Polícia o šírení hoaxov: Cieľom je rozoštvať spoločnosť, všetko je organizované

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Tím ľudí, ktorí v službách polície vyvracia falošné správy na stránke Hoaxy a podvody, má stále viac práce. Aktuálne zaznamenali nárast falošných správ v súvislosti s utečencami z Ukrajiny pochádzajúcich z tretích krajín. Členovia tímu zostávajú anonymní, nakoľko sú v hľadáčiku dezinfoscény.

Aký typ dezinformácií a hoaxov sa aktuálne najviac objavuje vo verejnom priestore?

Zatiaľ neevidujeme masový nárast hoaxov, ktoré by sa týkali konkrétnych oblastí. Evidujeme však snahu dezinformačnej scény zvrátiť celkový sentiment, teda vnímanie ukrajinského konfliktu, do chaotického smeru, teda vyvolať rovnaký informačný chaos v spoločnosti, aký tu nastal po prvej vlne Covidu-19. Ide hlavne o témy nebezpečenstva zo strany neukrajinských migrantov vo vzťahu k obyvateľom SR, prípadne ich trvalé zotrvanie na území SR.

Ktoré polícia považuje za najnebezpečnejšie?

Akékoľvek hoaxy a snahy hoaxerov sú v súčasnosti, v aktuálnej situácii, nebezpečné. Rozoštvanie spoločnosti bude len a len na vrub záujmom cudzích štátnych mocností. Spôsobený chaos môže mať na našu spoločnosť devastačné následky.

Aký je cieľ týchto „správ“ a videí?

Rozoštvať spoločnosť a spôsobiť taký informačný chaos, že spoločnosť nebude schopná vnímať, čo je a nie je realita. Na základe toho budú profitovať rôzne organizácie, ktorých hlavnou myšlienkou je šírenie strachu a hoaxov.

Koľko z nich je vymyslených a koľko je napríklad reálnych, ale významovo prekrútených?

Nevedieme takúto štatistiku, avšak objavujú sa všetky druhy. Nebezpečné hoaxy sú aj prekrútené, niektoré sú zámerne prezentované trochu inak než je realita, a preto je veľmi ťažké verejnosti vysvetľovať, čo je na nich (ne)pravdivé, lebo ide o dômyselné konanie.

Vie polícia určiť aj to, aký je ich reálny dosah?

Môžeme vychádzať zo štatistík na Facebooku. Niektoré hoaxy sa dostávajú k stá tisícom ľudí. Otázne je, koľko ich reálne zasiahnu, že im uveria. Spôsob, akým to môžeme zistiť, sú prieskumy verejnej mienky. Zatiaľ posledný medializovaný nám napovedá, že ešte nie sme na tom tak zle.

Vraj dochádza k cielenej „masáži“ v oblasti Orava/Kysuce. Je to možné, že by boli hoaxi a dezinformácie takýmto spôsobom cielené na určité skupiny obyvateľov?

Áno, sú určite cielené na skupiny ľudí, ktorí majú potenciál im viac veriť. Ide o premyslené konanie záujmových skupín. Všetko je o taktike, nič nie je náhodou.

Odkiaľ tieto hoaxy a dezinformácie pochádzajú?

Máme šťastie, že na Slovensku sa zatiaľ nevyskytujú konkrétne hoaxy, ktoré by boli masovo prezdieľavané napríklad zo zdrojov z Ruskej federácie, ale aj tak sa dá očakávať, že k tomu môže prísť. Zatiaľ sú to lokálne hoaxy, ktoré si vymýšľajú slovenskí tvorcovia. Musíme povedať, že im to veľmi nejde, sme dva kroky pred nimi, a preto zatiaľ neboli úspešní, no je to boj.

Je zdroj ich pôvodu rovnaký resp. ukazuje to na dáku konkrétnu skupinu šíriteľov a tvorcov takéhoto obsahu?

Áno, evidujeme tie isté a dobre známe záujmové skupiny, ktoré sa snažia buď očividne alebo menej nápadne dostať do našej spoločnosti hoaxy.

Koľko takýchto pochybných profilov polícia eviduje?

Nevedieme takúto štatistiku.

Vieme aj o farmách trollov na Slovensku?

K tomuto sa z taktických dôvodov nebudeme vyjadrovať.

Darí sa s nimi polícii bojovať efektívne?

Viď predošlá odpoveď. Základom úspechu boja proti dezinformáciám je silná trestnoprávna opora pre OČTK. Ak taká opora nebude existovať, Policajný zbor nikdy nebude úspešný, aj pri tej najúprimnejšej vôli jeho príslušníkov.