Hlas-SD kritizuje neplnenie termínov plánu obnovy v zdravotníctve. Lengvarského by možno aj vymenili, no niet za koho

BRATISLAVA / Šibeničné termíny, ale aj skutočnosť, že Slovensko zrejme z Plánu obnovy a odolnosti žiadnu novú nemocnicu nepostaví. Práve na meškanie projektov na tlačovej konferencii upozorňoval líder Hlasu-SD Peter Pellegrini. O tom, že európske zdroje sú ohrozené, sa pritom verejne hovorí už niekoľko mesiacov.

Expremiér a bývalý minister zdravotníctva Peter Pellegrini upozorňoval na manažment Plánu obnovy a odolnosti, ktorý považuje za zlý. Za ohrozené považuje aj Rázsochy. "Za mojím chrbtom sa nachádza presne to, čo som tu ako premiér zanechal," povedal Pellegrini, ktorý zároveň vládu vyzval k tomu, aby požiadala o predĺženie termínov. 

"Samozvaný reformátor Heger by mal otvorene verejnosti priznať, že v prípade vybudovania nových nemocníc vrátane Rázsoch úplne zlyhal. Na mieste, ktoré som mu zanechal pred tromi rokmi, sa absolútne nič nezmenilo. Pri tomto chaose hrozí, že 280 miliónov vyčlenených na vybudovanie Rázsoch budeme musieť vrátiť. Preto navrhujem už dnes sa pripraviť na scenár, že Rázsochy vybudujeme z vlastných investičných zdrojov," zdôraznil Peter Pellegrini.

Dočasne poverenému premiérovi Eduardovi Hegerovi (OĽaNO) líder Hlasu-SD navrhol aj to, aby predmetné milióny vyčlenil pre jednotlivé nemocnice a zdravotnícke zariadenia v rámci Slovenska. Pellegrini pritom tvrdil aj to, že rezort zdravotníctva zakázal jednotlivým regionálnym nemocniciam, aby sa prihlasovalo s projektami. Údajne sa rezort obával toho, že by mu nezvýšili finančné zdroje na výstavbu nových veľkých nemocníc. 

Mesiace v problémoch, ale bez riešenia

Ešte pred mesiacom sa objavila správa, že tím pracujúci na projekte Rázsoch je nekompletný, dokonca poddimenzovaný. "Chýba zhruba osem až desať odborných kapacít, ktoré v tejto fáze projektu mali plnohodnotne plniť svoju úlohu," priblížil úrad vlády, ktorý kritizuje, že paralelne prebiehajúce procesy zastrešuje len jedna osoba. "Toto nie je akceptovateľné jednak z dôvodu odbornej a ľudskej kapacity, ako aj z dôvodu zastupiteľnosti," ozrejmilo vedenie úradu vo vyjadrení. 

Problémy hlásila aj Národná implementačná a koordinačná autorita (NIKA), ktorá upozornila na osoby, ktoré sa podieľajú na riadení dodávateľov či projektového tímu nemocnice aj napriek tomu, že nie sú jeho súčasťou. "Je bezpodmienečne nutné, aby MZ SR funkčne oddelilo projektový tím nemocnice Rázsochy od rušivých vplyvov iných osôb, ktoré nie sú uvedené v štruktúre tímu," upozornil tiež Úrad vlády SR, ktorý vedie nominant OĽaNO Július Jakab. Už pred niekoľkými týždňami sa teda upozorňovalo na to, že neplnenie medzníkov môže závažne ohroziť európske financie. 

Prečítajte si tiež

Heger naznačil, či hrozí výmena na stoličke ministra zdravotníctva

Zároveň sa už mesiace hovorí o tom, že by OĽaNO rado vymenilo ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO), ale nemá za koho. Podľa informácií Novín PLUS TV JOJ bola táto otázka na stole už niekoľkokrát. V relácii Na hrane TV JOJ sa premiér Eduard Heger vyhýbal otázke o tom, kto bude nielen politicky zodpovedný za stratu viac ako 200 miliónov. 

"Treba povedať, že práve NIKA bola zriadená na to, aby podo mnou dohliadala na to, ako jednotlivé rezorty plnia plán obnovy, lebo to je najväčšia priorita," povedal Heger, pričom sa vyhol otázke o tom, či má dočasne poverený minister zdravotníctva Lengvarský stále jeho dôveru. Priznal však, že Slovensko si nemôže dovoliť žiadne zlyhanie. 

"Pán minister deklaroval verejne, že sa postará o to, aby bolo všetko dobehnuté," pokračoval Eduard Heger.

​Rezort sa bráni tým, že zdravotníctvo sa za tejto vlády zlepšilo

Ministerstvo zdravotníctva sa bráni tým, že poslanec Peter Pellegrini sa zrejme spolieha na to, že ľudia majú krátku pamäť. "Tandem Fico-Pellegrini za 12 rokov, počas ktorých bol Smer pri moci, preukázal, ako vážne to mysleli s výstavbou novej univerzitnej nemocnice na Rázsochách. Jediným hmatateľným výsledkom troch vlád Smeru, ktorý narušil ich nečinnosť, bolo zbúranie starého skeletu," uviedlo vedenie rezortu v stanovisku. 

Odvoláva sa aj na to, že voľby v roku 2020 priniesli skutočnú zmenu v prístupe vlády k zdravotníctvu, čo sa pretavilo aj do programového vyhlásenia vlády a následne do reálnych krokov, či už pri tvorbe Plánu obnovy a odolnosti, alebo do rozhodnutia vlády spustiť proces výstavby novej Národnej univerzitnej nemocnice Bratislava na Rázsochách.

"Je skutočne paradoxné, že predstaviteľ strany, ktorá po 12 rokoch pri moci zanechala na mieste plánovanej nemocnice len prázdnu plochu, teraz burcuje verejnosť, že nemocnica ešte nestojí. Ak by totiž tandem Fico-Pellegrini mali reálny záujem na vybudovaní novej nemocnice na Rázsochách a spustili procesy jej výstavby takým tempom, ako súčasná vláda, pacienti mohli už roky využívať novú špičkovú univerzitnú nemocnicu v Bratislave," poznamenalo vedenie rezortu. 

Prečítajte si tiež

V projekte Nemocnice Rázsochy sa za tri roky nič nepohlo. Ako by mala vyzerať, sa dozvieme až o rok

Odvolávanie sa na minulosť

Pritom sa odvoláva na to, že od roku 2020 sa aj napriek najväčšej celosvetovej pandémii za 100 rokov podarilo presadiť niekoľko kľúčových zmien, ktoré prinesú vyššiu kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pacientom a lepšie pracovné podmienky pre zdravotníkov. Ministerstvo argumentuje aj tým, že označuje za poľutovaniahodné, že tí, ktorí dnes kričia, že slovenské zdravotníctvo je v kríze, nemali počas svojho pôsobenia záujem, odvahu alebo politickú silu presadiť potrebné zmeny.

"Je preto potrebné pripomenúť niektoré zmeny, ktoré sa napriek pandémii podarili od roku 2020 v zdravotníctve presadiť: optimalizácia siete nemocníc (zavedenie maximálnych čakacích lehôt, garancia personálnych a technických normatívov,...), lieková revolúcia, ktorá prinesie inovatívne lieky pre pacientov na Slovensku, nové pravidlá pre zisk zdravotných poisťovní, 1,5 miliardy eur pre modernizáciu zdravotníctva z Plánu obnovy a odolnosti SR, reforma paliatívnej starostlivosti či ambulantnej siete. Netreba zabúdať, čo bolo symbolom slovenského zdravotníctva od roku 2006," tvrdí ministerstvo.

Zároveň zdôrazňuje, že to nebol jeho rozvoj, modernizácia či kroky na stabilizáciu zdravotníckeho personálu a skvalitňovanie pracovného prostredia, ale kauzy ako napríklad nákup CT prístrojov v Piešťanoch či na Žilinskej župe, masér Kostka, teta Anka, ozdravný plán žilinskej nemocnice pripravený jej kotolníkom, predražené obedy v štátnych nemocniciach, plesne a pod.

"Napokon, covid-19 ukázal, v akom stave sa slovenské zdravotníctvo nachádzalo v roku 2020 a len vďaka nasadeniu zdravotníkov sa túto bezprecedentnú krízu podarilo prekonať. Na rozdiel od minulosti, a v období pandémie, si vláda dala ambiciózne ciele, ktoré postupne napĺňa. Či už v prípade novej siete nemocníc, reformy ambulantnej sféry, liekovej politiky, tak aj pri výstavbe nových špičkových univerzitných nemocníc v Bratislave a Martine. Úvahy alebo výzvy na zmenu financovania týchto projektov, ktoré schválila vláda SR, sú bezpredmetné," uzavrel rezort, ktorý sa však k téme Rázsoch nevyjadril takmer vôbec.