51 % Slovákov verí dezinformáciám o vojne na Ukrajine: Je to aj zásluha politikov, reaguje Koziak

BRATISLAVA / Prieskum Globsecu ukázal, aký majú Slováci názor na vojnu na Ukrajine i podporu členstva v NATO. Podľa výsledkov prieskumu spomedzi 8 krajín najviac veríme dezinformáciám, čo sa týka vypuknutia vojny na Ukrajine. Podľa politológa Tomáša Koziaka má na to výrazný vplyv aj rétorika politikov.

Globsec predstavil výsledky prieskumu, ktoré boli robené v rámci 8 krajín – Bulharsko, Česko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko na 8-tisíc respondentoch, pričom to bolo tisíc z každej krajiny. Prieskum sa konal v marci, jeho detailné výsledky si môžete pozrieť v galérii.

Čo odhalil prieskum

+7 fotiek

Výsledky prieskumu Globsecu

V rámci výskumu sa pýtali na rôzne témy – medzi tými boli vojna na Ukrajine, NATO, EÚ i demokracia či médiá. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že spomedzi obyvateľov krajín, ktoré sa výskumu zúčastnilo, to, že za vojnu na Ukrajine môže Rusko, verí len 40 % obyvateľov, čo je spomedzi skúmaných krajín najmenej. Zároveň najviac obyvateľov – 34 % verí, že za vznik vojny je zodpovedný "západ, ktorý vyprovokoval Rusko" a 17 % respondentov verí, že za vznik vojny je zodpovedná Ukrajina.

V prípade ostatných krajín najlepšie dopadlo Poľsko, pričom 85 % obyvateľov verí, že za vojnu je zodpovedné Rusko, západ obviňujú len 4 % z respondentov. "Existujú obrovské rozdiely medzi krajinami. Na jednej strane máme 85 % Poliakov, ktorí sú lídrami v tomto presvedčení v rámci regiónu. Na druhej strane je Bulharsko, ako aj Slovensko. V Rumunsku 30 %, veľké percento v Maďarsku, ale napríklad aj 51 % Slovákov verí rôznym dezinformačným a klamlivým naratívom," povedala na tlačovej konferencii senior analytička Globsecu Katarína Klingová.

Čo sa týka sankcií voči Rusku, polovica respondentov z daných krajín si myslí, že pomáhajú a mali by pretrvávať. V rámci konkrétnych krajín je Slovensko na predposlednom mieste – o fungovaní sankcií je presvedčených 38 % obyvateľov, ďalších 56 % ľudí si myslí presný opak. Lídrom v regióne je Poľsko, kde je o fungovaní sankcií presvedčených 76 % ľudí a na opačnej strane je Bulharsko, kde si to myslí 37 % respondentov. "Ako vidíte aj z debát v našej spoločnosti, Slováci nie sú za to, aby boli sankcie prísnejšie," skonštatovala Klingová.

Aj v rámci vojenskej podpory Ukrajiny sú v regióne veľké rozdiely, skonštatovala Klingová. Kým v Poľsku až 97 % obyvateľstva verí, že poskytovanie zbraní pomáha Ukrajincom brániť krajinu, v rámci Slovenska, ktoré skončilo na predposlednom mieste, je to len 57 % respondentov.

Prečítajte si tiež

Na hrane s prezidentkou Čaputovou: Nevkus vrcholnej politiky sa prelieva do spoločnosti a škodí jej to

Čo sa týka členstva v NATO, 79 % respondentov z celého regiónu podporuje členstvo v NATO, pričom 71 % opýtaných si myslí, že členstvo v NATO znižuje pravdepodobnosť možného napadnutia Ruska na minimum. V rámci tejto otázky je Slovensko na poslednej priečke zo zúčastnených krajín. Za zotrvanie v NATO je 58 % ľudí, pričom za vystúpenie z neho je až 33 %.

"Slovensko je príkladom toho, čo sa môže stať, keď skombinujeme nedôveru v inštitúcie, spoločnosť s náchylnosťou veriť dezinformáciám­ a silných politických aktérov, ktorí vedia využiť frustrácie a obavy spoločnosti vo svoj prospech. Sme poznačení politickým chaosom a zmätkami spôsobenými vládnucou koalíciou v rokoch 2020 až 2023," skonštatovala Klingová s dodatkom, že v súčasnosti máme zároveň najnižšiu dôveru v inštitúcie – vláde podľa prieskumov dôveruje len 18 % obyvateľstva.

Za šírenie dezinformácií sú zodpovední aj politici, reaguje Koziak

Podľa politológa Tomáša Koziaka z Vysokej školy medzinárodného podnikania v Prešove je za šírenie ruskej propagandy vo veľkej miere zodpovedná aj politická situácia na Slovensku.

Globsec

"Máme dve politické strany, ktoré sú na čele popularity politických strán. Jedna z nich vyslovene tento druh informácií šíri a urobila z toho svoju politickú agendu, to sa bavíme o Smere. Republika má v prieskumoch okolo 10 % a šíri to isté," skonštatoval politológ pre Noviny PLUS TV JOJ s dodatkom, že to činí približne 34 % voličov, ktorí podobné strany preferujú.

Koziak si zároveň myslí, že k šíreniu dezinformácií prispieva aj líder Hlasu-SD Peter Pellegrini svojou názorovou neprincipiálnosťou. "Je to kvôli tomu, že bojuje o voličov Smeru a vie, že nemôže naplno povedať, že Rusko je agresor, pretože možno príde o časť voličov, ktorých chce získať na svoju stranu," vysvetlil s dodatkom, že je to politicky nezodpovedné.

V prípade Smeru a Republiky podľa odborníka ide o to, že obe strany si z toho urobili politickú agendu, no netýka sa to len šírenia dezinformácií o vojne na Ukrajine. Pripomína aj to, že pri strane Smer-SSD sú voličmi najmä starší ľudia či tí menej vzdelaní.

Prečítajte si tiež

Megahlasovanie NR SR sa nekonalo: Pre "totálny chaos" predčasne ukončili májovú schôdzu

"To je obrovský problém, že Smer a Republika vyslovene zneužívajú nevedomosť a neschopnosť týchto ľudí overiť si fakty a schopnosť kriticky myslieť. Toto je jednoducho cynický kalkul, ktorý Robert Fico robí," dodal Koziak. Politici pritom podľa neho verejnú mieru ovplyvňujú vo veľkej miere. Politológ tiež pripomenul činnosť dezinformačných médií, ktoré podobnú rétoriku šíria.

Úlohou vlády, ktorá vznikne po septembrových voľbách, podľa Koziaka bude zvrátiť tento trend. V súvislosti s tým poukázal na Českú republiku, ktorá aktívne bojuje proti dezinformáciám. Na Slovensku ocenil aktivitu policajného zboru v rámci boja s dezinformáciami. "Obávam sa, že ak sa k vláde postaví Robert Fico, všetky tieto aktivity stopne a Slovensko bude eldorádo pre fungovanie ruských tajných služieb a šírenie proruskej propagandy," dodal.