Slovenské domácnosti budú mať najnižšiu cenu elektriny v Európe, hovorí generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček

BRATISLAVA / Konkurz elektrární, bez Mochoviec, medzinárodná blamáž a súdne ťahanice. To všetko hrozí podľa šéfa Slovenských elektrární Branislava Strýčka, ak parlament prijme energetickú novelu.

Čo bude novela znamenať pre Slovenské elektrárne a výrobu elektriny na Slovensku?

Máme tu zákon, kedy v prípade, že by sa tak rozhodla vláda, máme tu mimoriadny stav a môže zobrať daný produkt jeho výrobcovi bez ohľadu na to, či ho náhodou nepredal. Nie sú tam určené žiadne podmienky, za ktorých by sa tento stav mohol vyhlásiť. Dostávame sa do absolútnej právnej neistoty, a preto v tomto prípade by bol veľký problém financovať akékoľvek infraštruktúry. Taktiež bude veľkým problémom aj financovanie Slovenských elektrární. S akcionármi sa bavíme aj o tom, že neposkytnú dotácie na dofinancovanie spoločnosti a budeme ich musieť žiadať od štátu. Konsekvencie sú krátkodobé aj v podobe zastavenia výstavby reaktora v Mochovciach. 

Môžete potvrdiť, že tie financie mali prísť od bánk a v dôsledku nového zákona od toho ustúpili? 

Spomínaných 400 miliónov na dofinancovanie našej spoločnosti nám banky odmietli financovať. Po tom, čo bol v prvom čítaní schválený nový zákon, tak sa nám otočili chrbtom aj akcionári, ktorí mali záujem nám túto pôžičku poskytnúť. Nezostáva nám nič iné, len ako sa obrátiť na štát a peniaze žiadať od neho. 

Ako by ste opísali komunikáciu s ministerstvom financií alebo s inými ministerstvami? 

Komunikácia s ministerstvom financií alebo hospodárstva je naozaj veľmi zdravá. Čo nás naozaj veľmi prekvapilo, že ten zákon vieme rozdeliť na dva. Je to veľmi neštandardné, aby tak závažný zákon bol prijatý bez toho, aby čo i len jeden odborník bol dopytovaný. Vidíme tam niekoľko iracionálnych častí, ktoré by sa po štandardnom pripomienkovaní asi neprijali. 

Spomínali ste, že posielate list všetkým poslancom a ministrom. Čo od nich očakávate? 

Vysvetľujeme celú situáciu ohľadne Slovenských elektrární. Najmä to, aké to bude mať dopady na našu spoločnosť. Je tu veľké riziko toho, že ak by nám štát nedal tú pôžičku, tak môžeme ísť do konkurzu. V prípade ak bude na nás uplatnené VHZ nad rámec 6,15 TB/H, tak to pre nás znamená konkurz. Lebo uplatnenie toho mimoriadneho stavu pre nás znamená zlú situáciu. Také názory, že zoberiete elektrinu, ktorá už bola raz predaná a ktorej hodnota je 10 miliárd, je to hlavne v krajinách ako je Nemecko, Česká republika a Maďarsko. Neviem si predstaviť, že by sme týmto krajinám jednoducho ukradli 10 miliárd eur.

Aké by to malo konsekvencie? 

Slovenské elektrárne a aj Slovensko by boli predmetom súdov od spoločností, ktorým by sme elektrinu nedodali. Vzhľadom na zmluvy, ktoré máme dohodnuté, si neviem predstaviť, že by sme to ustáli. Je to 10 miliárd eur a my stále máme bankový dlh, ktorý je vo výšky 4,2 miliardy eur. Bavíme sa o viac ako 14 miliardách eur, ktoré by sme chceli skonfiškovať. Neviem si predstaviť, že môžete byť členom Európskej únie a zároveň žiť na úkor ostatných krajín. Dnes vidíme, že niektoré krajiny si to riešia lokálne a nie na úkor iných. 

Čo čakáte, alebo čo by ste chceli, aby poslanci  s tým zákonom urobili?

Určite pre Slovensko by bolo najracionálnejšie tento zákon pozastaviť, mať o ňom diskusiu a zamyslieť sa nad tým, čo je racionálne a čo by nás nedostalo do situácie, že sa na nás budú dívať ostatné krajiny ako na krajinu tretieho sveta. To by bolo najracionálnejšie riešenie, vzhľadom na to, do akej fázy to dospelo neverím tomu, že to je realistické, a preto budeme požadovať aspoň pozmeňujúce návrhy do tohto zákona, ktoré zabezpečia to, že elektrina, ktorá je dnes nejakým spôsobom zakontrahovaná, tak nemôže byť predmetom či už vyvlastnenia, alebo toho všeobecného hospodárskeho záujmu.

Spomínali ste, že ktoré riešenie situácie v Európe by bolo najekonomickejšie, najvýhodnejšie. Môžete to v skratke opísať? 

Dnes navrhované riešenie Európskou komisiou je riešením, ktoré lieči dôsledok, ale nezaujíma sa o príčinu. Príčinou vysokých cien elektriny je vysoká cena plynu. Konkrétne v elektroenergetike je iba 5 percent elektriny vyrobenej z elektrární, ktoré spotrebujú na výrobu elektriny plyn. To znamená, že keby sme dotovali týchto 5 percent výroby, dajme tomu na úroveň 200 euro a zvyšok by sme doplácali elektrárňam, lebo by museli kupovať drahší plyn na to, aby mohli vyrobiť tú elektrinu, tak automaticky by cena elektriny klesla na 200 eur, pretože dneska je tá záverečná plynová elektráreň tá najdrahšia, ktorú potrebujeme pustiť na to, aby sme uspokojili dopyt. Takže je to najlacnejšie riešenie, nie je to riešenie, ktoré vyhovuje veľkým krajinám, ako Nemecko, lebo spotrebujú ďaleko viac plynu, ale myslím si, že by sa určite dal vymyslieť systém solidárnosti a bolo by to európske riešenie, a preto si myslíme, že treba riešiť príčinu a príčinou sú tieto vysoké ceny plynu.

Spomínali ste, že predávate tú energiu ako keby na tri roky dopredu. Aká je aktuálna situácia, výhľad?

Stav je taký, vzhľadom na ten chaos, alebo na ten stres, ktorý funguje na trhu je, že my máme na rok 2024 a 2025 minimálne množstvá predané a vlastne ani nie sme schopní obchodovať viac, lebo burza dnes vyžaduje obrovské finančné prostriedky na to, aby ste mohli obchodovať, to znamená, že musíte dať na každú predanú megawatt hodinu kolaterál na burzu a pri dennom pohybe musíte denne dávať ďalší keš na burzu, aby si burza kryla riziko voči vám ako hráčovi na trhu. Čiže slovenské elektrárne plánujú vyrobiť v roku 2023 20,8 terawatt hodiny, no keby sme sa my dnes rozhodli predať 10 terawatt hodín na burze na rok 2023, znamenalo by to, že by sme museli na kolaterál, to znamená, že by sme na burzu museli zložiť 2,3 miliardy euro. Pri dennom pohybe, napríklad 50 eur, čo je dnes absolútne bežné, by sme museli denne dodať na burzu ďalšie miliardy. To je v dnešnej situácii absolútne nemožné, vzhľadom na našu zadlženosť, ale aj ostatné energetiky majú s tým obrovský problém. A preto veľa krajín, či už je to Švédsko, Nemecko, Česká republika, pomáha týmto energetikám, že im dáva štátne peniaze  na to, aby vôbec mohli na tej burze obchodovať. My sme takúto pomoc od štátu nedostali, a preto sme svoju pozíciu na burze vyrovnali, dnes máme úplne minimálnu expozíciu na burze. V zásade sme sa stiahli, a tým pádom vôbec neobchodujeme tie roky 2024 a 2025.

To znamená, že sa systém výšky toho kolaterálu zmení?

Pevne verím, že áno. Na európskej úrovni prebieha o tom veľa dialógov. Totižto sme všetci presvedčení, že možnosť obchodovať zvýši ponuku, a tým pádom sa zvýši do značnej miery množstvo transakcií, ktoré sa dneska na burze deje. Lebo približne o 80 percent je dnes menej transakcií, ako to bývalo v minulosti. Tým pádom, keby sme začali obchodovať, tak aj tá cena s veľkou pravdepodobnosťou by išla dole. Pevne verím, že riešenie sa nájde. A akým spôsobom bude energetikám umožnené financovanie na to, aby mohli obchodovať.

Aký to bude mať dopad pre bežných ľudí?

Na Slovensku máme bežných ľudí vyriešených, lebo Slovenské elektrárne sa zaviazali dodať 6,15 terawatt hodiny elektriny pre rok 2023 a 2024 za 61 euro na megawatt hodinu. To je absolútne bezprecedentné, bude to suverénne najnižšia cena elektriny v celej Európe. čo sa však bude diať, je priemysel. Kde ja vidím problém, lebo jedná vec je mať lacnú cenu pre domácnosti, druhá vec je, aby mali tí ľudia aj kde pracovať. Ten priemysel musíme v Európe vyriešiť. Je nemožné, aby si priemysel dnes kupoval elektrinu za 550 eur na megawatt hodinu a bol ešte schopný predávať svoje výrobky, lebo ceny by museli ísť tak hore, že by bola ešte väčšia inflácia ako je dnes a v zásade ľudia by si to nemohli pri svojich platoch dovoliť. Takže treba sa zaoberať, čo s priemyslom a ako tú situáciu na rok 2023 ustáť.