Historickú budovu SND čaká pre dezolátny stav rekonštrukcia: Kto ju nechal schátrať?

BRATISLAVA / Historická budova SND má viac ako 100 rokov. Dnes ju čaká rozsiahla rekonštrukcia priestorov v dezolátnom a zdravie ohrozujúcom stave. Zlý stav pritom nie je žiadnou novinkou. Prečo sa k rekonštrukcii neprístupilo skôr?

Nefunkčné technické zázemie, sály v príšernom stave. Aj to je realita, ktorej dnes čelí historické budova SND. O rekonštrukcii budovy sa pritom hovorí o už viac, minimálne 10 rokov. Na zhoršujúci sa stav budovy sa zase upozorňovalo už posledných 30 rokov. 

Vedenie SND chce budovu vrátiť do pôvodného stavu

Znovuvymenovaný riaditeľ SND Matej Drlička uviedol, že uzatvorenie budovy v máji 2021 bolo jediným riešením. Aktuálne je vypracovaná štúdia uskutočniteľnosti. "To je veľmi dôležitý míľnim," povedal pre TV JOJ s tým, že druhý priestor prevádzke SND veľmi chýba a návrat do historickej budovy SND je pre ďalší chod divadla kľúčové. Drlička prezradil, že budovu chcú vrátiť do podoby spred zásahov bývalým režimom. 

Čo všetko sa bude opravovať? Dozviete sa v rozhovore:

​Kto nechal SND schátrať?

S historickou budovou SND boli problémy už desaťročia a to vrátane pravidelných záplav budovy a s tým súviasiacimi plesňami. O nevyhnutnosti rekonštrukcie chránenej pamiatky sa hovorilo roky. Exminister kultúry za Smer-SSD Marek Maďarič pre Noviny PLUS TV JOJ povedal, že financie na projektovú dokumentáciu už raz alokoval. 

"Potrebu rekonštrukcie som si samozrejme uveodmoval. V poslednom roku, kedy som bol minister som alokoval 500 tisíc eur na projektovú dokumentáciu. Potom som už minister nebol (Marek Maďarič podal demisiu po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej pozn.red), čiže na to sa treba pýtať exministerky Laššákovej a bývalého generálneho riaditeľa SND Mariána Chudovského," doplnil exminister s tým, že s rekonštrukciou sa mohlo začať už v roku 2020, kedy SND oslavovalo 100. rokov. 

Zároveň zdôraznil, že investičné dlhy do budov boli hmatateľné po celom Slovensku. "Jeden uhol pohľadu je pohľad samotnej inštítucie, ale ministerstvo kultúry má takýchto budov 10 a nemohlo si dovoliť odstraňovať investičné dlhy všade," poznamenal Maďarič s tým, že nie veľké prostriedky bolo treba vynaložiť rovnomerne, ale zároveň aj budovať nové inštítúcie. Za príklad uviedol múzeum Holokaustu v Seredi. 

Exministerka kultúry za Smer-SSD (dnes Hlas-SD pozn. red) Ľubica Laššáková pre Noviny PLUS TV JOJ uviedla, že nástupe na ministerstvo kultúry  si určila priority, ktoré bolo potrebné akútne riešiť a zároveň reálne odhadnúť, čo dokáže s tímom stihnúť za dva roky vo funkcii.  "Naštartovala som obnovu rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, čo bola neľahká úloha, ale podarilo sa nám obnoviť a zdynamizovať procesy a hlavne nájsť v rozpočte potrebných 35 mil. eur," reagovala Laššáková. 

Laššáková ďalej vysvetľovala, že z hľadiska Bratislavy si definovali ako prioritu dokončenie rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie, kde vo vláde Petra Pellegriniho vyčlenili takmer 27 mil. eur. "O tom, že rozhodnutie bolo správne svedčí aj fakt, že SNG sme nedávno otvorili pre verejnosť. Opýtam sa inak. Aké priority a vízie mala ministerka kultúry Natália Milanová?" pýta sa exministerka. 

"Čo urobila za 3,5 roka ministrovania, aké veľké investície a projekty dokázala rozbehnúť? Čo sa týka SND, po mojom nástupe som bola nútená vyriešiť v prvom rade personálnu politiku a zastabilizovať fungovanie SND. Ako si zaiste pamätáte, opakovane negatívny výsledok hospodárenia a stratu vo výške 690 tis. eur som okamžite riešila a odvolala vtedajšieho generálneho riaditeľa SND. Ekonomická strata SND pre zlé hospodárenie pri mojom nástupe sa rátala na niekoľko miliónov, ktoré bolo treba uhradiť, aby SND mohlo slúžiť tomu, na čo bolo určené, na umeleckú tvorbu," pokračovala poslankyňa NR SR. 

Laššáková odmieta aj to, že by sa v prípade rekonštrukcie nezačalo koať. "Nie je pravda, že sme nekonali pri príprave obnovy historickej budovy SND. Nový generálny riaditeľ začal s prípravami projektového zámeru historickej budovy SND, na ktorú nadviazalo neskôr nové vedenie SND. Viackrát som aj na výbore pre kultúru v NR SR, spolu mojimi kolegami, upozorňovala a apelovala na ministerku N. Milanovú, že nerieši rekonštrukciu historickej budovy SND a tým vysiela signál, ako im v OĽANO na kultúre skutočne „záleží“," dodala pre Noviny PLUS TV JOJ na záver. 

Noviny PLUS TV JOJ oslovili aj exministerku kultúry Natáliu Milanovú (OĽaNO) a správu budeme aktualizovať o jej stanovisko. 

Dejiny jednej pamiatky

Napriek opulentnej komplikovanosti, kde má monumentálne zdvojené schodiská v jednom priestore s posunutím o pol podlažia, ho dokázal Ignác Feigler ml. postaviť za mimoriadne krátky čas – od augusta 1884 do septembra 1886. Triezvy neobarok uspokojoval potrebu pompéznosti, ktorá sa spájala s oficiálnymi stavbami.

Na mieste, kde dnes stojí historická budova SND, stálo už od roku 1776 mestské divadlo, ktoré dal postaviť gróf Juraj Csáky. Dnešná budova bola postavená podľa návrhov architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera a otvorili ju v roku 1886.

Budova, postavená v eklektickom štýle, je jednou z mnohých divadelných stavieb tejto úspešnej dvojice, ktorá projektovala divadlá v Sofii, Budapešti, Brne, Karlových Varoch, Zürichu, Berlíne (Theater unter den Linden) a mnohých ďalších európskych mestách.

Bratislavské mestské divadlo najprv slúžilo staggionovým vystúpeniam nemeckých a maďarských súborov. Sídlom SND bolo od roku 1920. V roku 2020 oslávilo svoje 100. výročie.

Reakonštrukcie už divadlo absolvovalo

Do 50. rokov sa v ňom uskutočňovali činoherné, operné i baletné predstavenia. Až po zriadení stálej scény Činohry SND — Divadla Pavla Országha Hviezdoslava. V roku 1955 bola historická budova vyhradená Opere a Baletu SND.

Historická budova SND bola prispôsobovaná rastúcim nárokom divadelnej prevádzky rekonštrukciou v roku 1934, keď sa vybudovalo nové technické zariadenie javiska, a ďalšou rekonštrukciou, ktorá prebehla v rokoch 1949 a spočívala v oprave základov, poškodených bombardovaním, ako aj v obnove hľadiska, foyer a salónu na I. poschodí.

Technické zariadenie z 30. rokov slúžilo ešte dlho po 2. svetovej vojne, až do zásadnej rekonštrukcie divadla, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1969 - 72.

Moderná prístavba 

Koncept tejto rekonštrukcie, ktorej súčasťou bolo vybudovanie modernej prístavby v zadnej časti budovy (Komenského námestie), vypracoval vtedajší vedúci technického odboru SND Vladimír Hazucha. Autorom projektu bol Ing. arch. Rajmund Hirth.

Generálnym projektantom bol Stavoprojekt Bratislava, projektantom zakladania Hydroconsult Bratislava a scénickú technológiu vypracoval podnik Banské projekty Bratislava a Divadelná služba z Újezdu pri Brne. Generálnym dodávateľom bol Bratislavský stavebný podnik, pričom na realizácii stavby sa podieľalo vyše 120 dodávateľov.

Budova je pamiatkovo chránená, preto musela ostať v pôvodnom slohu fasáda, interiér hľadiska, vstupný foyer a salón na I. poschodí. V hľadisku sa však urobili zásadné priestorové zmeny a kvôli väčšiemu pohodliu divákov sa zmenšil počet miest. Všetky ostatné priestory sa zmodernizovali, zriadila sa centrálna šatňa v suteréne (pod hľadiskom), bufety na II. poschodí a fajčiarne na prízemí a III. poschodí.

Priestory po oboch stranách javiska sa upravili na šatne účinkujúcich, sklady garderóby, technické miestnosti a ladiarne (v suteréne). V modernej prístavbe sú pracovne pre režisérov, dirigentov, inšpicientov, šatne, skúšobne a pracovne vedenia Opery a Baletu SND. Pod prístavbou a pod priľahlým Komenského námestím sú tri podzemné podlažia, pričom na II. poschodí je sklad dekorácií a na III. poschodí sú umiestnené dve priestranné skúšobné sály baletu.