Toto nie je vojna, toto je terorizmus. Tvrdí mladý Ukrajinec dlhodobo žijúci na Slovensku

PEZINOK / Vojnu v jeho domovine vníma o to citlivejšie, že jeho najbližším kamarátom a kolegom je Rus. Práve ich priateľstvo je obrovským kontrastom nezmyselnosti konfliktu za našimi východnými hranicami.

"To už nie je vojna, to je terorizmus," hovorí nahnevane 28-ročný Oleksi Hurin. Mladý Ukrajinec, ktorý už 8 rokov žije v Pezinku vojnu na Ukrajine vníma veľmi citlivo. Obzvlášť jeden z posledných ruských útokov na centrum mesta Vinnycia v strednej Ukrajine. Práve tam stále žijú jeho najbližší. Rodičia a ďalší príbuzní by mali byť v poriadku. Správy o obetiach, ranených a nezvestných sa ale ešte menia.

"Vyše šesťdesiatich ešte hľadajú, alebo zbierajú dokopy. Takže neviem. Teraz ma stíska v hrdle, lebo je to totálne," hovorí Oleksi Hurin. 

Oleksi ale nie je jediný, ktorý citlivo vníma túto vojnu dvoch slovanských národov. V cukrárni v centre mesta nás už víta jeho najbližší kamarát a spolupracovník z Ruska, Sergej. Na vojenskú agresiu má svoj názor ešte od čias, keď v jeho rodnom meste otvorene kritizoval anexiu Krymu. Práve preto bol z rodnej krajiny nútený odísť. "Do mňa šli policajti a pýtali sa ma na to, prečo to píšem. Ja som im povedal prečo. No vtedy ešte neboli také zákony ako teraz. Keby som povedal, že prečo som proti vojne, tak skončím v base v Rusku," hovorí Rus žijúci na Slovensku, Sergey Kosolapov.

Na súčasnú okupáciu na Ukrajine má jasný názor. Podľa Sergeia je to len výsledkom obrovskej propagandy Kremľa. Pre ktorú sa dnes dokonca nerozpráva ani s vlastnou mamou. "Ty môžeš len mlčať, alebo podporovať. Keď si proti vojne, si kriminálnik," hovorí Sergei. 

Sergej je Rus, Oleksi Ukrajinec. Vojna ich ani z ďaleka nerozdelila. Práve naopak. Ich priateľstvo je oveľa silnejšie. "Ukrajinci a Rusi vždy boli spolu," tvrdí Sergij. "Drží sa ten vzťah, lebo my sme našli pochopenie," hovorí Oleksi. 

Od 24. februára neustále pomáhajú ukrajinským utečencom. Pre viac ako 500 ľudí sa im dvom podarilo zabezpečiť ubytovanie, nie len v Pezinku, ale po celom Slovensku. Za čo sú vďační, všetkým, čo pomohli

To, ako sa bude bratovražedný konflikt na východe ďalej vyvíjať nedokáže odhadnúť ani jeden z nich. Obaja zhodne tvrdia, že nikdy sa s tým nezmieria. Jedno, čo vedia je, že to Slovákom za náš prístup nikdy nezabudnú. "Srdce veľmi bolí. Ale aj veľmi som šťastný, že som v tejto krajine, táto krajina bojuje za nás v každom prípade," tvrdí Oleksi.