Analytik Pánis: Green Deal by som hodil do koša a sústredil sa na fosílne a jadrové zdroje

BRATISLAVA / Analytik J&T Banky Stanislav Pánis TV JOJ sprostredkoval svoje predpovede na ďalší vývoj ekonomickej krízy. Nešetril nepríjemnými predikciami a vyjadril sa aj ku kontroverzným ťahom Európskej únie.

Trhy zareagovali na opätovné nespustenie Nord Stream 1, ako sa to prejavilo na burzách?

Hneď v pondelok ráno reagovala cena plynu na amsterdamskej burze a následne aj cena energie v Nemecku skokovým nárastom rádovo o 30 percent. V súčasnosti sa teda cena európskeho plynu pohybuje rádovo na vyše jedenásťnásobku priemeru úrovne za ostatnú dekádu. Pred vypuknutím energetickej krízy sme tu mali ceny plynu na úrovni rádovo 20 až 25 eur za megawatthodinu, dnes sa tie ceny pohybujú severne od úrovne 250 eur za megawatthodinu. Keď sa pozrieme na nemeckú elektrinu, tie ceny sa za ostatnú dekádu pred vypuknutím krízy pohybovali rádovo na úrovni 40 až 45 eur za megawatthodinu, dnes sme na pätnásťnásobku tejto úrovne.

Čo to bude znamenať pre ekonomiku aj samotných spotrebiteľov? Aká je vízia do budúcnosti? Majú ceny šancu poklesnúť na úroveň pred energetickou krízou?

Drahšie ceny energií znamenajú obrovský protivietor ekonomického rastu. Ak by energie ostali na súčasných úrovniach, tak to je nezlúčiteľné s doterajšou životnou energiou Európy. Extrémne drahé ceny energií budú výrazne podkopávať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a mnohé podniky už pristupujú, respektíve budú musieť pristúpiť k úplnému zastaveniu výroby alebo výraznému obmedzeniu. Súčasná cená úroveň plynu pre nich už nemá zmysel, náklady extrémne narástli a nevedia ich pretaviť do takého nárastu cien. Stávajú sa na svetovom trhu nekonkurencieschopný. V zásade celá nemecká elektronika mala biznismodel postavený na lacných energiách špeciálne dovážaných najmä z Ruska. Umožnilo to vysokú konkurencieschopnosť ich priemyslu, napríklad toho energeticky náročného chemického.

Tento biznismodel sa v podstate minul a Nemecko bude čeliť veľkej štrukturálnej zmene na úpravu ekonomiky, to znamená, že má pred sebou pravdepodobne roky chudokrvného, pomalého ekonomického rastu. Keďže je to vlajková loď Európskej únie, pokiaľ sa im nebude dariť, nebude sa dariť ani zvyšku, vrátane Slovenska. Koniec koncov, v nasledujúcich rokoch aj nás čakajú veľmi vysoké ceny energií a aj keď klesnú z extrémnych úrovní, stále sa nevrátia tam, kde boli pred dvoma-troma rokmi, keď tu bola ekonomická nirvána a mimoriadne lacné zdroje.

Okrem iného v súčasnosti platíme drahý účet za nelogickú uponáhľanú zelenú energetickú politiku Európskej únie na čele s Nemeckom, kde sa odstavovali spoľahlivé jadrové zdroje bez adekvátnej náhrady. Pozornosť sa viac zamieravala na nespoľahlivé zelené zdroje ako napríklad solárna alebo veterná energetika. Slnko v noci nesvieti a vietor nie vždy fúka. Vždy k nim potrebujete nejakú zálohu, energie to značne predražuje.

Čo s tým? Spomínali ste, že sa na istý čas treba odkloniť od zelenej politiky, zeleného dealu...

Pokiaľ by v Európskej úrovni rozhodoval rozum (čo sa v poslednej dobe stáva menej a menej), tak by Green Deal bolo potrebné hodiť do koša a opäť investovať do fosílnych a jadrových energetických zdrojov, ktoré sú z istého uhla pohľadu najzelenšie a najspoľahlivejšie. Európa v ostatných rokoch málo investovala do ponukovej strany energetiky, čo sa jej teraz vypomstilo špeciálne, keď odstavovala mnohé jadrové elektrárne v Nemecku, respektíve nerobila dostatočný servis, ako napríklad Francúzi, kde polovica jadrových blokov je z rôznych dôvodov, hlavne technologických a poruchových, odstavená.