Poslanci prijali novelu školského zákona, ktorá je naviazaná na peniaze z Plánu obnovy a odolnosti

BRATISLAVA / Poslanci NR SR schválili novelu školského zákona, ktorá bola jedným z podmienok získania financií z plánu obnovy. Novela zákona prináša niekoľko zmien.

Ďalší míľnik plánu obnovy je splnený. Stalo sa tak prijatím novely školského zákona z pera rezortu školstva. Plénum NR SR ho prijalo v treťom čítaní, za hlasovalo 88 zo 136 prítomných poslancov. Legislatívu podporili poslanci klubov OĽaNO, SaS a Sme rodina. Za hlasovali aj nezaradení poslanci zo strany Demokrati.

Čo zavedie novela

Rezort v dôvodovej správe zákona uvádza, že podľa dokumentu Plánu obnovy a odolnosti (POO) má Slovensko dosiahnuť to, aby sa znížil počet žiakov, ktorí nedosiahnu ani základnú úroveň zručností, zvýšiť počet detí, ktoré sa zúčastňujú predprimárneho vzdelávania, prispôsobenie detí ich individuálnym potrebám či riešenie otázky financovania predprimárneho vzdelávania.

"Návrh zákona má v uvedenom kontexte tieto oblasti úpravy: zavedenie právneho nároku (práva) na prijatie v materskej škole; v tejto súvislosti sa zároveň napĺňa úmysel uľahčiť sprístupnenie právneho nároku najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia, zmena definície špeciálnej výchovno-vzdelávacej potreby, zavedenie a vymedzenie podporných opatrení, stransparentnenie financovania materských škôl obcami," píše sa v dôvodovej správe zákona.

Prečítajte si tiež

Podľa Polláka sa nevyhneme sankcii za nedostatočnú inklúziu rómskych detí, Gröhling viní OĽaNO

Na Slovensku sa tak má zaviesť právny nárok na prijatie v materskej škole od troch rokov od septembra 2025. Naplniť sa má úmysel uľahčiť sprístupnenie nároku najmä deťom z marginalizovaných rómskych komunít a zo sociálne znevýhodneného prostredia. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorú v utorok schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Novelou sa plnia niektoré ciele plánu obnovy. Nová legislatíva tiež obsahuje definíciu segregácie či zavedenie novej pozície na školách, a to sociálneho pracovníka.

Po novom sa zároveň zavedie aj definícia konceptu špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb detí a žiakov či reforma systému poradenstva a prevencie a zabezpečenie systematického zberu dát v oblasti podpory duševného zdravia žiakov. Súčasťou novely školského zákona je napríklad aj spresnenie niektorých ustanovení o hodnotení študentov. Na základnej škole zároveň bude môcť vzniknúť tzv. úvodný ročník a zavádza sa aj nové školské povolanie – sociálny pracovník.

Schváleniu zákona predchádzali rokovania

Novela školského zákona bola jedným zo zákonov, ktorý aj napriek tomu, že bol súčasťou POO, nemal istú podporu v parlamente.

Prečítajte si tiež

Vedec Čekan vyvrátil pochybnosti: Zverejnil, či dostal ponuku byť v novej vláde

To bol aj dôvod, prečo sa hlasovanie o zákone v prvom čítaní prekladalo. Dočasne poverený minister školstva Ján Horecký totiž musel počítať hlasy poslancov.

Napokon sa dohodol s klubom SaS na kompromise, ktorý mu zaručoval priechodnosť v NR SR. Podľa dohody boli body, na ktorých ekonomickí liberáli trvali, súčasťou pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní.

Klub SaS mal tri podmienky. Ekonomickí liberáli chceli, aby riaditeľ nemohol odmietnuť vytvoriť dieťaťu podporu vychádzajúcu z jeho špeciálno-pedagogických potrieb, aby pedagóg ani ostatní odborní zamestnanci nemohli diagnostikovať deti, najmä bez súhlasu rodičov. "Po tretie, do zákona sa musia k podporným opatreniam doplniť opatrenia pre všetky deti bez rozdielu na podporu duševného zdravia, to znamená zaradiť aj starostlivosť o duševné zdravie," hovoril v tom čase poslanec SaS Branislav Gröhling.