Príbeh vojaka z frontovej línie Donbasu: Prvé dni vojny neboli prekvapením. Čakali sme ich

BACHMUT / Prinášame príbeh ukrajinského vojaka priamo z východnej frontovej línie Donbasu. Reportér Rasťo Striško sa s ním spoznal pri práci v oblasti intenzívnych bojov neďaleko permanentne bombardovaného strategického mesta Bachmut v Doneckej oblasti. Je to príbeh manžela, otca, deda a svokra rozvetvenej rodiny, ktorej vojna určuje každodenný život takmer 9 rokov. Pôvodne vyštudovaný muzikant sa stal kňazom, aby ho následne jeho pomoc armáde priviedla do radov elitnej bojovej skupiny námornej pechoty. Z bezpečnostných dôvodov a pre ochranu životov vojakov neuvádzame presnú polohu bojovníkov skupiny Badgers. Toto je príbeh Volodymyra Bolesteva.

"Volám sa Volodymyr Bolestev. Mám 49 rokov, z toho 27 rokov som ženatý s najpôvabnejšou ženou sveta Elenou. Máme deväť detí, štyroch chlapcov a päť dievčat. Najstarší syn išiel do vojny s Ruskom ako 20-ročný a na fronte je už viac ako päť rokov. Tri staršie dcéry sú vydaté a ja som šťastný starý otec štyroch vnúčat," povedal Volodymyr.

Ale pekne poporiadku

"Môj život pred vojnou sa dá rozdeliť do niekoľkých etáp. Do svojich dvadsiatich troch rokov dom bol hippie a robil som hudbu," dodáva ďalej Volodymyr. Pri hudbe nezostal a ako 23-ročný vstúpil do baptistickej cirkvi. Teologické vzdelanie získal v teologickom seminári a spolu s manželkou a štyrmi deťmi odišiel ako misionár do vzdialenej dediny v Záporoží. Práca v seminári ho uchvátila natoľko, že bol vysvätený do pastoračnej služby a asi 15 rokov slúžil ako pastor.

Oddanosť viery a túžba Ukrajincov po modernej spoločnosti

Majdan, ktorý na Ukrajine vypukol koncom roku 2013 na základe snahy vlády zmariť integráciu do eurozóny, Volodymyra a ďalšie milióny Ukrajincov vtiahol do rozbiehajúceho sa ozbrojeného konfliktu. Proruskí separatisti útočili na ukrajinskú armádu v oblastiach Donbasu a cesta Ukrajiny do modernej spoločnosti sa začala rúcať. 

K armáde Volodymyra tiahlo od prvých dní vypuknutia nepokojov

"Po anexii Krymu, keď sa na Donbase začali nepriateľské akcie, som začal chodiť do poľnej nemocnice ako vojenský kaplán. O rok neskôr, v roku2015, sa moje vedenie presunulo priamo na front, do bojovej zóny. V rokoch 2014 až 2018 som bol vojenským kaplánom, zároveň som pôsobil ako farár vo vidieckej komunite a pracoval som vo vlastnom fotosalóne. Musel som zarobiť peniaze pre rodinu a na pomoc frontu," spomína Volodymyr. 

Medzi ukrajinskými vojakmi je aj dnes bežné, že časť svojho príjmu poskytujú na podporu svojej jednotky. Mnohí zháňajú pre svojich bratov v boji napríklad karimatky, spacie vaky alebo zdravotné vybavenie. Podporu zháňajú aj cez prosby zverejnenie vo svojich statusoch na sociálnych sieťach. Volodymyra nakoniec táto časť odhodlania takmer pripravila o zdravie. "V roku 2017 som musel ateliér zatvoriť. Veľkú časť príjmov som minul na pomoc frontu a na prevádzku mi už nezostávalo. Všetko sa zmenilo v roku 2018. V dôsledku pracovného a morálneho preťaženia na fronte sa u mňa rozvinula posttraumatická stresová porucha. Preto som musel opustiť bohoslužbu v kostole," priznáva Volodymyr.

Jeho cesta stať sa plnohodnotným vojakom Ozbrojených síl Ukrajiny sa zrýchľovala. To, že na bojisku trávi viac času ako v kostole, prekážalo aj vedeniu jeho cirkvi. "Baptistické vedenie ma navyše obvinilo, že som príliš nadšený službou vojakom na fronte. Chceli zostať neutrálni. Z toho dôvodu som opustil cirkev," spomína ďalej.

Napriek tomu naďalej chodil za vojakmi na front a stále neopustil svoju druhú lásku - fotografovanie

"Tak som sa z farára stal fotoreportérom. Prispieval som do miestnych novín a pokrýval významné udalosti. A pokračoval v ceste na front. Sám som si uvedomil, že ak chcem niečo zmeniť, musím sa chopiť zbraní a vstúpiť do radov ukrajinskej armády," povedal. Mal obavy, že ho nezoberú. Práve oslávil 46 rokov a pochyboval. Ale nie o sebe. Chcel patriť k elitnej bojovej jednotke. Požiadal o vstup k námornej pechote. Úspešne absolvoval psychologické testy a skúšky z fyzickej prípravy. V roku 2020, po absolvovaní testu po pekelnej prekážkovej dráhe námorníka, získal právo nosiť námorný baret. 

​"Takže som námorníkom už tretí rok. Som starším strelcom automatického granátometu. Vojenských operácií sa zúčastňujem v rámci 503. samostatného práporu námornej pechoty. Od prvých dní kontraktu v ozbrojených silách." Také sú jeho skúsenosti z pozičnej, čiže zákopovej vojny. V podstate bol jeho prápor poslaný do najhorúcejších oblastí frontu. Priamo do oblastí kontaktu s ruskými vojakmi. Od prvého dňa so svojou bojovou jednotkou "Badgers" im stále hrozilo nebezpečenstvo preniknutia teroristických jednotiek na bránené územie. Teroristi - tak Ukrajinci nazývajú ruských vojakov a proruských separatistov, s ktorými bojujú pozdĺž celej frontovej línie Donbasu. Od Charkova až aktuálne najtvrdším bojom v Chersonskej oblasti smer pobrežie Čierneho mora.

Volodymyr: Prvé dni vojny neboli prekvapením. Čakali sme ich

"Zaujali sme pozície a držali sme ich 9 mesiacov. Potom nás vystriedali iné jednotky. Útok Ruska z 24. februára nás neprekvapil. Ešte dva týždne pred útokom zosilneli provokácie nepriateľa. Začali po nás strieľať z nových typov zbraní. Boli sme hore takmer nepretržite a odrážali útoky delostrelectva a ručných zbraní," hovorí Volodymyr. 

Krvavé boje v oblastiach východného Bachmutu až ku krvavému Mariupolu

"Koncom februára bol náš 503. OBMP privezený do oblasti Mariupol. Takmer celý marec sme sa zúčastňovali urputných bojov proti presile nepriateľa. Niekoľkokrát sme opustili prostredie. Počas tohto obdobia náš prápor stratil 60 až 70 % svojho personálu. Niekoľkých skúsených dôstojníkov aj veliteľa práporu. Starých skúsených harcovníkov nahradili noví zmobilizovaní muži. Bojovali sme v Avdiivke, Marinke a dedine Pisky (predmestie Donecka, približne 3 km, pozn. red.)." Sú to oblasti, v ktorých neustále prebieha silná ruská delostrelecká a útočná aktivita. Volodymyr je celý čas na frontových líniách operátor automatického granátometu. 

Štátne vyznamenanie od prezidenta a znak bojovného zvieraťa

Volodymyr Bolestev je kľúčovým členom svojej bojovej skupiny. Okrem presných výpočtov a zameriavania cieľov na ruské pozície, ho velenie práporu námornej pechoty požiadalo, aby sa stal aj referentom celého bataliónu. 

"Takto pracujem aj v tlačovej službe. Informačná vojna je rovnako dôležitou súčasťou modernej vojny a ja robím to, čo viem najlepšie." Len nedávno mu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj daroval štátne vyznamenanie za mužnosť tretieho stupňa. Volodymyr je jedným zo 44. vojakov, ktorí takúto poctu prezidenta dostali za službu v armáde. Piati z nich boli vyznamenaní in memoriam.

V znaku bojovej skupiny je mierumilovný, ale odhodlaný jazvec

Volodymyrov 503. samostatný prápor námornej pechoty má vo svojom znaku názov Badgers. V preklade ide o označenie lesného zvieraťa. Jazvec je mierumilovný a spoločenský. Ale aj odhodlaný, vyzrvalý a neľútostný keď bráni svoje teritórium, územie, rodné miesto. Takí sú aj Ukrajinci. Taký je aj Volodymyr. Vojak, ktorému už takmer 9 rokov určuje celý jeho každodenný život vo vlastne krajine krvavá a nezmyselná vojna na Ukraine vyvolaná Ruskou agresiou.

+22 fotiek

Príbeh vojaka z Frontovej línie Donbasu

​