac položiek trpí až 58 % ľudí z prostredia MRK.

Prečítajte si tiež

Chudoba straší Slovensko. Niektoré rodiny môžu pre zdražovanie upadnúť do hmotnej núdze

Kým dovolenka je luxusom, tak základné vybavenie domácností až tak nechýba. Najčastejšie si ľudia z prostredia MRK nemôžu dovoliť dovolenku mimo domu raz ročne a to až 96 % ľudí. Táto položka je najviac nedostupná aj pre všetkých obyvateľov Slovenska, z ktorých si ju nemôže dovoliť 40 % ľudí. Čeliť neočakávaným finančným výdavkom nedokáže 9 z 10 ľudí z prostredia MRK, čo je 3 krát viac ako priemer celého Slovenska.  Na treťom mieste v nedostupnosti položiek ľudí z prostredia MRK je automobil, ktorý si nemôže dovoliť 59 % ľudí. Najdostupnejšími sledovanými položkami sú farebná TV, telefón a automatická práčka.

Polovica ľudí z prostredia MRK na Slovensku dosiahne nižšie stredné vzdelanie a tretina vyššie stredné vzdelanie. Žiadne vzdelanie nezíska 6 % a základné 12 % ľudí z prostredia MRK. Vysokoškolské vzdelanie dosiahne iba 1% ľudí. Porovnateľná situácia je aj v Českej republike s mierne vyšším zastúpením nižšieho stredného vzdelania na úkor základného. Naopak v Maďarsku je výrazne vyššie zastúpenie ľudí bez vzdelania alebo len so základným vzdelaním na úkor nižšieho a vyššieho stredného vzdelania.  

Sociálne vylúčenie sa negatívne odzrkadľuje aj na zdravotných výsledkoch MRK[1]. Očakávaná dĺžka života pri narodení v prostredí MRK je skoro o 7 rokov nižšia ako u väčšinovej populácie. Znepokojivým ukazovateľom je aj miera dojčenskej úmrtnosti, ktorá je v prostredí MRK 2,5-násobne vyššia ako u väčšinovej populácie. Dôvodom okrem zlých životných podmienok môže byť aj horší prístup k zdravotnej starostlivosti z dôvodu  finančných a jazykových bariér ako aj nízkej informovanosti a diskriminácie. 

Dáta zverejnila Národná banka Slovenska.