Poslanci ukončili ďalší rokovací deň, znovu sa stretnú ráno
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Zákon, ktorý predložila vládna koalícia nás podľa opozičných poslancov dáva na úroveň Ruska, Maďarska, Turecka, ale aj Egypta či Číny.
Hlasovanie o 17:00
Povinnosť registrácie za platcu dane z pridanej hodnoty budú mať od roku 2025 tuzemské firmy s obratom za predchádzajúci rok väčším ako 50.000 eur. Vyplýva to z novely zákona o DPH, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili.
Regulácia finančných nástrojov na Slovensku sa rozšíri aj na finančné nástroje založené na technológii distribuovanej databázy transakcií (DLT). Vyplýva to z novely zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorú poslanci Národnej rady (NR) SR v stredu definitívne schválili. Zlepšiť kvalitu, porovnateľnosť a spoľahlivosť informácií o udržateľnosti, ktoré majú uvádzať veľké firmy vo svojich výročných správach, je cieľom novely zákona o účtovníctve. Právnu normu poslanci v stredu definitívne schválili. Preberá sa ňou príslušná európska smernica.
Štátna pomoc so zvýšenými splátkami hypoték sa od júna rozšíri aj na refinancované úvery, čo doteraz nebolo možné. Poslanci Národnej rady (NR) SR schválili túto zmenu v stredu v rámci zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov.
Vytvorenie jednotného právneho rámca v oblasti spravovania a nákupu úverov a zlepšenie podmienok pre predaj nesplácaných úverov bánk tretím stranám. To je cieľom nového zákona o správcoch úverov a nákupcoch úverov, ktorý poslanci v stredu definitívne schválili. Zlepšiť fungovanie systému povinného zmluvného poistenia (PZP) a zvýšiť ochranu osôb poškodených v dôsledku nehody. Aj to je cieľom vládneho návrhu novely zákona o PZP, ktorý národná rada posunula v stredu do druhého čítania. Návrh preberá do slovenského právneho poriadku príslušnú európsku smernicu, zohľadňuje aj podnety z aplikačnej praxe.
Geografický mandát operácií Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorej členom je aj Slovensko, sa má rozšíriť na región subsaharskej Afriky a Irak. Národná rada (NR) SR zo zmenami Dohody o založení EBOR súhlasí, rozhodli v stredu poslanci. Platnosť dohody medzi Slovenskom a Nórskom o vzájomnej podpore a ochrane investícií sa ukončí vzájomnou dohodou. Súhlasil s tým v stredu parlament.
Národná rada súhlasí s pristúpením SR k Ženevskému aktu Lisabonskej dohody o označeniach pôvodu a zemepisných označeniach z dielne úradu priemyselného vlastníctva. Rozhodli o tom v stredu poslanci. Zmluvnými stranami Lisabonskej dohody je podľa úradu 30 krajín vrátane siedmich členských štátov EÚ - Bulharska, Česka, Francúzska, Maďarska, Portugalska, SR a Talianska.
Štyrom zdravotníckym organizáciám by po novom mohli zdravotné poisťovne vyplácať príspevky v štvrťročných splátkach, nie v plnej výške na začiatku roka ako doteraz. Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou poslanca Vladimíra Baláža (Smer-SD), ktorú poslanci v stredu posunuli do 2. čítania.
SNS opakuje vyššiu transparentnosť financovania mimovládok
Andrej Danko počas tlačového brífingu zaútočil nielen na vedenia jednotlivých spravodajských webov, ale aj na politológa Grigoriho Mesežnikova. Šéf národniarov sa vyjadril, že uznávaný politológ mudruje a "inak by si nezarobil ani na slanú vodu".
Huliak opakoval, že z neziskových organizácií vyrástol silný politický prúd, "na ktorý sme sa zložili všetci". Bez dôkazov tvrdí, že mimovládne organizácie konajú netransparentne. Pritom sú to práve neziskovky, ktoré musia transparentne zverejňovať všetky svoje príspevky. Huliak dodal, že mimovládky, ktoré zasahujú do politického diania by bolo možné rozpustiť, ak by sa preukázalo, že ich financovanie je netransparentné.
Danko trvá na tom, že parlament musí prejsť zmenou rokovacieho poriadku a očakáva, že nový a podľa neho "moderný" rokovací poriadok prejde v septembri. "Reforma rokovacieho poriadku bude nutnosť a verím, že to zvládneme v septembri," pokračoval Danko.
Hlas chystá pozmeňujúci návrh k zákonu o FPU
Hlas-SD by chcel v koalícii prísť s vlastnými návrhmi v súvislosti so zmenami vo fungovaní Fondu na podporu umenia (FPU). Uviedol to poslanec Národnej rady (NR) SR za Hlas-SD Roman Malatinec. Chce, aby mali v rade fondu väčšie zastúpenie regióny.
Zvýšiť by sa mohli aj financie pre fond. Oceňuje, že šéf kultúrneho výboru Roman Michelko (SNS) odložil hlasovanie o novele zákona o FPU na budúci týždeň. Michelko tvrdí, že nejde o žiaden spor v koalícii a návrhy o fungovaní rady FPU v konečnom znení novely ostanú. Podľa Malatinca sa o znení novely v koalícii živo diskutovalo do poslednej chvíle. V návrhu videl rezervy.
"Myslím si, že nájdeme model, ktorý by dokázal možno aj zvýšiť finančné zdroje do fondu, potrebujeme na to súhlas koaličných partnerov," povedal novinárom s tým, že zmena by mala byť kultivovaná. "My z Hlasu chceme prísť s niektorými návrhmi pre našich koaličných partnerov, keď si to osvoja, mohlo by to napomôcť celej veci," doplnil Malatinec.
Návrhy nechcel konkretizovať, kým sa nedohodne koalícia. Malatinec by navrhoval, aby v rade fondu boli aj zástupcovia samosprávnych krajov a zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska. Rešpektuje, že štát chce mať dosah na rozdeľovanie balíka peňazí z verejných zdrojov. Michelko novinárom povedal, že v rámci diskusie by sa mohli nájsť ďalšie financie na zvýšenie rozpočtu FPU. Odmietol, že by sa novela stiahla z rokovania. Výhrady Hlasu-SD nie sú podľa neho principiálne. "Nič sa nebude meniť v kreovaní rady fondu, v jej kompetenciách," zdôraznil.
Podľa podpredsedníčky parlamentného kultúrneho výboru Zory Jaurovej (PS) bolo veľmi málo času na diskusiu o zmenách vo fungovaní FPU, ktoré prišli v druhom čítaní len cez pozmeňujúci návrh. Myslí si, že ani v koalícii nie je zhoda na obsahu novely. "Oceňujem, že to predkladateľ odsunul. Verím tomu, že sa nám podarí nájsť riešenie, ktoré bude pre kultúru prospešné, nie likvidačné," povedala.
Zákon o strategických investíciách
Zákon, ktorý zmení strategické investície v stredu schválili poslanci, umožní skrátiť prípravné procesy projektov, ktoré určí štát ako strategické, o polovicu. Uviedol to po schválení zákona minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru-SD). "Tento zákon je pre Slovensko veľmi významný a umožní skrátiť prípravné procesy z osem rokov na štyri, teda na polovicu," priblížil Ráž.
Ako dodal, najvýznamnejšie sa nová legislatíva dotkne stavebných povoľovaní, posudzovania vplyvov na životné prostredie či majetkovo-právneho vyrovnania. "Na základe tohto zákona, ktorý bude účinný dňom vyhlásenia, bude môcť štát ponúknuť v rámci pokusu o dohodu 1,2-násobok znaleckej ceny. To znamená, pre občanov najvýhodnejšie je sa dohodnúť, pretože vo všetkých ostatných ďalších procesoch vyvlastnenia už má štát možnosť zaplatiť len znaleckú hodnotu," vysvetlil Ráž.
Šéf rezortu dopravy pripomenul, že strategickou investíciou môže byť len taká, za ktorou je štát. Výnimkou je možnosť verejno-súkromného partnerstva, splnené však musia byť stanovené podmienky. Prijatím zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu TEN-T sa zrýchli príprava projektov, ktoré štát určí ako strategické investície, aj tých, ktoré patria do transeurópskej dopravnej siete (TEN-T).
Rezort dopravy tak chce uľahčiť investorom, ktorými môžu byť len štát alebo vybrané subjekty verejnej správy či spoločnosti vo vlastníctve štátu, uskutočniť investície, ktoré majú byť významné pre Slovensko. Zmeny sa dotknú napríklad vyvlastňovacieho konania, povoľovacích procesov i verejného obstarávania strategicky významných projektov.
Hlasovanie o 11:00 a zásadné zmeny v rezorte kultúry
Ministerstvo kultúry bude vydávať štandardy múzeí a galérií a zverejňovať ich na svojom webovom sídle. Vyplýva to z novely zákona o múzeách a galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, ktorú v stredu schválili poslanci Národnej rady (NR) SR.
"Štandardy múzeí a galérií sú merateľné, porovnateľné alebo iné hodnotiace ukazovatele odporúčaného priestorového, finančného a personálneho zabezpečenia múzeí a galérií a úrovne kvality plnenia základných odborných činností a iných činností múzeí a galérií," definuje novela upravená pozmeňovacím návrhom. V zákone sa po pozmeňovacom návrhu zachovalo výberové konanie pri vymenovaní štatutárneho orgánu múzea alebo galérie, respektíve vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu bez právnej subjektivity. Odvolanie by malo byť možné bez udania dôvodu, keďže v legislatíve nie sú ustanovené dôvody odvolania.
Fond na podporu kultúry národnostných menšín (FPKNM) by mal mať po novom k dispozícii 8,8 milióna eur. Vyplýva to z novely zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín, ktorú v stredu poslanci posunuli do druhého čítania.
Polmiliónové zvýšenie alokácie pre fond zo štátneho rozpočtu súvisí s oficiálnym uznaním vietnamskej národnostnej menšiny. "Vzhľadom na túto zmenu sa navrhuje zvýšiť príspevok zo štátneho rozpočtu do fondu, a to na sumu najmenej 8.800.000 eur," uviedli predkladatelia s tým, že podporná činnosť fondu by sa mala týkať aj tejto, v poradí 14. oficiálnej národnostnej menšiny v SR.
Do správnej rady fondu, kde majú zastúpenie všetky menšiny, tak má pribudnúť jeden člen za koordinačnú radu alebo odbornú radu vietnamskej národnostnej menšiny. Správna rada by po novom mala mať párny počet členov (16). Predkladatelia preto navrhujú, aby do nej minister namiesto jedného vymenoval dvoch členov a orgán by mohol mať celkovo 17 členov.
Novela má takisto zvýšiť percento z určených príjmov FPKNM, ktoré môže fond použiť na vlastnú prevádzku, zo šesť na sedem percent. "Táto úprava súvisí so zvýšením zdravotných odvodov pre zamestnávateľov od 1. januára 2024, ako aj zvýšením iných prevádzkových nákladov fondu," ozrejmili predkladatelia v dôvodovej správe.
Poslanci schválili procedurálny návrh poslanca Michelka (SNS), ktorý navrhol presunúť hlasovanie o FPU na budúci týždeň o 11:00. Novela hovorí o tom, že o poskytnutí peňazí z Fondu na podporu umenia by mala po novom rozhodovať rada fondu. Prihliadať by mala na stanovisko odbornej komisie, ktorá bude poradným orgánom rady, no stanovisko nebude pre radu záväzné. Návrh kritizovali viacerí predstavitelia opozície, ako aj odborná verejnosť.
Zákon o mimovládkach opäť rozdeľuje
Poslanci začali 6. rokovací deň 12. schôdze pokračovaním v diskusii o návrhu novely zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Predložila ho skupina poslancov z koaličnej SNS. Do rozpravy je prihlásených ešte viacero rečníkov.
Predkladatelia v novele navrhujú, aby sa organizácie prijímajúce financie zo zahraničia cez 5000 eur za rok označovali ako organizácie so zahraničnou podporou. Poslanci chcú v novele presadiť napríklad aj rozšírenie obsahu výročnej správy neziskovej organizácie.
"Zámerom zavedenia povinnosti je zverejňovať informácie o darcoch, prispievateľoch a veriteľoch, ktorých dary, príspevky či pôžičky jednotlivo alebo v úhrne za kalendárny rok presiahnu sumu 5000 eur," ozrejmili v dôvodovej správe. Zmeny odôvodnili potrebou zabezpečenia vyššej miery transparentnosti a zodpovednosti v oblasti financovania neziskových organizácií.
Opoziční poslanci a poslankyne návrh skritizovali. Novela podľa nich spochybňuje dôveryhodnosť neziskových organizácií a "ostrakizuje" ich. Upozornili aj na možný rozpor legislatívy s Ústavou SR či európskym právom. Ďalej by mali zákonodarcovia podľa programu rokovať napríklad o novele zákona o Horskej záchrannej službe či novele Zákonníka práce. "Je to právny paškvil. Návrh je v rozpore s ústavou, v rozpore s právom EÚ a v zásade neprináša vôbec nič dobré a hodnotné," poznamenala v rozprave poslankyňa NR SR Zuzana Števulová (PS). Financovanie organizácií je podľa nej v súčasnosti dostatočne transparentné a dostatočná je podľa nej aj kontrola.
Poslanec za Smer-SD Tibor Gašpar zdôraznil, že niektoré mimovládne organizácie sa venujú politike. Uviedol, že vláda chce mať prehľad o mimovládnych organizáciách, ktoré sa napríklad zapájali do volebnej kampane. Išlo najmä o občianske iniciatívy. "Chceme vedieť za aké peniaze to vyvesovali," povedal Gašpar v pléne NR SR. Zároveň dodal aj to, že "prostriedky by mala mať vláda pod kontrolou". "Mnohé z nich totižto pôsobia proti národno-štátnym záujmom, proti morálnym a etickým hodnotám Slovákov tak, ako ich vidíme my," dodal Gašpar.
Hlasovať sa bude aj o FPU
Poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok ukončili diskusiu o novele zákona o Fonde na podporu umenia (FPU). Zmeny majú podľa predkladateľa, šéfa kultúrneho výboru Romana Michelka (SNS), pomôcť kultúre. Namieta to opozícia, na zmeny nie sú podľa nej dostatočné dôvody.
O legislatíve majú zákonodarci hlasovať dnes. Opoziční poslanci skritizovali okrem iného návrh na zmenu rozhodovacej právomoci v FPU. Poslankyňa Zora Jaurová (PS) si nemyslí, že je správne, aby rozhodovanie o udelení dotácií fondu prešlo z odborných hodnotiacich komisií na rozšírenú radu fondu, v ktorej budú mať prevahu nominanti rezortu kultúry. Michelko kritiku odmietol.
Tvrdí, že v rozšírenej rade fondu, na ktorú by mohlo prejsť rozhodovanie o udelení dotácií, budú odborníci. Po zmenách v rozhodovacej právomoci sa budú podľa neho podporovať kvalitné projekty, ktoré dosiaľ neboli. So zmenami v rozhodovaní o dotáciách fondu nesúhlasí ani Rada na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva Ministerstva kultúry (MK) SR.
Poradný orgán ministerky kultúry považuje návrh za krok späť. "K spôsobu prideľovania dotácií z verejných zdrojov na kultúrne účely, ktorý sa už pred rokmi ukázal ako netransparentný z procesného i finančného hľadiska," uviedli v tlačovom vyhlásení. Zároveň žiadajú, aby návrhom systémových zmien predchádzala odborná diskusia. "Sme totiž svedkami toho, ako sa neuváženými pozmeňovacími návrhmi hazarduje s riadnym fungovaním fondu a jeho každodennou prevádzkou," dodala predsedníčka rady Viera Féglová.
Zákon o verejnom obstarávaní
Poslanci ešte v utorok diskutovali o vládnom návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní. Predstavil ho minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas-SD). Pravidlá pre podlimitné zákazky a zákazky s nízkou hodnotou vo verejnom obstarávaní sa majú podľa návrhu zjednotiť. Zároveň sa má zvýšiť hranica podlimitnej zákazky z doterajších 10.000 eur na 50.000 eur.
Cieľom týchto zmien je podľa predkladateľa výrazná časová úspora a odbúranie administratívnej záťaže pre tento typ zákaziek. Nasledovať by mali viaceré návrhy z dielne ministerstva hospodárstva. Ide napríklad o návrh zákona o ochrane spotrebiteľa, novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach či úpravy niektorých zákonov súvisiacich so zlepšovaním podnikateľského prostredia. Poslanci by sa tiež mali vrátiť k neukončenej diskusii k novele zákona o Fonde na podporu umenia.