Anna Andrejuvová (OĽaNO) predkladá zákon o pohrebníctve: Potratené plody bude nutné pochovávať
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Predsedníčka mandátového a imunitného výboru Anna Andrejuvová (OĽaNO) uvádza, že návrhom zákona sa na základe požiadaviek z praxe spresňujú a dopĺňajú povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti pri zaobchádzaní s potrateným ľudským plodom, alebo predčasne odňatým ľudským plodom.
Podľa legislatívneho návrhu ustanovuje súčasná právna úprava postup vydávania potratených ľudských plodov a predčasne odňatých ľudských plodov pre individuálne pochovávanie rodičmi. "V prípade, pokiaľ rodič nepožiada o tieto ľudské pozostatky za účelom pochovania, končia v spaľovni odpadov s ostatným biologickým odpadom," uvádza Andrejuvová podľa ktorej kritérium zachovania ľudského, dôstojného prístupu a dostatočnej piety voči potrateným ľudským plodom, ktoré sú považované za ľudské pozostatky v prípade vyžiadania rodičmi, však nemôže byť závislé na subjektívnom rozhodnutí rodičov, ale predstavuje univerzálnu spoločenskú hodnotu.
Na plod sa má nazerať ako na ľudský pozostatok
Andrejuvová akcentuje najmä to, že ak nazeráme na plod ako na ľudský pozostatok v jednom prípadne, nemožno na neho za iných okolností nazerať ako na odpad. "Právna úprava pochovávania takýchto ľudských pozostatkov je pritom už praxou overený koncept mnohých európskych krajín. V Českej republike, Švédsku, Maďarsku, Francúzsku a ďalších sa pristupuje k forme dôstojného pochovania, prípade kremácie aj v prípade, že si rodič ani nikto iní z príbuzných ľudské pozostatky potrateného ľudského plodu nevyžiada," uviedla poslankyňa za OĽaNO.
Realita v zahraničí je iná, ako u nás
Legislatívny návrh sa zároveň opiera o skutočnosť, že v Českej republike v prípadoch nevyžiadania rodičmi alebo inými príbuznými je plod, respektíve plodové tkanivo, umiestnený spolu s ostatnými pozostatkami plodov do separátneho kontajnera a podlieha kremácii v krematóriu. "Následne je popol týchto pozostatkov uložený v anonymnej urne . Podľa platnej právnej úpravy nie je dovolené, aby bol plod spálený spolu s anatomicko-patologickým odpadom v spaľovni . Vo Fínsku , ak tehotenstvo trvalo menej ako 22 týždňov a rodičia nepožiadajú o vydanie potrateného plodu, postará sa o jeho kremáciu nemocnica," pokračuje Andrejuvová v legislatívnom návrhu.
Andrejuvová sa odvolala aj na to, že prax v mnohých nemocniciach je taká, že ak tehotenstvo trvalo najmenej 12 týždňov, "pozostatky tela plodu sú požehnané a spopolnené v spolupráci s fínskou evanjelickou cirkvou". Zároveň v návrhu uvádza, že sa nejedná o zákonnú povinnosť.
Konflikt s Európskym súdom?
"Neuznanie práva na ochranu piety považuje Európsky súd pre ľudské práva za neplatné, neľudské a hrubo necitlivé voči všetkým zasiahnutým tragédiou, ktorým narodenie mŕtveho dieťaťa je. V rozhodnutí Marić proti Chorvátsku uvádza, že telá mŕtvo narodených detí nesmú končiť ako nemocničný odpad. Hoci európska legislatíva nás zaväzuje k dodržiavaniu štandardov na určovanie mŕtvo narodeného dieťaťa, vnútroštátna úprava stále absentuje," poznamenala s tým, že vážnym problémom je aj aplikačná prax, ktorá nereflektuje posun v tejto otázke a posudzuje pôrod mŕtvonarodeného dieťaťa a potrat podľa prekonaných a neplatných právnych predpisov.
"Tento stav okrem iného v praxi spôsobuje jednak nedôstojné zaobchádzanie s ľudskými pozostatkami, ktoré mali byť považované za mŕtvonarodené deti a jednak skresľuje údaje hodnotenia novorodeneckej mortality, nakoľko sa stále postupuje pri posudzovaní podľa hranice hmotnosti 1000 g, resp. 28 týždňom tehotenstva ako jedného z hlavných ukazovateľov. V súvislosti s návrhom zákona sa preto dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s cieľom zosúladiť legislatívu Slovenskej republiky s právom Európskej únie a odporúčaniami Svetovej zdravotníckej organizácie, pričom táto právna úprava má priamy účinok na režim zaobchádzania s konkrétnym ľudským pozostatkom," dodala Andrejuvová.
Posúva sa hranica potratu
"Dopĺňa sa hranica, do ktorej sa smrť dieťaťa považuje za potrat a od ktorej za narodenie. "Zrušením vyhlášky MZ SR však došlo aj k tomu, že z vnútroštátnej legislatívy boli bez náhrady vypustené definície pôrodu živého dieťaťa, pôrodu mŕtveho dieťaťa a potratu, ktoré definovali hranicu medzi potratom a pôrodom ako 1000 g hmotnosti dieťaťa, resp. 28 týždňov tehotenstva. Navrhuje sa doplniť tieto definície do zákona o zdravotnej starostlivosti, ktoré budú vychádzať z aktuálnej legislatívy Európskej únie a štandardov Svetovej zdravotníckej organizácie," navrhuje Andrejuvová.