Kardinál Tomko miloval svoju krajinu a Slovákov, tvrdí monsiňor Bernard Bober a farár Jozef Kozák
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Bol to dobrosrdečný a veľmi milý človek, tvrdí monsiňor Bernard Bober. Sám kardinál Jozef Tomka bol vždy presvedčený o tom, že chce byť pochovaný na Slovensku.
"Nebol to len cirkevný hodnostár, bol to človek, ktorý chcel mať blízko najmä k ľuďom. Svoju prácu bral veľmi vážne," povedal Bober. "Bude uložený do cínovej truhly a následne pochovaný," uviedol.
"Pohreb bude verejný ale bude zabezpečená bezpečnosť. Ten, kto sa bude chcieť zúčastniť na pohrebe, bude mať možnosť," dodal Bober.
Farár Jozef Kozák: Kardinál mal vždy otvorené srdce pre Slovákov
Kde ste sa prvýkrát stretli?
"Naše prvé stretnutie bolo v Ríme. Bol to naozaj veľkolepý človek. Viac som ho spoznal v Humennom, kde som mal možnosť byť s ním častejšie. Posledné roky som rástol pri jeho nohách, bol mi ako otec."
Ako na vás pôsobil?
"V televízii bol ako diplomat, no v osobnom kontakte bol veľmi ľudský. Často sa prihováral cudzím ľuďom a zaujímal sa o nich. Mal otvorené srdce pre všetkých. Vždy sa zaujímal o druhých. Zanechal hlboký odkaz nielen nám kňazom, ale aj všetkým Slovákom. Jeho láska k rodnému kraju bola očividná, mal úžasnú slovenčinu. Bol veľmi dobroprajný a to sa snažil šíriť aj medzi iných ľudí. Kardinál mal veľmi rád svoj rodný kraj a často spomínal rôzne zážitky. Vždy mu veľmi záležalo na tom, aby diecézy stále rástli. Mal otvorené srdce aj pre zahraničné misie."
Poznali ste aj jeho koníčky a záľuby?
"Keď som bol v Ríme na futbale, tak mi hneď volal, že sa dopočul o tom, že som v meste. Potom mi neskôr sám prezradil, že okrem cirkvi a Boha miloval futbal. Pred zápasom nás privítal uňho doma, spravil nám raňajky a debatoval. Vždy sa tešil na to, keď sa mu ozvali Slováci."
Otec kardinál mal veľmi rád aj slovenský folklór...
"Áno, keď boli moji rodičia v Bardejovských kúpeľoch spievali ľudovky priamo s ním. Bolo to krásne, pretože si našiel čas na cudzích ľudí. Miloval piesne svojho rodného kraja."