Zamestnávatelia posielajú tvrdý odkaz vláde: Peniaze sme vám zverili, tak začnite šetriť

BRATISLAVA / Posledných trinásť rokov rástli príjmy verejnej správy na Slovensku ako šieste najrýchlejšie spomedzi krajín Európskej únie (EÚ). Značne sa zvyšovali aj jej výdavky – priemerná mzda zamestnancov vo verejnom sektore totiž vzrástla až o takmer 83%. Počet zamestnancov štátu neustále rastie, atakuje hranicu 430 tisíc a to i napriek miliardám investovaným do elektronizácie verejnej správy.

Daňové zaťaženie firiem a mzdy v krajine sú pritom, podľa Republikovej únie zamestnávateľov, i naďalej najvyššie spomedzi krajín strednej a východnej Európy. Na znepokojivé údaje poukazujú výsledky analýzy, ktorú pre Republikovú úniu zamestnávateľov (RÚZ) vypracoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).

​"Od roku 2008 do roku 2021 vzrástli príjmy verejnej správy na Slovensku o 73,4 %, priemerný nárast v rámci EÚ pritom predstavoval 36,9%.  Európska komisia  (EK) pritom predpokladá, že už v budúcom roku bude  podiel príjmov slovenského štátneho sektora ešte vyšší než v susednom Česku či Poľsku. Okrem platov vo verejnom sektore výrazne rástli aj výdavky na dôchodky (71%) medzispotrebu (58%), zdravotnícke zariadenia (53%) či štátne sociálne dávky a podporu (42%). Veľkú časť výdavkov verejnej správy štát roky navyšoval nesystematicky a „ad hoc“, čo potvrdzuje najmä rozdiel medzi pôvodne rozpočtovanými a skutočnými výdavkami. Ten počas rokov 2015-2020 tvoril sumu 15,8 miliárd eur," uviedli zástupcovia RÚZ na tlačovej konferencii, kde predstavili analýzu toho, kde by štát mohol vziať prostriedky na svoje sociálne balíčky. 

Podľa expertov čísla nepustia

"Za zmienku stojí aj porovnanie rokov 2019-2020. Rok 2020 bol rokom celosvetovej pandémie, čo prinieslo vysoké a neočakávané výdavky verejnej správe. Na druhú stranu 2019 bol ekonomicky pokojným rokom bez neočakávaných udalostí. Napriek tomu verejná správa minula v tomto roku o skoro 3 miliardy eur viac než sa pôvodne rozpočtovalo," vysvetlil ekonóm INESS Róbert Chovanculiak.

Upozornil, že podobne ako v prípade výdavkov, aj značná časť zvýšených príjmov verejnej správy bola, s výnimkou pandemického roka 2020, nerozpočtovaná. "Napriek tomu v období rokov 2015 až 2020 získala verejná správa oproti rozpočtovaným príjmom o 6,5 miliárd eur viac,“ spresnil ekonóm. Verejnej správe rástli príjmy, aj výdavky, pričom rastúce príjmy verejnej správy boli spôsobené aj zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia domácností a podnikov.

Prečítajte si tiež

Heger: Z plánu obnovy postavíme nové nemocnice v Bratislave a v Martine

Nárast aj v kontexte HDP

"Štát na daniach ročne berie z ekonomiky o 2% HDP viac ako v rokoch 2013-2015. Nadpriemerne zdaňovaná je  ekonomická aktivita, a to na strane zamestnancov aj firiem. Výber dane z príjmov právnických osôb (DPPO) tvorí na Slovensku relatívne vysoký podiel na celkových príjmoch verejnej správy (8,7%). Oproti priemeru EÚ (6%) tvoril nadpriemerný podiel firemnej dane aj na HDP krajiny (3%)," uviedli zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov. 

Upozorňovali na to, že z pohľadu konkurencieschopnosti krajiny však nie je dôležitý len celkový výber dane, ale aj výška sadzby dane z príjmov právnických osôb PPO a jej porovnanie s okolitými krajinami, medzi ktorými prebieha konkurenčný boj o (zahraničné) investície. "Na Slovensku máme 13. najvyššiu sadzbu z 35 krajín Európy. Aj krajiny ako Švédsko a Fínsko uvaľujú nižšiu sadzbu. Avšak z pohľadu konkurencieschopnosti domácej ekonomiky je dôležitejšie porovnanie v rámci regiónu strednej a východnej Európy, pričom Slovensko má sadzbu najvyššiu," upozornil viceprezident RÚZ, Robert Spišák.

Prečítajte si tiež

Igor Matovič a Eduard Heger chcú rozdať 200 miliónov. Zatiaľ sa nevie, kde ich vezmú

"Ožobračuje" štát vlastných občanov?

Podľa RÚZ je výrazný aj podiel daní a odvodov, ktoré zamestnancom „ukroja“ z výplaty - Slovensko má totiž ôsme najvyššie zaťaženie mzdy spomedzi krajín OECD. "Slovenský daňovo-odvodový systém je tiež charakteristický výrazným presunutím daňovo-odvodového zaťaženia na stranu zamestnávateľa. Ide o sociálne a zdravotné odvody platené z hrubej mzdy zamestnanca zamestnávateľom vo výške 35,2 %. V rámci EÚ je to druhý najvyšší podiel odvodov platených zamestnávateľmi. Len Francúzsko má vyššie,“ konštatoval Spišák. 

Zamestnávatelia v tejto súvislosti upozorňili aj na to, že štát by mal zdroje na financovanie vládnych sociálnych programov hľadať skôr v úsporách na výdavkovej strane verejných financií. "Čísla hovoria jasne – priestor na úsporu tu je, avšak vláda, žiaľ, k financiám napriek tomu dlhodobo pristupuje nehospodárne. V tomto smere už roky voláme po komplexnom audite verejných financií. Ten by ukázal, ktoré výdavky sú pre štát či spoločnosť potrebné, a ktoré sú len obyčajným plytvaním. Sme presvedčení, že týmto prístupom (ale i ďalšími opatreniami ako reforma financovania celého systému ​sociálneho zabezpečenia či zníženie počtu rozpočtových a príspevkových organizácií štátu) je možné nájsť dostatočné zdroje na sociálne programy pre odkázané domácnosti," uzavrel viceprezident RÚZ, Mário Lelovský.