Fico chce v búducnosti rozhodovať o tom, čo sa bude učiť na vysokých školách

BRATISLAVA / Chceli by ste študovať humanitný odbor? Podľa šéfa Smeru-SSD Roberta Fica by ste v budúcnosti mohli mať aj smolu.

Prečo by si mal vybrať svoje budúce zameranie človek sám, keď to zaňho môže rozhodnúť štát? Aj to je plán, ktorý prezentoval expremiér a predseda strany Smer-SSD Robert Fico. Tvrdí, že práve štát by mal určovať, ktoré profesie sú potrebné a žiaduce. 

"Štát musí opäť začať riadiť vysoké školy a povedať, ktoré profesie potrebujeme, lebo aj tu opäť trh zlyhal," uviedol Robert Fico na sociálnej sieti. 

"Ako sociálni demokrati principiálne nemôžeme súhlasiť so znižovaním služieb v zdravotníctve len preto, že štát nerobí aktívnu politiku pri výchove lekárov. Áno, aj my sme v minulosti váhali, ale dnes už vieme, že to bola chyba," tvrdí líder Smeru-SSD. 

Robert Fico nielen navrhuje pozrieť sa na príčinu, ale hovorí aj o prijatí tvrdých opatrení. "Pozrime sa na príčinu a prijmime aj tvrdé opatrenia, ak to má pomôcť kvalite a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, lebo inak budeme vždy chytať problém len za chvost. Už nie je čas na experimenty amatérov. Potrebujeme silné rozhodnutia, ak chceme Slovensko naštartovať a sfunkčniť. Dnes cítim v Smere jednotu a obrovskú podporu na ťažké a tie najvážnejšie rozhodnutia, ak nám dáte vo voľbách tú silu, my ich spravíme!" tvrdí Fico. 

Ďalší skvostný nápad?

Nie je to pritom po prvý raz, čo sa Smer-SSD snaží ovplyvniť vzdelávanie. Počas svojej tretej vlády chcel od lekárov, ktorí po vyštudovaní opustia Slovensko, vymáhať náklady na vzdelávanie. 

V roku 2020 predstavil predseda Smeru-SSD Robert Fico plán, ako zabrániť úbytku lekárov. Svoj nápad  v tom čase povýšil na jednu z troch priorít po voľbách. Proti jeho nápadu sa postavili nielen medici, ale aj zástupcovia lekárskej obce.

Fico chcel, aby absolvent medicíny, ktorý do desiatich rokov po ukončení štúdia odíde pracovať do zahraničia, zaplatil štátu 55-tisíc eur. Medici už napísali otvorený list, v ktorom ho vyzývajú k diskusii a hľadaniu riešení. 

"S účinnosťou od roku 2020, ak budeme vo vláde. Máte dve možnosti, buď po skončení školy dostanete šek na 55 tisíc eur a môžete ísť, kde chcete. Alebo odpracujete 10 rokov na Slovensku a potom môžete ísť, kde chcete," poznamenal Fico. 

V otvorenom liste medici Roberta Fica vyzvali k diskusii, ale dali jasne najavo, že tento návrh odmietajú. Veľmi podobne odmietli Ficov návrh aj lekári z praxe. "Je to absurdné a povedal by som až protiústavné, ale hlavne nepodstatné pri tých problémoch, aké sú. Inde treba hľadať riešenia," uviedol prezident Slovenskej lekárskej komory Marián Kollár. Líder Smeru-SD by vraj mal byť hlavne lepšie informovaný o fungovaní a presných počtoch slovenských študentov na našich lekárskych univerzitách.

"Žiaľ, tie financie sú nedostatočné a lekárske fakulty sú nútené prijímať čo najviac lekárov zo zahraničia, ktorí sú samoplatcovia a z týchto poplatkov potom vykrývajú štúdium slovenských lekárov. Až 60 percent štúdia slovenských lekárov je financované z poplatkov zahraničných študentov. Ak k tomu prirátame eurofondy, tak potom väčšina štúdia Slovákov je financovaná zo zahraničia," povedal v tom čase šéf lekárskych odborov Peter Visolajský.

Podobný nápad mala kedysi SaS

Aj lídri strany SaS v minulosti prišli s podobným návrhom pokutovať študentov medicíny, ktorí odídu za prácou do zahraničia, ak sa do piatich rokov nevrátia. Dnes však hovoria o chybe a mylnom riešení.

"Aj my sme to navrhovali, ale inak. My sme chceli, aby mali virtuálny účet, lebo to vzdelanie zas má hodnotu, to je fakt, ale aby išli von ak chcú, naučili sa niečo a vrátili sa. To sme chceli. Ale uvedomujeme si slobodu pohybu," uviedla poslankyňa Cigániková (SaS).

"Už dnes v ČR na českých lekárskych fakultách študuje okolo 2 500, 2 600 slovenských študentov, ktorí budú lekármi, veľká väčšina z nich zostane pracovať v Českej republike," informoval Visolajský.

"Vieme, že nám do 2024 bude chýbať cez 3 tisíc lekárov. Musíme s tým niečo robiť," prízvukuje Fico. Medici pre predsedu smeru majú aj odkaz. "Nech s tým prestane, lebo budeme protestovať a keď s tým začneme, budú o nás vedieť," argumentovali študenti.

​Je možné, že len pri zdravotníctve by to neskončilo

Politológ a vysokoškolský pedagóg Jozef Lenč pre Noviny PLUS TV JOJ uviedol, že politické zásahy do fungovania vysokých škôl zväčša nedopadnú dobre. Dôvodom je podľa neho najmä to, že o reformách rozhodujú ľudia, ktorí školám nerozumejú. Pripomenul aj to, ako sa reformou školstva snažila vysoké školy zoštátniť SaS, keď mal rezort v rukách Branislav Gröhling. 

"Chcú riešiť zdravotníctvo a chcú sa vrátiť k tomu, o čo sa snažili predtým," poznamenal politológ s tým, že to nemá šancu na úspech. "Rovnako ako je tomu v prípade navyšovania počtu domácich študentov na úkor tých zahraničných. Práve od tých dostávajú vysoké školy peniaze, ktoré im nedáva štát. Kvalitu jednoducho nezvýšite príkazom," pokračoval Lenč. 

Zároveň dodal aj to, že problémom je, že školy dostávajú peniaze na študentov podľa ich počtu, čo dlhodobo znižuje úroveň vzdelávania. "Musíte sa prispôsobovať tým horším," poznamenal politológ s tým, že práve nemožnosť vyhodiť študenta je zásadná. "Ak totiž nedostatočného študenta vyhodíte, nedostanete od štátu financie," dodal. 

Politici môžu to, čo sa na školách učí ovplyvniť jednoducho - práve tým, že danej škole nedajú financie a tým pádom ju vyhladujú. 

​