Ministerstvo kultúry predstavilo stratégiu do 2030, napĺňať by ju však malo až nové vedenie

BRATISLAVA / Vo štvrtok (9. 2. 2023) predstavila dočasne poverená ministerka kultúry víziu pre slovenskú kultúru na ďalších 7 rokov. Rozhodla sa upozorniť na zanedbané oblasti, ale aj veľké investičné dlhy.

Ministerstvo kultúry vytvorilo zásadný dokument, ktorý pozostáva zo siedmich strategických cieľov, ktoré definujú podobu a podmienky kultúry na Slovensku s výhľadom do roku 2030. Ide o state ako "dobre spravovaná kultúra, efektívne financovaná kultúra, dôstojná kultúra, ale aj kvalitná či inkluzívna kultúra".

MK avizovalo, že materiál vznikal od druhej polovice roka 2021 v spolupráci rezortu kultúry s mnohými expertmi a expertkami a koncom týždňa bude predložený do medzirezortného pripomienkového konania.

O čom je stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky do roka 2030?

Stratégia kultúry a kreatívneho priemyslu Slovenskej republiky 2030 predstavuje hĺbkovú analýzu súčasného stavu kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku. Materiál uvádza, že zároveň formuluje dlhodobé ciele štátnej kultúrnej politiky s pravidelne aktualizovanými akčnými plánmi a prepája ich s politikami iných rezortov – to všetko s výhľadom do roku 2030.

Slovensko vďaka tomu získa oficiálny rámcový dokument pre celú oblasť kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorý pomôže vytvoriť lepší kultúrny ekosystém a prinesie prierezové riešenia pre čo najviac oblastí kultúry.

"Ako nám ukázala Revízia výdavkov na kultúru z júla 2020 a podčiarkla pandémia, Slovensko nemá ani po 30-tich rokoch samostatnosti jasne definovanú a dátami podloženú kultúrnu politiku. Stratégia takéhoto rozsahu a charakteru má ambíciu ukotviť kultúru v širšom povedomí ľudí a prepísať dlh 30-ročného príbehu jej podceňovania. Nejde tu pritom len o víziu kultúry, spolu s tímom stratégie, ktorému chcem zároveň týmto poďakovať, sme ju chápali ako víziu budovania našej slovenskej a zároveň európskej identity. Umenie a kultúra nám pomáhajú byť otvorenejšími, rešpektujúcejšími, citlivejšími, kritickejšími. A aj tieto atribúty potrebujeme na to, aby sme ako spoločnosť mohli byť sebavedomejšími a slobodnejšími a napredovať," vyjadrila sa dočasne poverená ministerka kultúry Natália Milanová.

Prečítajte si tiež

Milanová hovorí o slobode médií, voči Matovičovi sa vymedziť odmieta, s Hegerom zrejme neodíde

Definovať pálčivé problémy sektora bolo výzvou

Dôležitou úlohou stratégie podľa rezortu bolo identifikovať pálčivé témy sektora. Na základe zberu a analytického spracovania dát odborníkmi a odborníčkami z Inštitútu kultúrnej politiky MK SR, ako aj externými expertmi a expertkami bolo definovaných niekoľko skupín problémov.

Medzi ne patrí vysoký investičný dlh, nízka miera súkromných zdrojov pri financovaní kultúry; nedostatočné sledovanie výsledkov a dosahov nástrojov kultúrnych politík, absencia detailného sledovania dopytovej stránky kultúry, nedostatočné strategické zameranie pri riadení organizácií v kultúre, potreba zlepšovania pracovných podmienok v kultúre a kreatívnom priemysle, ako pre zamestnancov a zamestnankyne, tak aj pre ľudí pôsobiacich v rôznych právnych formách, potreba zvyšovania prístupnosti a inkluzívnosti kultúry, ale aj zameranie sa na udržateľnosť v kultúre a mnohé ďalšie.

Podľa ministerstva dokument obsahuje opatrenia na riešenie jednotlivých problémov a zároveň upozorňuje na negatívne účinky v prípade ich zanedbávania a narastania. "Ministerstvo kultúry pevne verí, že nadchádzajúca vláda preberie štafetu implementácie. Participácia s odbornou verejnosťou definovala priority a nastavila ciele Ministerstvu kultúry záleží na tom, aby sa s výsledným znením stratégie stotožnila kultúrna obec, keďže aj od nej bude do veľkej miery záležať jej napĺňanie do budúcna," uvádza rezort.