Parlamentné voľby 2023: Krištúfková zaútočila na Plavákovú kvôli výživnému a výmena Jurinovej so saskárkou

BRATISLAVA / Nedeľné predvolebné štúdio zaplnili ženy. Ako tŕň medzi ružami tam mužov reprezentoval iba spolumoderátor Jakub Prok. Zastúpenie mali všetky strany, ktoré majú v prieskumoch and 5 %.

Bola by politika lepšia, ak by v nej bolo viac žien?

Podľa Jany Bittó Cigánikovej (SaS) zlepšenie politiky nezáleží len na pohlaví, ale najmä na výbave osoby. "Keď sa rozprávam s pani Záborskou, alebo s Romanou Tabák, tak si hovorím, že by ich malo byť menej," povedala saskárka s tým, že ženy chýbajú v parlamente pri riešení ženských tém a ženských práv. 

Erika Jurinová sa vyjadrila, že o miesto predsedníčky OĽaNO má stále záujem. Podmienkou je, aby získala viac krúžkov, ako Igor Matovič. Viac žien v politike by volebná líderka OĽaNO privítala. Akcentovala však to, že by sa tak malo "diať prirodzenou cestou". 

O kreslo predsedu nemá záujem kandidátka za KDH Eleonóra Porubcová. "Chcela by som ženy vyzvať, aby zostali ženami. Aby nemali potrebu meniť sa na chlapov," poznamenala Porubcová na margo žien v politike. Podľa kandidátky za Republiku Jana Šimová sa ženy v politike na mužov nemenia. "Nemali by sme napĺňať kvóty," odpovedala na otázku s tým, že ženy dokážu vnímať problémy empatickejšie a aj to je dôležité. 

Ministerkou za SNS bola Gabriela Matečná, ktorá za Dankovu stranu kandiduje aj v týchto voľbách. Ženy podľa nej rozmýšľajú inak než muži a dokážu do vecí vniesť pokoj. Uznala však, že politika je náročná. 

Petra Kríštúfková za Sme rodina zdôraznila, že ženy patria všade a "Sme rodina je druhou stranou, ktorá má najviac žien nielen v parlamente, ale aj na kandidátke". 

Lucia Plaváková (PS) akcentovala, že PS má presne pol kandidátky venovanú ženám, pretože im treba vytvoriť podmienky. Len tak sa dokáže presadiť zmenu. 

Zuzana Matejíčková (Smer-SSD) akcentovala, že nie je dôležité, koľko žien je na kandidátke. Smer-SSD má ženských kandidátok najmenej. Ocenila formát diskusie, kde dostali po prvý raz ženy takýto priestor. 

Zuzana Dolinková uviedla, že pre Hlas-SD je kľúčové, aby bolo viac žien v politike. "Ako žena prídete oveľa skôr ku dákemu kompromisu," poznamenala s tým, že Hlas-SD podporuje nielen ženy, ale aj mladých ľudí. "Medzi členkami máme veľké množstvo starostiek, ale aj primátoriek," dodala. 

Ako ženám v politike pomôcť?

Na kvóty sa názory rôznia a vnímajú ho ako pozitívnu diskrimináciu. Plavákova odmietla, že by išlo o pozitívnu diskrimináciu. "Ale ide o rovnejšie príležitosti," dodala s tým, že dostať viac žien na kandidátne listiny je prvým krokom. "Ženy do politiky ísť chcú, len im treba dať ten priestor," doplnila. 

Bittó-Cigániková zdôraznila, že ju,  ženy ako kvóty urážajú. "Aj na kvalitnú ženu sa potom pozerajú, že sa niekam dostala, lebo má sukňu," uviedla. 

Matečná sa taktiež postavila proti kvótam, ale potvrdila, že ženám treba dať priestor. Podľa Matečnej je dôležité, aby žena bola profesne zdatná, ale aj vzdelaná. SNS má na kandidátke 34 žien. "Dúfam, že sa to bude zvyšovať," doplnila. 

Porubcová (KDH) zdôraznila, že problémom je, že ženy dokážu byť samé svojimi najväčšími nepriateľmi. Kvóty sú umelým konštruktom aj podľa Matejíčkovej, nominantke Smeru-SSD. "Je to prikázaná téma z Bruselu," uviedla. 

Plaváková argumentovala tým, že práve vďaka kvótam sa vytvorila v rôznych krajinách rovnosť, ktorá útočenie na ženy od kandidátky Smeru označila za sklamanie. Podľa Jurinovej je na mieste sa baviť o tom, ako ženám pomôcť. "Keď vidí, ako sa muži bijú o moc a víťazia egá, tak možno aj sama tú chuť stratí," dodala líderka kandidátky OĽaNO. 

Kvóty sú pritom aplikované v 120 krajinách sveta. Môžu byť dobrovoľné, alebo fungovať na počet miest na kandidátke, ale aj priamo na kreslá v parlamente. Aktuálne v našom parlamente sedelo len 32 žien. 

Vyzeral by parlament inak, ak by v ňom diskutovali viac ženy?

Horúcou témou v NR SR boli aj interrupcie. "Ani my ženy sme na to nemali rovnaký názor," uviedla Krištúfková (Sme rodina) s tým, že ona je za zachovanie aktuálneho stavu. Dolinková dodala, že na túto tému je ženský pohľad kľúčový, ale majú mať miesto diskutovať aj muži. 

Bittó-Cigániková vyrátala, že obmedzenie ženských práv sa v parlamente riešilo 25 krát. Chce doplniť tabletkovú formu interrupcie. "Saska bude ďalej za ženy bojovať," pokračovala s tým, že na kandidátke OĽaNO je opäť Záborská, ale aj Vašečka. Podobne názorovo je na tom aj KDH. Kolegovia Krištúfkovej jej podľa nej robia hanbu a mali by ju viac počúvať. Za interrupčnú tabletku nehlasoval ani Smer-SSD. 

Interrupcie sú ukážkou toho, ako je zloženie parlamentu kľúčové. "Obdobne aj my, keď sme predkladali návrh voľna pri spontánnom potrate, tak to ani jedna zo strán okrem SaS nepodporila," uviedla podpredsedníčka PS. 

Podľa Jurinovej je dôležité, aby bola pluralita názorov aj v parlamente. "Nepretláčajte svoje ideologické názory zvyšku spoločnosti," odkázala saskárke. 

Ženy sa zhodli, že ženám treba pomôcť najme s vyrovnaním v oblasti platov, ale aj v prípade neplatenej zväčša domácej práce. Zároveň dodali, že treba zlepšiť aj podmienky starostlivosti o deti a možnosti, ako by sa ženy mohli vrátiť do zamestnania. 

Ako si poradiť s urážkami, sexizmom, ale aj body shamemingom?

Zástupkyňa Republiky Šimová poznamenala, že práve ženy čelia kritike aj za svoj vzhľad, čo ich často odráža a nemalo by sa to diať. "Nemyslím si, že ženy by mali viacej vydržať. Na takéto prejavy, by sme mali mať toleranciu 0," uviedla zástupkyňa KDH.

Podľa Plavákovej treba vzdelávať, ale  aj bojovať proti rodovo podmienenému násiliu. "Vezmime si, že druhým najvyšším činiteľom je Boris Kollár, ktorý priznal, že zbil ženu," pokračovala s tým, že Slovensko je na tom, čo sa týka násilia na ženách a sexuálneho násilia veľmi zle. 

Krištúfková reagovala tým, že ak si toto vybrala Plaváková za tému, tak jej gratuluje. Aj ona zopakovala, že ide o hnusnú antikampaň. Jurinová zdôraznila, že ženy si zaslúžia rešpekt a tak by  k nim spoločnosť mala aj pristupovať. 

Matejíčková akcentovala, že sa nezastávame žien v slovenských domácnostiach. "K domácemu násiliu sme vajataví," uviedla s tým, že Smer-SSD sa vždy postavil proti násiliu na ženách. Akcentovala aj to, že prezidentka zmarila referendum, čo nie je pravda, pretože Smer-SSD nebol schopný koncipovať dve otázky, ktoré by neporušovali ústavnosť ani na druhý pokus. Referendum sa konalo len s jednou. 

Zuzana Dolinková zdôraznila, že spoločnosť nesmie tolerovať násilie v žiadnom prípade. Zdôraznila aj to, že Hlas-SD nikdy nevystupoval ani verbálne agresívne. 

Kvôli náhradnému výživnému sa do konfliktu dostali Petra Krištúfková s Luciou Plavákovou. Petra Krištúfková, ktorá využila čas na kampaňový príhovor o tom, ako Sme rodina pomohla ženám, obvinila ps-kárku z toho, že chcú zrušiť inštitút náhradného výživného. Plaváková povedala, že je to presne naopak, pretože chcú zaviesť vyplácanie štátom a to spôsobom, že práve štát bude vymáhať výživné od neplatiča. "Myslím, že ja som toho pre ženy urobila dosť, vy zatiaľ nič, takže mám právo sa k tomu vyjadriť," vybehla Krištúfková na protikandidátku. 

Prečo sú ženy na pracovnom trhu znevýhodnené?

Jurinová uznala, že práve toto je pálčivý problém, ktorý vnímajú materstvo ako možnosť ohrozenia práce. "Som rada, že aj počas tejto vlády došlo k zlepšeniu postavenia žien," reagovala Jurinová na margo údajných 200 eur na dieťa. Reálne ide o 150 eur a plus nepomáha práve ženám, ktoré sú v pásme chudoby. 

Matečná zdôraznila dôležitosť čiastočných úväzkov, ktore sa na Slovensku uplatňujú málo. Ženy sú pritom za štyri hodiny práce efektívnejšie. "V každej inštitúcii máme odbory, ktoré by mali zaistiť, aby nedochádzalo k diskrepancii," dodala exministerka. 

KDH navrhuje zaviesť väčšiu flexibilitu pracovného času, napríklad možnosť vykonávať časť práce z domu. "Niektorým ženám je lepšie pracovať ráno. Každá žena by si to vedela zariadiť inak," povedala Porubcová. 

Dolinková uviedla, že Hlas-SD chce zakotviť rovnaké odmeňovanie mužov a žien do Ústavy SR. "Z môjho pohľadu je žena tak multifunkčná, že keď chce a má podporu z rodiny, tak sa vie dostať a pracovať aj na úrovni muža," dodala Dolinková. 

Krištúfková zdôraznila, že polovičný úväzok prináša len polovičnú mzdu a preto ženy pracovať nechcú. 

Šimová z Republiky označila rolu matky za najdôležitejšiu. "Mali by sme vytvoriť podmienky pre matky, ktoré vychovávajú deti do spoločnosti," dodala. Šimová uviedla aj to, že každá matka, ktorá je prospešná pre spoločnosť, by mala mať výhody. Napríklad materskú do 5 rokov. 

Matejíčková argumentovala tým, že Smer-SSD má silný sociálny pilier. Spomenula aj to, že štát nepomáhal ženám počas covidu, kedy sa do problémov dostali práve samoživiteľky. "Dva roky deti ani nematurovali a my sa tu bavíme o tom, ako im zabezpečiť školský systém," vyjadrila sa smeráčka. 

Porubcová spomenula aj to, že po návrate z materskej chcú od ženy zo dňa na deň, aby pracovala tak, ako ľudia, ktorí tam strávili tri roky, zatiaľ, čo ona bola na materskej. Porubcová teda považuje za potrebné, aby bolo ženám umožnené prechodné obdobie. Rovnako treba zariadiť to, aby škôlky deti neposielali domov s alergiou, len preto, že im tečie z nosa. KDH sa chce venovať aj mentoringu pre ženy, ktorý by mal zahŕňať aj psychologickú, ale aj ekonomickú poradňu. Rovnako aj 6-tisíc eur, ktoré by žena mala na prvý rok, po narodení dieťaťa. 

Plaváková označila za kľúčové, aby sa na výchove a starostlivosti podieľali obaja rodiča a tomu by sa mala prispôsobiť aj legislatíva a byrokracia. "Problém je aj zadefinovať jednorodičovskú domácnosť," pokračovala s tým, že dvaja rodičia majú na lekárske návštevy s dieťaťom 14 dní, zatiaľ čo žena, ktorá sa stará o deti sama, má iba 7 dní. 

Matečná akcentovala, že kľúčové je aj viac rodinám dať a to formou rodičovského príspevku, konkrétnu sumu, ale nevedela povedať. "Budeme to vedieť, až keď uvidíme možnosti rozpočtu," špecifikovala. 

Kampaňový príhovor využila aj Jurinová, ale aj saskárka Bittó Cigániková. 

Čo s platovou nerovnosťou?

Hlas-SD má v pláne zaviesť rodinné karty, ale aj šetriť deťom na tzv. štartovné, ktoré by im pomohlo po ukončení štúdia. Dolinková zopakovala, že Hlas-SD sa bude snažiť zaviesť rovnosť platu do Ústavy SR. 

Šimová povedala, že otázka platu by mala byť rovnocenná a nemal by byť rozdiel medzi mužmi a ženami. Konkrétne opatrenie však nespomenula, ale zopakovala zakotvenie v Ústave SR, ale aj v zákone. S týmito opatreniami súhlasila aj Matečná, ktorá spomenula, ako aj jej povedal šéf, že "ona nepotrebujeme toľko peňazí". "Je potrebné to ukotviť  do zákona," doplnila. 

Nerovnosť sa podľa Plavákovej začína už počas rodičovstva a teda aj príspevok by sa mal odvíjať od reálnej mzdy, rovnako ako odvod do sociálnej poisťovne. 

​