Politológ Koziak reaguje na odchod Dzurindu: Modrá koalícia nemá ľudí ani program. Nespasí ju zrejme ani Heger

BRATISLAVA / Mikuláš Dzurinda opustil Modrú koalíciu skôr, než do nej stihol vstúpiť. Líder strany Miroslav Kollár na to zareagoval, že je šokovaný a sklamaný. Je to projekt, ktorý umrel skôr, než stihol vyrásť, hovorí politológ Tomáš Koziak z Vysokej školy medzinárodného podnikania v Prešove v rozhovore pre Noviny PLUS TV JOJ.

Ako reagujete na krok Dzurindu v súvislosti s rozhodnutím nevstúpiť do Modrej koalície aj v kontexte, že štvrtkové vyjadrenia Kollára a Dzurindu sa líšia?

Podstatné je v tomto momente zrejme to, čo hovorí Mikuláš Dzurinda, pretože bol iniciátorom tohto projektu od začiatku. To, že z projektu vycúval, zrejme svedčí o tom, že vycítil, že Modrú koalíciu nedokáže poskladať tak, aby bola relevantným politickým subjektom. Treba však povedať, že 2 % v rámci politického prieskumu spočiatku pre politický subjekt, o ktorom sa ešte len hovorí, že má vzniknúť a nepoznáme jeho detaily, vyzerali nádejne.

Aké boli najväčšie problémy Modrej koalície?

Problém bol v tom, že neurobili absolútne nič. Nedokázali okolo seba postaviť tím ľudí, nedokázali zhromaždiť osobnosti, ktoré by oslovili voličov, nepredstavili program a nezačali vykonávať žiadnu činnosť, a to aj napriek tomu, že sú voľby predo dvermi. Pre novovznikajúci politický subjekt bolo už včera neskoro a vzhľadom na krátkosť času fungovať nemohol. Ak Modrá koalícia chcela fungovať, jej členovia mali od začiatku naplno pracovať a nestrácať ani minútu. Dzurinda preto zrejme usúdil, že tadiaľto cesta zrejme nevedie a žiaden pravicový subjekt pod jeho vedením nevznikne.

Zároveň Miroslav Kollár je lídrom politickej strany, ktorá má nízke preferencie, a v prípade, ak na seba doposiaľ nedokázal naviazať viac voličov, nie je dôvod sa domnievať, prečo by kvôli nemu k nejakej Modrej koalícii malo prísť viac voličov.

Prečítajte si tiež

Modrú koalíciu zrejme čaká rozpad ešte pred začiatkom: Som šokovaný a sklamaný, hlási Miroslav Kollár

Aké možnosti má do septembrových volieb Mikuláš Dzurinda, môžeme ho uvidieť v inom projekte?

Podľa mňa žiadne. Zároveň si nemyslím, že bude mať ďalšie politické ambície. Ako sa hovorí – dvakrát do jednej rieky nevstúpiš. Myslím si, že Mikuláš Dzurinda to ani nepotrebuje. Predsa len sa už skončili časy, keď jeho hviezda svietila, a nemyslím si, že keď takto rezignoval na Modrú koalíciu, šiel by do iného projektu. Je tu faktor času a Mikuláš Dzurinda je skúsený politik. Treba povedať, že vždy dokázal čítať politickú realitu. Možno mu vyčítať čokoľvek, ale toto dokázal vyčítať dobre. Myslím si, že tú súčasnú prečítal tak, že máme pol roka do volieb a nemá k dispozícii nič – osobnosti, program ani stranu a všetko je potrebné budovať odznova. Odišiel ako politik, ktorý v politike dosiahol zrejme všetko, čo mohol – bol predseda vlády, ktorá bola relatívne úspešná. Ak by vstupoval do neistého politického subjektu, ktorý vo voľbách zaznamená možno 2 %, tak je to na politika jeho rangu veľmi málo a možno to nazvať aj istou hanbou. Odísť sa má v najlepšom a Dzurinda to spravil, keď bol ešte relatívne na výslní. Takýto pokus o comeback nepotrebuje ani ako politik, ani ako osoba.

Miroslav Kollár zároveň informoval o rokovaní s dočasne povereným predsedom vlády Eduardom Hegerom. Môže jeho prípadný vstup do Modrej koalície zvrátiť osud strany?

Pochybujem o tom. Zatiaľ reálne nič nenasvedčuje tomu, že by Heger šiel do Modrej Koalície a vystúpil z OĽaNO. Zatiaľ sa o tom len hovorí, že by to mohol urobiť. Ale ako som spomínal, už včera bolo neskoro. Zároveň si nemyslím, že by práve Eduard Heger dokázal byť tou osobnosťou, ktorá k sebe pritiahne 5 % voličov, prípadne zastreší pravicové strany tak, ako to urobil Mikuláš Dzurinda. Úplne iná situácia totiž bola, keď vznikala SDKÚ. Urobiť z Modrej koalície SDKÚ verzia dva podľa mňa nie je reálne, chýbajú na to aj politici. V SDKÚ boli iné osobnosti, ktoré v strane dokázali byť. A nebol to len Mikuláš Dzurinda, bol to celý rad silných politických osobností, ktoré samé o sebe na seba dokázali naviazať dosť voličov. Ale v tomto prípade má z osobností, o ktorých sa hovorí, že by mohli vstúpiť do Modrej koalície, najväčší politický výtlak práve Eduard Heger. Ale nie som si istý, či dokáže dostať stranu do parlamentu, a to ani v kombinácii s inými malými politickými stranami. Je to projekt, ktorý umrel skôr, než stihol vyrásť.

Prečítajte si tiež

Politická budúcnosť Slovenska je neistá: Ak chce Heger odísť, mal by to urobiť čo najskôr, radí politológ Lenč

​Naznačili ste, že Modrej koalícii zrejme nepomôže ani spájanie menších strán. Môžeme teda povedať, že strane sa s odchodom Mikuláša Dzurindu minuli možnosti, ako uspieť v septembrových voľbách?

Myslím si, že áno. V prípade Mikuláša Dzurindu mohlo zohrať úlohu to, čo nazývame spomienkový optimizmus. Spomeňme si na Dzurindu a na to, že jeho vláda bola pomerne úspešná aj napriek nedostatkom, ale pokiaľ odišla táto silná osobnosť, dá sa povedať, že je to koniec Modrej koalície skôr, než začala fungovať. Žiadnu osobnosť, ktorá by dokázala stáť na čele a pritiahnuť pozornosť natoľko, aby sme sa mohli baviť o volebnom úspechu nad 5 %, nevidím. Neviem, kto by to zo súčasných politikov mohol byť.

Otázne je aj to, ako sa napokon rozhodne Robert Mistrík, ale to sú v súčasnosti všetko iba dohady. Treba si však uvedomiť, že aj Andrej Kiska bol neznámym človekom a napokon sa stal prezidentom. Lenže mal dvojročnú veľmi intenzívnu kampaň a veľké finančné prostriedky. V tomto prípade máme zhruba pol roka do volieb, čo je najväčším nepriateľom vznikajúcej politickej strany. 

Prečítajte si tiež

Na OĽaNO sa znovu valí ostrá kritika: Hnutie opäť ukázalo, že nerozumie ľudským právam, uvádza teológ Prostredník

Bude pre Modrú koalíciu úspech, ak sa dostane nad 3 %, a tým činom získa finančný príspevok od štátu?

Áno. Keď sa na to pozrieme pragmaticky, čo je v politike dobré, pretože tie 3 % im zaisťujú politickú budúcnosť, môže to byť úspech. Môžu si tým zarobiť na budúce fungovanie. Ale byť v opozícii, hoci aj pre vznikajúcu politickú stranu, je vždy nepríjemná záležitosť a je to skúška jej odolnosti. Tí, ktorí vstupujú do politiky, chcú mať moc a post, v ktorom môžu rozhodovať – čo je parlament. Robenie opozičnej politiky je časovo aj psychicky zaťažujúce. Nemyslím si preto, že by to tej politickej strane mohlo pomôcť, aby v konečnom dôsledku prežila ďalšie štyri roky a šla ďalej. 

Za určitých okolností vidím reálne, aby mala Modrá koalícia volebný výsledok 3 % – ak by do nej vstúpil Eduard Heger, ak by sa podarila dobrá kampaň a ak by bol Miroslav Kollár výraznejším politikom. V súvislosti s tým treba povedať, že Miroslav Kollár je veľmi nevýrazný, ako líder Modrej koalície jej zrejme veľmi nepomôže a vo svojich preferenciách dosiahol limity, ktoré dosiahnuť mohol. Na druhej strane tie 3 % budú chýbať iným malým pravicovým stranám. A to je v istom zmysle hazard, pretože ak sa nedostanú do parlamentu, nepriamo tak podporia najsilnejších politických víťazov.