Politológ o politickej scéne: Na Slovensku je mnoho rádových politikov, ktorých ambície sú vyššie než ich schopnosti

BRATISLAVA / Čas do parlamentných volieb sa kráti a čoraz častejšie sa hovorí o novom politickom subjekte. Aj keď bolo toto tvrdenie v minulosti vyvrátené, na slovenskej politickej scéne to nie je prvýkrát, keď sa politici pokúšajú o svoj "comeback". Z predchádzajúcich prípadov však vyplýva, že podobné snahy politikom nie vždy vyšli.

Štefan Harabin i Vladimír Mečiar. Týchto dvoch pánov spája snaha o návrat do politiky. Obaja pritom vyčkávali niekoľko rokov, no nie sú jediní. Najnovšie sa už niekoľko mesiacov hovorí o možnom návrate expremiéra Mikuláša Dzurindu do role politika. Spoločnosť mu má robiť exminister financií Ivan Mikloš, ktorý však v minulosti podobné špekulácie poprel.

Nekonečné comebacky

​V minulosti sa aj niekoľko ďalších politikov pokúsilo o znovuzrodenie, no väčšina z nich sa skončila fiaskom. Ako príklad by mohol poslúžiť aj expremiér Vladimír Mečiar. V novembri 2019, teda len pár mesiacov pred poslednými parlamentnými voľbami, sa po rokoch v úzadí opätovne ukázal v spoločnosti. Delegáti strany Slovenská liga ho totiž v tom období zvolili za svojho predsedu. "Stav v štáte nás núti opäť sa vrátiť," vyhlásil vtedy Mečiar. Idylka však skončila ešte v ten istý mesiac - expremiér totiž zahlásil, že predsa len kandidovať nebude. Ukázalo sa to ako správny krok, Slovenská liga totiž v parlamentných voľbách získala len 0,02 % hlasov voličov.

Harabin sa po vstupe do politiky musel vzdať sudcovského talára:

"Víťaz" prezidentských volieb

Podobne neúspešný príbeh má za sebou aj exminister spravodlivosti Štefan Harabin. Z verejného života sa síce nikdy úplne nestiahol, no z toho politického na určitý čas áno. Keď v roku 2009 skončil v kresle šéfa rezortu spravodlivosti, putoval na Najvyšší súd SR, kde sa mu ušlo miesto jeho predsedu. Do politiky sa potom nevrátil ďalších deväť rokov. Zlom prišiel až v roku 2018, keď ohlásil kandidatúru na prezidenta. V nasledujúcom roku však utrpel porážku, dostal totiž 14,35 percenta hlasov, čo ho z boja o post hlavy štátu definitívne vyradilo. Bývalý minister však o sebe aj napriek tomu hovoril ako o "víťazovi".

Prehra bývalého politika neodradila a o rok neskôr sa postavil na čelo strany Vlasť. "V rámci strany Vlasť som volebným lídrom,“ vyhlásil vtedy Harabin. Miesto v Národnej rade im napokon ušlo, rovnako ako aj štátny príspevok za výsledok vo voľbách. Vlasť totiž získala iba 2,93 percenta hlasov.

Prečítajte si tiež

Odchádzajúci odsúdený ex-poslanec blokuje byt činkami

Sieť bez úlovku

Aj odídenec z KDH Radoslav Procházka v minulosti zrejme zatúžil po veľkom politickom návrate. Po tom ako bol približne tri roky  v Národnej rade nezaradený poslanec, pred voľbami v roku 2016 založil novú stranu #Sieť. Tá sa napokon do parlamentu dostala s podporou 5,6 percenta občanov. "Strana Sieť sa na rokovaniach so Smerom-SD o zostavení vlády nezúčastní... Nemáme dôvod na rokovanie so Smerom-SD," hovoril Procházka krátko po voľbách. #Sieť však napokon skončila v koalícii so Smerom, SNS a Most-Híd a počas štvorročného volebného obdobia ju opustilo viacero členov. Neskôr sa premenovala na Slovenská konzervatívna strana a krátko pred parlamentnými voľbami jej vedenie oznámilo, že sa do nich nezapojí. 

Prečítajte si tiež

Kurz čínštiny či arabčiny. Dzurinda to zaplatí

Slovensko má príliš mnoho politických strán, vraví odborník

V súčasnosti je podľa webu ministerstva vnútra na Slovensku registrovaných viac než 150 politických strán. Viacero z nich je však v likvidácii. "Slovensko je špecifické v tom, že máme množstvo rôznych politických strán. Je to dedičstvo z minulého obdobia," reagoval politológ Tomáš Koziak. Dodal, že aj napriek tomu, že režim sa zmenil pred vyše 30 rokmi, nám to nedáva záruku na to, že politické pomery sa zastabilizujú. "Je to príliš krátka doba," dodal odborník.

V súčasnosti je však podľa odborníka viacero nových faktorov, ktoré vplývajú na to, že vzniká mnoho politických strán. "Jedným z nich je napríklad aj rýchlosť šírenia informácií pomocou sociálnych sietí. To v minulosti nebolo a výrazne to pomáha aj pri vzostupe popularity," povedal Koziak. Dodal, že mnoho zakladateľov politických subjektov si tiež myslí, že je to dobrým spôsobom, ako zarobiť peniaze. "Pritom na Slovensku vystupuje mnoho rádových politikov, ktorých ambície sú vyššie než ich schopnosti," dodal.