Počet obetí zemetrasenia v Turecku bude stúpať, hovorí bývalý hasič Jiří Čmakal

BRATISLAVA / Počet obetí zemetrasenia v Turecku dnes presiahol 5 tisíc. Televízia JOJ sa spojila bývalým pražským hasičom a veliteľom Urban Search and Rescue (USAR) tímu Jiřím Čmakalom. Ten zasahoval po zemetrasení v Nepále v roku 2015 i v Bejrúte v roku 2020, kedy tam v prístave vybuchol dusičnan amónny. No aj jeho skaza v Turecku šokovala.

​Toto zemetrasenie, ktoré sa udialo v Turecku, kam ho môžeme zaradiť veľkosťou, intenzitou a tým, koľko ľudí postihlo?

Ja si myslím, že ide určite o jedno z najväčších nasadení. V tom Nepále bola situácia priestorovo limitovaná tým jedným mestom. Situácia v Turecku je omnoho horšia, zasiahnutých je oveľa viac aglomerácií. Tam sú postihnuté mestá veľkosti Prahy alebo ešte väčšie, miliónové mestá. Takže ten rozsah je určite omnoho väčší, možno aj najväčší, kde zatiaľ Česká republika zasahovala.

Podľa intenzity toho zemetrasenia sa hovorí, že je to vôbec najhoršie zemetrasenie v histórii Turecka a možno aj v histórií zemetrasení, ktoré v tomto regióne boli.

Súhlasím, vychádzame najmä z tých miestnych zdrojov a nie je dôvod protirečiť.

Ako bývalého hasiča a bývalého šéfa USAR tímu sa vás viacerí pýtali na otázku času, ktorý je teraz veľmi dôležitý. Vy ste zdôrazňovali, že ten čas je vlastne najviac limitujúcim faktorom aj pri práci záchranárov, ale aj pre tých ľudí, ktorí zostali pod troskami. Je zima, mráz...

Ten mráz je naozaj limitujúcim faktorom. Čo ma ale ešte viac znepokojuje, sú tie nasledujúce otrasy. Statika tých budov bola poškodená hneď na začiatku a každý ďalší otras tú situáciu len zhoršuje. Tým pádom zhoršuje aj záchranné práce a možnosť prežitia ľudí pod troskami. 

Vy ste spomínali v jednom z rozhovorov, že môžeme hovoriť o 4 dňoch, kedy má človek šancu prežiť to, že ho zasypali trosky. Ak je zranený, tak ten čas je kratší. Môžeme hovoriť o nejakej univerzálnej formulke ako vypočítať, koľko dokáže človek prežiť v tých sutinách?

Vzorec na to neexistuje. V štandardných podmienkach vieme, že ľudia dokážu prežiť tých 30 dní, ale tu sa stretávajú viaceré faktory - mráz, zranenia, nedostatok pohybu, ľudia sú uväznení pod troskami. Bola by to iba špekulácia o tom, ako dlho tí ľudia dokážu prežiť. Je to strašne individuálne, ten čas je naozaj limitujúcim faktorom a tie podmienky to len zhoršujú.

Čo robiť, ak zostanete zasypaný pod troskami? Zostať pokojný je asi to najťažšie, keďže prvé zemetrasenie prišlo ráno o štvrtej, kedy ľudia väčšinou spali.

Ako prvé je dôležité uvedomiť si, čo sa vlastne stalo. Panika pôsobí na každého, je to prirodzená vec, nedá sa jej nejak predísť. Dôležité preto je vrátiť sa späť do reality, zhodnotiť svoje možnosti. V prvom rade, keď môžem utiecť, tak utečiem. Ak to nejde, dám o sebe vedieť. Záleží aj od rodinných a susedských vzťahov, či je ten dom obývaný alebo neobývaný. Je potrebné dať o sebe vedieť a skúsiť sa do určitej miery pomôcť zachrániť. Samozrejme, pokiaľ je tá budova zrútená, tak každý pohyb - hoci len posun materiálu - môže situáciu len zhoršiť. Ale teda najdôležitejšie je pomôcť sám sebe a potom dať o sebe vedieť. Najrýchlejší a najúčinnejší záchranca je sused, pretože kým sa aktivujú záchranné zložky a kým prídu na miesto, tak to chvíľu trvá. Turecko je obrovská krajina, čiže verím tomu, že tie správy ešte začnú prichádzať z tých lokalít, kam sa ešte nikto neodstal. Každé svedectvo o tom, kto kde bol, koľko ľudí nám ešte chýba, môže záchranárom pomôcť. 

Dosť veľa sa hovorí o Turecku, menej sa spomína Sýria, kde je komplikovanejšia situácia.

V takýchto prípadoch sú prvými a poslednými záchranármi práve obyvatelia toho daného mesta, susedia a aktivisti, ktorí sa na miesto vyberú pomáhať. Je to zložitá situácia, pretože tam sú rozvetvené rodiny a snažia sa pomáhať najprv sami sebe, takže nájsť voľné záchranné kapacity býva zložitejšie. Tie následky budú ešte horšie. Je to krajina, ktorá je dlhodobo rozvrátená vnútorným konfliktom, takže tie záchranné štruktúry ako ich poznáme v Európe, budú fungovať výrazne horšie. V Sýrii pôsobia Biele prilby, čo je dobrovoľnícka organizácia, ktorá sa venuje civilnej ochrane, takže tam nejaká pomoc existuje, ale bude to výrazne slabšie v porovnaní s Tureckom alebo Európou.

Už teraz sú tie počty obetí úplne šialené, ide o tisícky ľudí. Hovorí sa, že s pribúdajúcim časom môže byť to číslo niekoľkonásobne vyššie.

Odhadujem, že počet obetí bude určite stúpať, pretože informácie pribúdajú postupne, stále ešte nie sú preskúmané všetky lokality. Turecko je naozaj veľká krajina, došlo k prerušeniu komunikačných sietí. Ja sa trošku bojím, že ešte budú stúpať tie ďalšie obete, pretože prvá kategória sú tie obete, ktoré zahynú bezprostredne po zemetrasení v dôsledku zrútenia budov. Ďalší ale budú nasledovať, pretože tá lekárska starostlivosť je obmedzená a aj banálne zranenia sa časom môžu stať fatálnymi. Počty ranených budú narastať a tým pádom aj tá úmrtnosť, pretože nedostanú adekvátne ošetrenie.

Pri prvotných záchranných prácach vyzvali záchranárske zložky k tomu, aby ľudia nepoužívali mobilné telefóny a nezaťažovali sieť, pokiaľ nemusia, aby tí, ktorí ostali pod troskami mohli dať o sebe vedieť. Je to bežné?

Je to presne tak, každá sieť je limitovaná nejakým počtom užívateľov. Prirovnal by som to k vianočným a silvestrovským oslavám, aj bežná sieť je vtedy niekoľkonásobne viac vyťažená komunikáciou, ktorá je vyvolaná príchodom nového roka a toto je trošku podobné. Všetci si chcú overiť stav svojich príbuzných, stúpa počet volaní a správ a tá sieť na to nie je dimenzovaná. Pokiaľ ešte vypadnú určité komunikačné body tej siete, tak ten limit užívateľov ešte klesá a limitovaný je aj počet núdzových liniek, kam môžu ľudia volať. Tí, ktorí tú pomoc naozaj potrebujú, sa tak potom nemôžu dovolať.

Viac sa dozviete TU: