Boris Hanečka na pôde SND: Oblečením sa nedá zakryť každý nedostatok, ale môžeme sa o to pokúšať

BRATISLAVA / Slovenské národné divadlo pripravuje originálnu premiéru. Namiesto kostýmových výtvarníkov pripravilo Fashion Ballet Gala'22. Popri sólistoch prvej tanečnej scény sa predstavia nielen slovenskí choreografi po boku s poprednými módnymi dizajnérmi. Boris Hanečka pre Noviny PLUS TV JOJ prezradil nielen detaily zo zákulisia príprav, ale prehovoril o svojich vnútorných tvorivých bojoch.

Balet a móda – dva samostatné umelecké druhy, ktoré človeka prioritne oslovujú prostredníctvom zrakového vnemu. Sledovaním pohybu tiel tanečníkov dokážeme čítať zakódované príbehy, pozorovaním šiat v pohybe vnímame ich textúru, strih i pohnútku návrhára.

​Balet a móda podvedome kráčajú ruka v ruke od ich vzniku. V romantizme to boli hviezdne tanečnice, ktoré udávali módne trendy v Paríži, v 20. storočí pre baletné produkcie tvorili ikony ako Versace, Dior, Chanel a ďalší. Fashion Ballet Gala ´22 už 26. a 27. mája predstaví štyri originálne tchoreografie, ktoré sú výsledkom práce slovenských choreografov a slovenských módnych návrhárov. Boris Hanečka predstaví svoje modely v choreografii Lukáša Timuľaka TWO. 

Tanec dvoch tanečníkov prvej sólistky Baletu SND Olgy Čelpanovej a demi sólistu Adriana Szelleho je vyjadrením spojenia, neoddeliteľnosti a síl tvoriacich celok, ktorý je oveľa viac než len súčet jeho jednotlivých častí. V rozhovore s módnym dizajnérom Borisom Hanečkom, ktorý "oblieka" aj prezidentku Zuzanu Čaputovú, sa dozviete detaily s tvorby, ale aj to, čo bolo na tvorbe modelov pre balet najnáročnejšie.

+10 fotiek

Fashion Ballet Gala 2022/ Juraj Žilinčár, SND

Robíte šaty pre pani prezidentku, vlastné prehliadky, aktuálne ste asi najznámejší slovenský módny návrhár/dizajnér. V čom bola táto práca iná?

Bolo to iné v tom, že je to pohyb. S divadlom som spolupracoval aj predtým, pracoval som pre operu, pracoval so ale aj s tanečníkmi, ale nie na tejto platforme Slovenského národného divadla. Bolo to iné v tom, že sú to dvaja tanečníci a 12 až 14 minút, kedy majú celú to miestnosť pre seba. Ide teda skôr o to, aby boli stále zaujímaví. To bola taká veľká výzva, lebo modelky prebehnú na móle bleskovo, to je čaro okamihu. Toto čaro okamihu má tých 14 minút a je to o tom, že sa to vyvíja, malo by to gradovať. Ja som za úvod, jadro, záver a za vyvrcholenie. V tom sme si s režisérom a choreografom veľmi rozumeli a bola to veľmi pekná spolupráca.

V čom vás takáto spolupráca obohatila? Budete nad nejakými materiálmi premýšľať inak ako predtým?

To to bol úplný experiment, pretože sme nenasledovali kresbu. Bola určitá myšlienka, čo bola šatka vo vetre, ale skôr zaznamenaná na fotke. Následne je taká spomienka, že ona existuje, pláva a bojuje s tým vetrom. To som chcel urobiť tak, že niekedy je statická a niekedy bola dynamická. To sa dá pohybom krásne zobraziť, ale nedá sa to len tak nakresliť. Človek musí zobrať látku a vyrábať to a skôr to modelovať ako sochu. Nie je to ilustrácia. Kresieb som mal asi 50, ale stále som chcel niečo medzi tým. Nedalo sa to len tak konkretizovať. Preto sme si začali robiť materiálové skúšky a vytvárali sme pokusy. Bolo to skôr z pruhov, plátov, skôr by som povedal, že z technologických chyb, pretože som kombinoval materiál, ktorý je pevnejší, tuhší, padavejší a využíval som tú ich súrodosť a zároveň aj nesúrodosť.

Prečítajte si tiež

Generálny riaditeľ SND: Mrzí ma to, ale SND nie je sociálny dom. Opere zánik nehrozí

Koľko vám trvalo dostať to do tejto finálnej formy?

Ja som to nerátal, ale tvrdo som na tom začal pracovať od začiatku februára. Viem, že sú to len dva modely, ale je v tom energia, ako keby som robil celú prehliadku. Ako sa vám pracovalo s materiálom, ktorý ste dostali, nakoľko tanečníci sú veľmi štíhli a drobní? Sú drobnejší aj štíhlejší, ako bežný model alebo modelka, ale zase sú húževnatejší a pružní. Ja som na začiatku mal Ninu Polákovú (riaditeľka Baletu SND pozn. red.), ale mala nehodu s nohou, tak mi ju potom vymenili za Oľgu (Oľga Čelpanová, prvá sólistka Baletu SND, pozn. red.) to bol pre mňa taký šok, ale ladia krásne a som spokojný. Mňa inšpiruje tá húževnatosť. Sú pracovití, majú snahu a je tam cítiť ten výkon. To je niečo, čo je porovnateľné s našim výkonom, pretože mi pracujeme pri stroji, pri skúškach, pri idei, ale oni pracujú potom v tom našom kostýme. Je to ako keby sme si odovzdávali pochodeň.

Pán Hanečka, hoci vaše kostýmy vyzerajú úžasné, je vidieť, že aj tanečníci sa s nimi musia naučiť pracovať. Ak by to nešlo, dá sa urobiť kompromis?

To by bola otázka skôr na začiatok, keď sme začínali skúšať choreografiu s Lukášom Timulákom, pretože vtedy som sa toho dosť obával. Boli tam časti, ktoré bolo dosť náročné realizovať. Myšlienka bola jasná, ale tá prax je úplne iná. Ja som bol veľmi prekvapený, že to, čo som si myslel, že bude veľkým kameňom úrazu, bolo zrazu ladné, plynulé a išlo to ako po masle. Nemal som tomu čo vyčítať, a to bolo veľmi príjemné.

Kostýmy ste vyrábali Vy, alebo ste ich zverili umelecko-dekoračným dielňam?

Bola to súhra, pretože niektoré materiálové veci aj kvôli časovej náročnosti, som vyrábal s kolegyňou a pripravoval som si tieto skúšky . Potom sme ich dali vyrobiť do dielní. Musel som mať prípravu nie kresobnú, ale už taký prototyp, ktorý sa následne v dielňach zveľaďoval a zveľaďoval. Uvidíme niečo podobné aj na pani prezidentke? Toto je už úplne iná téma si myslím, ale ja zase rád prepájam isté momenty, ktoré sú nápadom a potom ich pretavujem aj do komerčnej sféry. Toto vám neviem teraz povedať.

Prečítajte si tiež

Kvôli baletu sa mi vysmievali

Vy ste na pani prezidentke kedysi aplikovali vlnu, ktorá mala symbolizovať Dunaj. Čo podobné plánujete pre pani prezidentku najbližšie?

To vám neviem povedať, lebo ono sa to vyvíja. To vám možno budem vedieť povedať, keď už nebude prezidentka, ale to z toho titulu, že človek na to potrebuje aj odstup. Každé šaty sú výzva a človek narába aj s ročným obdobím, aj s daným štátom, kde prezidentka ide reprezentovať, takže človek sa tam zamýšľa nad drobnými detailmi. Je to úplne odlišná tvorba ako pre divadlo. Ale kreativita zostáva. Čomu dávate prednosť? To je,ako keby ste mali tri deti a povedali by ste, že čo je najlepšie. Možno to niekto vie, ale ja to neviem povedať. Ja som všežravec.

Čo vás čaká okrem tejto premiéry v budúcnosti?

Mám angažmán v Košiciach, keďže som dorobil Toscu a teraz budem robiť Kráľa Rodgera a aj košický balet mal záujem. Čiže ja to divadlo tak skoro a jednoducho neopustím. Zároveň je aj sezóna svadieb, takže nevesty, svadobné mamy a to je ďalšie odvetvie, ktoré je tiež divadlo, ale iný smer.

Aký je rozdiel robiť šaty pre bežného človeka, prehliadku a teraz v tomto prípade?

Divadlo aj prehliadka sú profesionáli. Bežný človek má úplne iný pohľad aj na seba a každý rôzny. Nie je to profesia. Rozoberáme úplne iné veci, než s niekým, kto je na to už zvyknutý. Modelka to má v náplni práce a v pracovnom režime. Je to úplne iná práca.

Prečítajte si tiež

Tatum Shoptaugh z Baletu SND: V špičkách som chodila aj obedovať. Na predstavenie potrebujem až štyri páry

Musíte bežných ľudí niekedy presviedčať?

Aj sám seba. Samozrejme, lebo niekedy človek pochybuje aj o svojich možnostiach, ale aj o svojom nápade. Je to bežná vec, lebo aj výtvarník musí mať poryv sám so sebou. Inak by išiel na istotu a to neviem, či je úplne správne. Presviedčam aj seba, aj kolegov krajčírov, aj kolegov v tíme, aj konkurenciu o tom, že to má zmysel. Nositeľov asi najmenej, lebo oni by to mali prijať. Ak to neprijmú, tak sa o to ani nesnažím. Ak to neprijmú, tak nie je ani dôvod, aby som o tom rozprával. Mali by to prijať bez toho, aby som o tom niečo rozprával. Mali by to prijať za svoje.

Ako je to ale so ženami. Ja napríklad nemám rada svoje plecia, schovávam spodné brucho. Vy by ste možno prišli s tým, že naopak, treba to ukázať...

Plecia rozhodne. Spodné vody a spodné bruchá sa neukazujú. (smiech) Je to ale na dohode a diskusii. Ženy keď majú problémy s ramenami, tak s tým nesúhlasím, pretože práve tá línia sa mne veľmi páči. Opäť, ale ja nie som človek, ktorý presviedča alebo niekoho do niečoho tlačí. Nemám to rád a nemá to zmysel. Môžem nabádať a ukázať smer, alebo svoju predstavu, ale to ukážem fyzicky, našpendlím, ukážem a povieme si. Presviedčať nemá cenu.

Dá sa každý nedostatok skryť oblečením?

Kiež by, ale snažiť sa o to môžeme. Museli ste aj tu niečo schovávať? Vôbec nie, tu sme mali voľné biele plátno na farby, materiály. Ak bolo niečo na začiatku úskalím, tak to bolo rozhodnúť sa, ktorým smerom ísť. Tých smerov je totiž tak veľa, že je to stiesňujúce.