Ide nám o život: Chceme sa cítiť bezpečne. Politici a političky majú zodpovednosť voči všetkým, tvrdí LGBTI+ komunita
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Rodovú identitu a nenávisť voči nej žiadajú zaradiť do tretného poriadku. Zároveň žiadajú aj to, aby sa štátne orgány venovali aj vyvracaniu dezinformácií týkajúcich sa LGBTI+ komunity. Zástupcovia sexuálnych menšín zosumarizovali svoje požiadavky voči vláde.
Objektívne informácie o komunite na školách, ale aj rovnosť v spoločnosti, či sexuálnu tranzíciu bez podmienky kastrácie. LGBTI+ komunita na čele s Romanom Samotným na proteste Ide nám o život prezentovala svoje požiadavky smerom k vláde.
Útoky na LGBTI+ komunita sa od teroristického útoku na Zámockej ulici začali množiť. Po bratislavskej Kolkovni, potravinám, sa pridal aj ďalší útok v Nitre. V lete pred niečo vyše rokom sa udial útok na ďalších príslušníkov komunity, ktorých skupinka napadla a došlo k útoku teleskopickou tyčou.
"Ľudia v parlamente by mali byť vzorom," zaznelo v liste postrelenej Radky, čašníčky v Teplárni. Matka dievčiny apelovala na to, že na naše deti by nikto nemal vyťahovať zbraň a je jedno či sú to deti dúhové.
Kompletné požiadavky LGBTI+ komunity
- doplnenie sexuálnej orientácie a rodovej identity k ostatným dôvodom nenávisti v paragrafe 423 a rodovej identity v paragrafoch 140 a 424 trestného zákona
- posilniť špecializáciu, personálne kapacity a zabezpečiť technické vybavenie orgánov činných v trestnom konaní zameraných na boj s extrémizmom, ktoré im umožní efektívne monitorovať, odhaľovať a objasňovať trestné činy extrémizmu vrátane tých motivovaných nenávisťou k LGBTI+ ľuďom v online prostredí
- zlepšiť výmenu informácií medzi jednotlivými zložkami bezpečnostného systému SR tak, aby boli prípadné indikátory radikalizácie jednotlivcov v online prostredí identifikované včas a mohli byť prijaté voči nim adekvátne opatrenia
- zabezpečiť funkčný a efektívny systém monitorovania a odstraňovania protiprávneho extrémistického obsahu a obsahu podnecujúceho k nenávisti voči LGBTI+ ľuďom z internetu vrátane sociálnych sietí. (Úpravy trestného zákona sú od roku 2013 opakovane navrhované Ministerstvom spravodlivosti SR a je to tak aj v aktuálnom návrhu novely
- aby sa štátne orgány venovali aj vyvracaniu dezinformácií špecificky o LGBTI+ ľuďoch, aby na európskej úrovni presadzovali prijatie regulácií sociálnych sietí a online portálov tak, aby efektívne odstraňovali nezákonný obsah
- aby sa rôznorodosť slovenskej spoločnosti aj s ohľadom na LGBTI+ ľudí odrazila v programovej skladbe a spravodajskej službe verejnoprávnych médií
- aby štátny vzdelávací program obsahoval objektívne informácie o LGBTI+ ľuďoch, a to aj v rámci komplexnej vzťahovej a sexuálnej výchovy
- aby ministerstvo školstva prijalo konkrétne opatrenia na predchádzanie prípadom šikany vrátane tej, ktorá sa vyskytuje z dôvodu sexuálnej orientácie alebo rodovej identity obete, ako aj na riešenie tejto šikany
- prijatie postupov na predchádzanie prípadom extrémizmu a radikalizácie mládeže a na riešenie týchto prípadov
- pomoc štátu a samosprávy pri vytvorení komunitného centra v Bratislave, systematickú podporu zabezpečenia poradenských a podporných služieb pre LGBTI+ ľudí zo strany MVO na celom Slovensku.
Vyzývajú na prijatie zákonov
- ktoré uznajú existenciu párov rovnakého pohlavia a ich rodín minimálne formou životného partnerstva vrátane možnosti osvojenia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom, (Požiadavka na prijatie registrovaných partnerstiev zaznela už na historicky prvej tlačovej konferencii hnutia Ganymedes v roku 1993. Napriek množstvu pokusov nebola dodnes naplnená.)
- odborného usmernenia a štandardných liečebných postupov ministerstvom zdravotníctva, ktoré určia podmienky právnej zmeny pohlavia (tranzície) a postupy zdravotnej starostlivosti o transrodových ľudí bez podmienky nútených sterilizácií a iných nevyžiadaných lekárskych zákrokov tak, ako boli navrhnuté konsenzom odborných lekárskych spoločností počas posledných troch rokov.
- Zároveň žiadame uviesť do praxe 11. revíziu medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá už transrodový status nepovažuje za chorobu. (Posledná právna regulácia procesu tranzície bola z roku 1981 a podľa právnej analýzy verejnej ochrankyne práv je od januára 1995 neplatná.)