Odborníčka na kráľovskú rodinu: Alžbeta II. ukazovala ľudskosť a vľúdnosť vo svojej službe každý deň

BRATISLAVA/LONDÝN / Jej veličenstvo Alžbeta II. zomrela vo štvrtok, 8. septembra, vo veku 96 rokov. Ako sa dcéra druhorodeného syna kráľa Juraja V. stala kráľovnou nám v Ranných novinách TV JOJ vysvetlila odborníčka na diplomatický protokol a britskú kráľovskú rodinu Katarína Strýčková.

+8 fotiek

Zomrela kráľovná Alžbeta II.

​Na trón sa pôvodne vôbec nemala dostať, zhodou udalostí sa však stala kráľovnou Spojeného kráľovstva a koruna jej patrila sedemdesiat rokov a dvestoštrnásť dní. 

Ako sa Alžbeta II. dostala ku korune Spojeného Kráľovstva?

Myslím si, že príbeh akým Alžbeta začala svoju kráľovskú kariéru a 70 rokov panovania bol až notoricky známy. Jej otec ako druhorodený syn nikdy nemal byť kráľom, ale po abdikácii svojho brata, ktorá bola spojená so škandálom - svadbou s neurodzenou, rozvedenou Američankou. V tom období to bolo neudržateľné. Abdikácia vlastne znamenala, že na trón nastúpil Alžbetin otec a od toho okamihu bol jej život predurčený až do jej smrti. Jednoducho vedela, že sa stane kráľovnou a že tú službu národu bude musieť urobiť tak, ako to urobil jej otec.

Ako zobrali vymenovanie Alžbety za kráľovnú jej najbližší? Napríklad jej sestra.

Mnohí diváci TV JOJ sledovali slávny seriál Koruna, môžu si teda domýšľať a vymýšľať aj vďaka scenáristom, že aké to v skutočnosti bolo. My to nevieme, ten seriál bol naozaj vymyslený. Na druhej strane, ak žijete v rodine, kde je hierarchia a povinnosti dané a viete, že vaše postavenie sa odvádza od postavenia vašej sestry a následne jej detí, každým novým členom rodiny, každým jedným dieťaťom a dieťaťom týchto detí vašu dôležitosť v rámci hierarchie, nie ako sestry, alebo ako človeka, klesá, tak myslím, že je to veľmi ťažké vyrovnať sa s takýmto niečím. A nepochybne pre niektorých členov rodiny, vrátane Margharet to muselo byť veľmi náročné. 

Princezná Elizabeth Alexandra Mary sa narodila v Londýne 21. apríla 1926 a aj tá jej stopa a jej vláda svedčí o tom, že zrejme na to mala predpoklady. Alžbeta II. bola korunovaná za kráľovnú 2. júna 1953 vo Westminster Abbey a rozhodla sa, že celá ceremónia bude prvýkrát vysielaná v televízii naživo. Do akej miery bolo toto rozhodnutie prelomové?

V prvom rade treba povedať, že to nebolo jej rozhodnutie, s tým nápadom prišiel jej manžel princ Philip a tento nápad sa stretol v kráľovských kruhoch, kráľovských úradníkov a celej tej mašinérie s obrovským nesúhlasom. V podstate to bolo jedno z prvých Alžbetiných rozhodnutí v ktorých podporila svojho manžela. Myslím si, že je to aj viditeľné na všetkých záberoch, ktoré sme videli odvtedy, vrátane tých dnešných, naozaj to bol zlomový moment. pretože Alžbeta, respektíve všetci okolo nej sa obávali, že sa tým naruší mágia majestátu a také to tajomno okolo koruny, okolo kráľa a kráľovnej. Mýlili sa, táto nová technológia im pomohla osloviť masy a ukázať kráľovnú práve v tej dôstojnosti majestátu. Ona bola predurčená, aj charakterovo a osobnostne na to, aby bola takou líderkou, ako vydržala byť vyše sedemdesiat rokov.

Nie všetko v jej živote počas jej vlády bolo ideálne. 21. októbra 1966 sa bahno a voda zmiešané s odpadom z miestne bane na uhlie zosunuli na dedinu Aberfan v južnom Welse, pri tragédii vtedy zomrelo 116 detí a 28 dospelých. Udalosť, ktorá bola veľkou skúškou pre kráľovnú. Princ Philip prišiel na miesto tragédie už na druhý deň. Kráľovná tak urobila až po týždni, čo celoživotne vraj ľutovala. Bolo to tak?

Áno, je to pravda a ďakujem, že spomínate práve túto udalosť. Média a verejnosť sa často zbytočne vracajú k rodinným škandálom, k udalostiam, ktoré sa týkali jej detí, možno preto, že aj my máme osobné skúsenosti s tým, že niekto z rodiny je čierna ovca, alebo nie všetko nám vychádza tak ako chceme. Alžbeta naozaj práve túto tragédiu prežívala mimoriadne osobne a dotklo sa jej to. Ten moment, kedy počúvala viac svojich poradcov, ako manžela, bol jedným z posledných. Potom viac dala na tú svoju intuíciu a na to, čo cítila. Bola to vtedy obrovská tragédia, pretože to bahno vtedy zalialo školu. Vieme si asi predstaviť, že aj v súčasnej dobe by to niečo, čo by otriaslo všetkými.

Ja sa predsa vrátim k tým rodinným udalostiam a záležitostiam, ku ktorým upierame svoje oči a svoju pozornosť po celé roky. Keď sa princ Charles oženil s lady Dianou 29. júla 1981, potom sa aj rozišli v roku 1992. Bol to taký prelomový rok, pretože aj princ Andrew a jeho manželka Sarah Ferguson sa rozišli, princezná Anna sa rozviedla. V ten istý rok vypukol požiar na zámku vo Windsore, ktorý zničil vyše 100 komnát a tak neskôr práve kráľovná Alžbeta označila tento rok za Annus Horibilis.

Je to tak tradične označované, nielen ňou, ale všetkými, ktorí sa venujú kráľovskej histórii, a konkrétne tomuto rodu za rok v ktorom sa stretlo viacero veľmi ťažkých udalostí, ktoré je veľmi náročné prežívať aj bez toho, aby sa na vás pozerali stovky miliónov ľudí po celom svete. Aby vás naháňali fotografi, paparazzi, aby o vás písali každý deň. Aby vám médiá nelegálne odpočúvali telefóny, lebo to bola skutočnosť mnohých členov britskej kráľovskej rodiny. Bolo to prirodzene veľmi ťažké. Nezabúdajme, že kráľovná aj napriek tomu musela vystupovať ako kráľovná - monarcha, ktorý má nejaké pracovné a reprezentatívne povinnosti a ona bola veľmi usilovná a svedomitá panovníčka. Myslím si, že pre ňu to muselo byť veľmi náročné.

Čím vás oslovila a ako si budete pamätať kráľovnú Alžbetu II.?

Ja som a mala to profesionálne šťastie, že som sa ňou osobne stretla na krátkej audiencii pri príležitosti návštevy na Slovensku, ktorú som so svojimi kolegyňami a kolegami pomáhala pripravovať, takže ja mám naozaj veľmi osobnú, intímnu spomienku. Oslovila ma práve tým, že bola húževnatá, bola nezmieriteľne kráčajúca na tej ceste povinností, ktorú brala ako službu a veľmi by som si priala, aby bola vzorom politikom a političkám na celom svete, lebo na to nemusíte byť pomazaný kráľ, alebo kráľovná, aby ste ľuďom ukazovali, aké hodnoty sú vo vašom živote hodnotné a ona tú svoju ľudskosť a vľúdnosť ukazovala v tej svojej službe každý deň. To je to, čo si budem pamätať osobne.