Nehumánne klietkové chovy: Ak minister Vlčan nezasiahne, vajcia nás vyjdu poriadne draho

BRATISLAVA / Už v roku 2020 bola proti nehumánnemu klietkovému chovu sliepok nadpolovičná väčšina Slovákov. Obchodné reťazce zároveň podpísali memorandum, ktoré uvádza, že od 1. januára 2025 nebudú predávať na svojich pultoch vajcia z klietkového chovu. Poslanec OĽaNO Tomáš Šudík však upozorňuje na to, že pokiaľ ministerstvo nezakročí, na Slovensku bude s našimi vajciami veľký problém. Nevylučuje, že si budeme musieť zásadne priplatiť za vajcia zo zahraničia.

Občania podporili zákaz klietkového chovu pomerne masívne

Prieskum agentúry Focus z decembra 2019 na vzorke 1008 respondentov odhalil, že zákaz klietkového chovu podporuje viac než 63 % občanov.V prieskume sa zároveň 59 % ľudí vyjadrilo, že by podľa nich obchody a reštaurácie vôbec nemali predávať a používať vajcia z klietkového chovu.

Okrem podmienok nosníc ich však zaujímala aj kvalita života kurčiat chovaných na mäso, takzvaných brojlerov. Ich lepšiu ochranu podporilo 72,5 % opýtaných. V prieskume sa zároveň 59 % ľudí vyjadrilo, že by podľa nich obchody a reštaurácie vôbec nemali predávať a používať vajcia z klietkového chovu.

Rozhodujúci rok 2025

Obchodné reťazce podpísali memorandum, ktoré zaručuje, že od roku 2025 už vajcia pochádzajúce z klietkového chovu na ich pultoch nenájdete. Minulý rok, konkretne 23. novembra zverejnili maloobchodné reťazce na Slovensku po prvýkrát údaje o napĺňaní svojich záväzkov ukončiť používanie vajec z klietkového chovu.

Reťazec Delia už svoj záväzok naplnil na 100 % a Kaufland na 73 %. Nasledovali ich reťazce Kraj a Terno, ktoré uviedli 41% naplnenosť záväzku, Tesco s 32 % a Lidl s 21 %. Jediný reťazcom, ktorý odmietol údaje poskytnúť, je Billa. S výnimkou Delie, ktorá sa zaviazala ukončiť používanie klietkových vajec už k roku 2020, majú všetky reťazce čas na naplnenie záväzkov najneskôr do roku 2025.

Väčšina chovov na Slovensku je klietkových

Prístup obchodných reťazcov je priamou reakciou na dopyt spotrebiteľov. Slovensko má však v transformácii chovu nosníc na jeho bezklietkový variant veľké resty.  Podľa Martina Smreka riaditeľa občianskeho združenia Humánny pokrok tvorí klietkový chov na Slovensku okolo 75 % podiel. "Memorandum podpísalo ministerstvo pôdohospodárstva, únia hydinárov a Slovenského obchodu a výsledkom je, že ministerstvo sa zaviazalo, že na transformáciu chovov nájde financie a tak zabezpečí, aby bol celý proces čo najplynulejší," uviedol Smrek pre Noviny PLUS TV JOJ s tým, že najrozšírenejším typom chovu nosníc na Slovensku je obohatený klietkový chov. 

"Sliepky sú v tomto systéme zatvorené v klietkach, kde má každá minimálny priestor o veľkosti 750 cm2, z toho 600 cm2 musí byť využiteľných. Hovoríme teda o priestore menšom než hárok papiera A4 na jednu nosnicu. Sliepky majú k dispozícii bidlá a minimálne 45 cm použiteľnej výšky. V každej klietke je oddelené znáškové hniezdo a malá škrabacia podložka. Množstvo sliepok umiestnených v klietke, ktorú obýva obvykle 20 – 60 sliepok však pri dodržaní minimálnych štandardov nezabezpečuje dostatočnú dostupnosť zariadenia klietky pre všetky sliepky, a tie sa tak nevedia vždy k škrabadlu a k priestoru na hniezdenie dostať," špecifikoval a odkázal aj na správu, ktorú jeho združenie vypracovalo. Smrek zdôraznil aj to, že za dva roky sa podarilo transformovať len 8 % chovov. Zatiaľ čo Európska únia postuje rýchlo a razantne, tak Slovensko je pomalé.

Ak nezasiahne štát, vajcia budú zo zahraničia, a budú drahšie

Európska komisia zároveň v júni 2021 oznámila, že vyhovie požiadavkám Európskej občianskej iniciatívy Koniec doby klietkovej, ktorej cieľom je zakázať klietkový chov sliepok, králikov, teliat, husí, kačíc, prasníc a prepelíc. Komisia podporila aj všetky kľúčové body, vrátane požiadavky na finančnú podporu na prestavbu chovov a takisto na reguláciu dovozu produktov z klietkového chovu do EÚ.

Tým začína legislatívny proces, na ktorého konci by mala byť Európska únia bez klietok. Legislatívny proces sa začne do konca roku 2023 a platnosť zákazu klietkového chovu by mala začať od roku 2027. Ovplyvniť to môže práve klietkový chov u nás. Pokiaľ sa chovatelia nosníc nepretransformujú, svoje výrobky nebudú môcť na území EÚ predávať vôbec. Slovensko bude zároveň odkázané na dovoz kvalitnejších vajec z voľných chovov zo zahraničia. Tým pádom sa však ich cena zásadne zdvihne. 

"Po roku 2025 bude problém, lebo na Slovensku je väčšina vajíčok z klietkového chovu. Podobne je na tom aj Česká republika, tam však už vláda poskytla chovateľom pôžičky, aby mohli pretransformovať svoje výroby. Ak nebudeme tlačiť na ministerstvo pôdohospodárstva aby finančne pomohlo transformácii chovov, tak sa našim chovateľom stane, že nebudú môcť dodávať svoje vajcia do obchodov, lebo nebudú spĺňať podmienky a kritériá," vyjadril sa pre Noviny PLUS poslanec OĽaNO Tomáš Šudík, ktorý sa v parlamente venuje témam ochrany zvierat. Zároveň však zdôraznil, že východiskom sú jediné bez úrokové požičky, alebo dotácie pre slovenských hydinárov.