Štáb TV JOJ na Ukrajine: V dedinách oslobodených spod ruskej okupácie obyvatelia živoria v neľudských podmienkach

OĽCHOVKA / V dedinách oslobodených spod ruskej okupácie na východe Ukrajiny obyvatelia doslova živoria v neľudských podmienkach. Reportér TV JOJ Rasťo Striško nakrúcal len pár kilometrov od ruských hraníc s obyvateľmi, ktorí žili pod kontrolou ruskej armády alebo sa domov vrátili okamžite ako ich obec oslobodili ukrajinskí vojaci. Títo ľudia sú teraz odkázaní na humanitárnu pomoc. Medzi nimi aj manželia, ktorí prežívajú v chlieve, v ktorom pred vojnou chovali kozy.

Helena Taležuržovna stojí v ruinách svojho domu na okraji Charkova, v dedine Oľchovka. Nemáme ani postele, hovorí, keď spomína, ako utekala s manželom pred ruskými tankami. "Strieľali tak, že všetci ľudia utekali a hádzali sa na zem,” povedala.

V zničenom dome bývať nemôžu, tak sa nasťahovali do chlieva. Na zemi v paplónoch leží jej nevládny muž Viktor. Neostalo im vôbec nič.

"Pozrite sa. Tu leží môj ochrnutý muž. V plienkach. Keď sme ušli, dostal porážku a tri mesiace bol v nemocnici," pokračuje Helena Teležuržovna. Sú bez peňazí a nevedia, ako zvládnu nadchádzajúcu zimu.

Na vedľajšej ulici na dvore susedovho domu si zapáli cigaretu 77-ročný Anatolij. Keď dedinu obsadili Rusi, v dome si zriadili veliteľské stanovisko.

Na zemi v slame vo väčšom kurníku leží tmavá bunda. Patrila jednému z ukrajinských rozviedčíkov. "Rusi ich zastrelili," tvrdí. Bolo ich osem. Jedného z nich pohodili do kurníka, kde ho po oslobodení našiel.

Po oslobodení je dedina prázdna a tichá. Žije v nej len pár ľudí. Rovnako ako v neďalekej obci Cirkuny, vzdialenej 30 kilometrov od ruskej hranice. Vybuchnuté granáty lemujú príjazdovú cestu, po ktorej vozia pomoc dedinčanom humanitárni pracovnici. "Najskôr nepúšťali ani do Charkova ani z Charkova, teraz už môžeme prísť a pomáhať," hovorí pracovník miestnej charity.

V dedinke, ktorá je vzdialená od Charkova len niekoľko kilometrov boli ruské vojská ešte tretieho septembra. Momentálne do tohto územia ukrajinská armáda púšťa ľudí len výnimočne, po dôslednej kontrole osobných dokladov. Dedinčania sa stále ukrývajú v pivniciach. Tak, ako 82-ročná Raisa Petrovna. Smeje sa, keď ukazuje, ako denne vchádza do svojho úkrytu.

"Idem ako taký rak," hovorí Raisa Petrovna. Keď počuje výbuchy prichádzajúce od chrbta, tak to je dobré. "To sú naši," hovorí. Ale ak idú smerom na ňu, ponáhľa sa skryť a rýchlo zavára dvere. Tu spáva so synom. Ona na svojom kresle, syn prespáva na posteli.

"Obavám sa, že sa Rusi ešte vrátia, vidíte koľko majú zbraní na svojich hraniciach," pokračuje Raisa Petrovna. Myslí si, že zahraničná pomoc Ukrajincom je malá. Aj napriek tomu ďakuje za všetko.