Z ruskej MiB sme mali odísť už dávno. Káčer tvrdí, že za Smeru-SSD na to nebola politická vôľa

BRATISLAVA / Slovenská republika v januári opustila ruskú Medzinárodnú investičnú banku, ktorá je desiatky rokov v diskutabilnej kondícii.

Investigatívne centrum Jána Kuciaka zverejnilo článok, kde vysvetľuje, že Ruskom ovládaná Medzinárodná investičná banka (MiB) so sídlom v Budapešti sa kvôli Putinovej vojne proti Ukrajine dostala do problémov. Slovensko z nej pred pár týždňami vystúpilo, ale existuje reálne riziko, že investície vo výške 24 miliónov eur však už možno nikdy neuvidí.

"Ministerstvo financií súhlasilo, aby ich banka začala splácať až o 5 rokov a aj to postupne 15 rokov. Na rozdiel od iných krajín tak slovenská strana pristúpila na argumenty ruského vedenia finančnej inštitúcie. Veľký únik interných dokumentov banky však naznačuje, že MiB nechce vystupujúcim krajinám zaplatiť nič," uvádza sa v článku na ktorom spolupracovali investigatívni novinári z V4. 

Banka, ktorá vznikla ešte v 70. rokoch v rámci RVHP, sa po páde železnej opony stala prakticky nefunkčnou a zabudnutou inštitúciou. Oživovať ju začali až v roku 2012 Rusi a Slováci. Zároveň uniknuté maily ukázáli, že odchod štyroch štátov - Slovenska, Česka, Rumunska a Bulharska vníma vedenie MiB ako nepriateľský akt a má záujem financie nevyplatiť. 

Eduard Heger, ktorý je dočasne povereným premiérom, ale aj ministrom financií a zdravotníctva, sa po rokovaní vlády v stredu vyjadril, že ide o technické riešenie a odkázal Noviny PLUS TV JOJ na tlačový odbor ministerstva financií. 

Je otázne, prečo Slovenko nevystúpilo z banky už skôr

Dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer (Demokrati) pre Noviny PLUS T JOJ uviedol, že snaha odísť bola.

"Spýtajte sa premiérov Fica a Pellegriniho, prečo sme to neurobili. Zdola vám viem povedať, že sa to týkalo zahraničnej služby a zaoberal som sa tým, ako veľvyslanec v Budapešti. Ten tlak zdola bol, ale bola neochota zo strany vlády," poznamenal Káčer. 

Dočasne poverený šéf diplomacie a bývalý kariérny diplomat súhlasil, že Slovensko malo vystúpiť oveľa skôr. "Riešime situáciu takú, akú sme zdedili. Súhlasím s tým, čo vravíme," poznamenal Káčer, ktorý pripustil, že získanie 24 miliónov, ktoré republika v MiB má, môže byť na dlhé lakte. 

​"Je možné, že budeme dlhodobo dobíjať túto pohľadávku, ale ministerstvo financií a celý systém sa snaží roovať tak, aby to nedobitná pohľadávka nebola, ale aspoň časť tých prostriedkov sme vedeli vrátiť do štátneho rozpočtu," dodal Káčer. 

Je to ďalšie zavretie dverí za minulosťou, hovorí predseda finančného výboru

Aj Marián Viskupič (SaS) uviedol, že banka vznikla za hlbokého socializmu a mali sme z nej odísť už roky dozadu. "Je to jedna z našich reakcií na ozbrojený konflikt na Ukrajine," uviedol Viskupič s tým, že ide o správne riešenie.

"Áno, približne 28 miliónov eur bol kapitál Slovenska v tejto banke a áno, samozrejme je možné, že vzhľadom na situáciu tie financie nikdy neuvidíme. Je tam urobený plán na postupné vracanie týchto našich investícií, ale ako veľmi je reálny, to teraz nevie povedať nikto," dodal Viskupič s tým, že pripomenul deblokáciu ruského dlhu, čo bola situácia na 20 rokov. 

Podľa Viskupiča je napokon šťastím, že Slovensko malo expozíciu v tejto banke len v hodnote 24 miliónov eur. "Našťastie to nie je až taká zásadná suma," dodal Viskupič, ktorý k téme nevie povedať viac, nakoľko pri rokovaniach nebol. 

Našu zahranično-politickú orientáciu nemôžeme merať len cez peniaze, tvrdí ​Valášek 

Odchod, ktorý sa mal udiať už oveľa skôr, je podľa bývalého diplomata, a dnes člena Progresívneho Slovenska, Tomáša Valáška otázkou najmä na predchádzajúce vlády. "Pripomínam, že sme tu mali vlády, ktoré, ako sa aj dnes v parlamente ukazuje, minimálne mentálne a poviem, že aj politicky koketujú s Ruskom a s Putinovou vládou," vyjadril sa Valášek pre Noviny PLUS TV JOJ. 

Valášek poznamenal aj to, že predpokladá, že v prípade vlád Roberta Fica, nebol problém s tým, že by táto banka v Európe mala fungovať a Slovensko sa malo priamo podieľať na jej práci. "Otázka je na túto vládu, že prečo tak neurobili skôr," poznamenal na margo odchodu, ktorý poslanec vníma v rovine, že je lepšie, že sa udial neskoro, ako keby sa neudial vôbec. 

Na konto 24 miliónov, o ktoré môže štát prísť, Valášek poznamenal, že vrážanie peňazí do projektu, ktorý je v rozpore so záujmami Slovenska, je opäť otázkou na predchádzajúce vlády. Na druhej strane však zdôraznil, že teraz by tieto zdroje nemali byť dôvodom pre nevystúpenie. "Našu zahranično-politickú identitu nemôžeme merať len cez peniaze," dodal Valášek. 

​O stanovisko sme požiadali aj stranu Hlas-SD, ale zatiaľ sa nevyjadrili.