Politici o obetiach holokaustu: Ani Rómovia nezapadli do zvrátenej šablóny nacistov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Pamätný deň rómskeho holokaustu si pripomenulo viacero politikov. Medzi nimi napríklad ja prezidentka Zuzana Čaputová či predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO). Ten vo svojom príspevku vysvetlil, prečo je dôležité pripomínať si podobné dni.
Prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti pamätného dňa spomenula stretnutie s Adelou Makovou. Rómsky holokaust sa priamo týkal jej rodiny. "Mala len rok, keď gardisti zabili jej otca partizána. Rozprávala mi aj ako Rómov na sklonku vojny gardisti chytali na uliciach a popravovali v Kremničke. Ako po zavraždených ostali siroty. Ako Rómovia spoznávali svojich blízkych po vojne pri exhumácii v masových hroboch podľa oblečenia," napísala prezidentka na sociálnej sieti.
"Aby sa história neopakovala, je potrebné porozumieť tomu, čo znamená nenávisť, ponižovanie a diskriminácia pre konkrétnych ľudí a ich rodiny, ktorí ju zažívajú. A ako sa dá skĺznuť od slov posilňujúcich predsudky a nenávisť, až k vyvražďovaniu," dodala hlava štátu.
Rómovia nespadali do zvrátenej rasovej šablóny nacistov
Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti napísal, že holokaust patrí medzi najdesivejšie obdobia svetových dejín. Zdôraznil, že jeho obeťami neboli len Židia, ale aj Rómovia. "Tí taktiež nezapadali do zvrátenej rasovej šablóny nacistov," vysvetlil Heger. Dodal, že je dôležité si tieto udalosti pripomenúť, aby sme nestrácali schopnosť rozoznávať rasové ideológie, ktoré v súčasnosti šíria extrémisti.
"Aj Rómovia ako mnohé iné menšiny čelia predsudkom. Mnohokrát sú vopred odsúdení na neúspech a odstavení v spoločnosti na vedľajšiu koľaj. Nesmieme sa s tým zmieriť. Nikto nemôže byť pre svoj etnický pôvod diskriminovaný a postavený do role menejcenného," dodal premiér.
Táto tragédia bola dlhé roky v našej spoločnosti zabudnutá a ignorovaná, upozornil vo svojom stanovisku minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS). Dodal, že následky toho cítime aj doteraz - vo forme predsudkov voči Rómom a ich diskriminácii. "K perzekúciám, vraždám či popravám Rómov pritom dochádzalo aj na území dnešnej Slovenskej republiky. Máme povinnosť pripomínať si aj túto súčasť našich dejín, pretože len tak sa môžeme z histórie poučiť. Pri tejto príležitosti vzdávam úctu všetkým Rómom, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny a taktiež oceňujem ich aktívne zapojenie do protifašistického odboja, ako aj účasť v Slovenskom národnom povstaní," uviedol minister.
"Ešte stále zvykneme hovoriť, že rómsky holokaust má prívlastok neznámy. Je neznámy pre verejnosť, ale častokrát je neznámy aj pre mladšie rómske generácie. Výstava, ako je tá Vaša, má potenciál tieto biele miesta v pripomínaní holokaustu Rómov zaplniť," povedal pri príležitosti otvorenia výstavy Prenasledovanie Rómov počas holokaustu splnomocnenec pre rómske komunity Ján Hero. Splnomocnenec tiež vníma ako nevyhnutnosť venovať pozornosť vzdelávaniu mladej generácie.
Hrôzy druhej svetovej vojny je nutné mať na pamäti
Úctu obetiam rómskeho holokaustu vzdalo aj vládne hnutie OĽaNO. "Hrôzy druhej svetovej vojny je nutné mať neustále na pamäti, aby sme spoločnosti pripomenuli, kam to môže zájsť, ak podľahneme pokušeniu uveriť tým, ktorí popierajú holokaust, velebia nacizmus, Hitlera, Tisa, či hanobia inú rasu. Hnutie OĽaNO odsudzuje akúkoľvek nenávisť voči ktorejkoľvek rase," napísal Peter Pollák starší v mene hnutia OĽaNO.
"Tento pamätný deň zároveň využívame na to, aby sme jasne a zreteľne dali najavo, že Hnutie OĽaNO jednoznačne vylučuje akúkoľvek spoluprácu s fašistami z ĽSNS a ich odnožou, stranou Republika, ako aj politikmi, ktorí akýmkoľvek spôsobom popierajú, či popierali holokaust," dodal Pollák.
Nacisti počas druhej svetovej vojny vyhladili približne 500-tisíc Rómov, napísal poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí) na sociálnej sieti. "Ich previnením nebolo nič iné, ako ich etnická príslušnosť. Porajmos – v rómskom jazyku „požieranie“, ako sa rómsky holokaust nazýva, zlikvidoval veľkú časť rómskeho kultúrneho dedičstva," napísal poslanec.
Poslanec tiež pripomenul, že rómska kultúra sa z holokaustu doposiaľ nespamätala. "Musíme si priznať, že ako spoločnosť stále nerobíme dosť preto, aby sa Rómovia cítili neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti," dodal Šeliga.