KDH, Smer-SSD, Republika aj Hlas proti kvótam: Len máločo dokáže spojiť politickú scénu tak, ako vidina migrantov

BRATISLAVA / Vidina povinných kvót v prípade nelegálnych migrantov z tretích strán opäť zjednotila politickú scénu. V jedno šíku stojí Hlas-SD, Smer-SSD, Republika, Sme rodina aj KDH.

Hlas-SD sa ostro postavil proti povinným kvótam. Dnes vyzval ministra vnútra Ivana Šimka, aby nemenil kurz zahraničnej politiky Slovenska, a to ani v otázke nelegálnej migrácie. Ako člen vlády odborníkov nemá politický mandát ani dôveru parlamentu. Predseda Hlasu-SD a expremiér Peter Pellegrini tak reagoval na margo štvrtkových rokovaní ministrov vnútra členských štátov EÚ o nových migračných podmienkach.

V hre sú kvóty aj povinná solidarita

Povinné kvóty na migrantov z tretích krajín boli veľkou témou vo voľbách do NR SR v roku 2016. Táto polarizujúca téma dokázala spojiť takmer celú politickú reprezentáciu Slovenska. Výnimkou bol prezident Andrej Kiska, ktorý sa prikláňal skôr k tomu, aby Slovensko časť zodpovednosti prijalo. 

Aktuálne sa téma rozšírila na dve varianty. Podľa návrhu predloženého počas švédskeho predsedníctva sa hovorí o tom, že princíp kvót by mala nahradiť povinná solidarita. Krajiny, ktoré by nechceli v krízovej situácii prijať migrantov, by museli ostatným štátom pomôcť finančne. 

Minister vnútra Ivan Šimko po návrate z rokovaní doplnil, že povinné kvóty sú takpovediac z stola. 

Prečítajte si tiež

Dusná atmosféra počas diváckych otázok Na hrane: Bože môj, reagoval Krajniak na Kamenického slová o chudobe

Hlas-SD je skôr za financie, než za prijatie ľudi

Hlas-SD nebude tolerovať nelegálnu migráciu a povinné prerozdeľovanie migrantov. "Na Slovensku môže bývať a žiť človek, s ktorým Slovensko súhlasí a ktorému Slovensko dovolí na našom území žiť," povedal Pellegrini na tlačovom brífingu. Zároveň uviedol, že je preňho predstaviteľnejšie sa na probléme podieľať finančne, než prijímať istý počet migrantov. 

Spomínal aj informácie, že v rade chcú zmeniť dokument so snahou zaviesť mieru solidarity a "povinné prerozdelenie určitého počtu migrantov vzhľadom na počet obyvateľov a veľkosť krajiny". Pellegrini pripomenul, že v minulosti slovenské vlády odmietli akékoľvek kvóty.

Slovensko podľa neho presadzovalo flexibilnú solidaritu, ktorá spočíva v tom, že ak krajina odmietne migrantov, môže pomáhať iným spôsobom. A to finančne či technicky, napríklad pomáhať chrániť vonkajšiu hranicu Schengenského priestoru.

Práve flexibilnej solidarite sa v relácii Analýz 24 venovala exministerka vnútra Denisa Saková. Viac vo videu:

Postoj vlády je v tejto téme status quo

Minister už avizoval, že plánuje prezentovať pozíciu, ktorú malo Slovensko od začiatku, keď hovorilo o flexibilnej solidarite. 

Úrad vlády SR informoval, že ministri nemajú rokovať o prerozdeľovaní migrantov. "Slovensko kvóty nepodporuje a tento postoj je rovnaký od roku 2016. Debata v EÚ sa od roku 2016 pohla a aj vďaka zásluhám Slovenska sa presadil koncept, na základe ktorého si členské štáty budú môcť vybrať, akou formou solidarity budú chcieť pomôcť," uviedol hovorca premiéra Peter Majer.

Potvrdil, že na rade bude Slovensko spolu so svojimi kľúčovými partnermi trvať na flexibilnej solidarite a presadzovať zvýšenú ochranu vonkajších hraníc. Šimko v stredu (7. 6.) povedal, že sa nebráni solidarite, pretože EÚ je založená práve na princípe solidarity. "Aj v tejto ťažkej téme, ktorá sa dotýka niektorých štátov viac, niektorých menej, sme za solidaritu. Ale nech je tá solidarita flexibilná, založená na tom, že si budeme môcť rozhodnúť o tom, ako sa na nej budeme podieľať," vyhlásil. Ministri vnútra členských štátov EÚ rokujú vo štvrtok v Luxemburgu okrem iného aj o plánovanej reforme spoločného európskeho azylového systému.

Prečítajte si tiež

Ministri po rokovaní vlády: Znova bude možné blokovať škodlivý obsah na internete, políciu posilnia vojaci

Hlas-SD, Smer-SD, KDH, SNS a Republika v jednom šíku

Povinné kvóty odmietajú aj ďalšie strany. Predseda Smeru-SD Robert Fico pripomenul, že ak vláda nezíska dôveru parlamentu, nemôže rozhodovať o zásadných zahraničnopolitických otázkach.

 Aj SaS vyzvala vládu, aby na rokovaní odmietla povinné kvóty a presadzovala status quo. Líder Smeru-SD na štvrtkovej tlačovej konferencii zdôraznil, že ak súčasná vláda nezíska dôveru parlamentu, nebude môcť prijímať zásadné rozhodnutia v zahraničnopolitických otázkach, ako je migrácia.

Minister Šimko podľa jeho slov začína používať inú rétoriku pri migrácii, než na akú bola verejnosť naučená. Podotkol, že minister aj prezidentka Zuzana Čaputová môžu sľubovať čokoľvek, no ak po voľbách príde nová vláda zložená zo Smeru-SD, nikdy nebude súhlasiť s povinnými kvótami a rozdeľovaním migrantov.

Prečítajte si tiež

Smer-SSD chce v NR SR riešiť voľby aj kampaň NATO. Bilboardy chceli regulovať už v minulosti

Povinné kvóty označilo za neprijateľné a neefektívne riešenie aj mimoparlamentné KDH. Pri hľadaní koordinovaného prístupu k migračnej a azylovej politike apeluje na úzku spoluprácu so stredoeurópskymi krajinami, hlavne V4 a Rakúskom. Zdôraznilo potrebu posilnenia ochrany vonkajších hraníc únie a efektívnejšiu rozvojovú a humanitárnu pomoc pre krajiny, v ktorých problém vzniká.

"Nikto nemôže tvrdiť, že Slovensko nie je solidárne. Preukázali sme pri odídencoch z Ukrajiny, že sme solidárna krajina, ale nemôže nám nikto nanútiť, koho máme prijať na naše územie a koho nie. Keďže táto vláda neprešla voľbami, a teda nemá mandát občanov, minister vnútra Ivan Šimko by mal pozíciu Slovenska koordinovať s NR SR," uviedlo hnutie.

Prečítajte si tiež

Riešenie segregácie rómskych detí? Prečo by sme mali robiť umelo kvóty, že koľko Rómov a koľko bielych, tvrdí Pellegrini

Mimoparlamentná SNS rovnako vyzvala Šimka, aby v Bruseli nepodporil povinné kvóty pre nelegálnych migrantov. "Ak to minister Šimko urobí, je zrejmé, že zradí záujmy Slovenska. Tiež tým dokáže, že Čaputovej vláda má za cieľ slúžiť Bruselu a pomáhať Ukrajine. Slovensko ju vôbec nezaujíma," uviedla strana.

Obdobnú výzvu Šimkovi adresoval aj predseda hnutia Republika Milan Uhrík. Pripomenul Šimkovi jeho kompetencie. 

Na hraniciach opäť fungujú maďarsko-slovenské hliadky

Od dnešného dňa opäť fungujú spoločné maďarsko-slovenské hliadky na maďarskej strane hranice. Tie majú zamedziť prílevu ilegálnych migrantov na Slovensko. Z Maďarska ich môžu previezť späť do Srbska, kde môžu povedať, že cesta cez Slovensko už nie je bezpečná. Včerajší rekord, keď len v Komárne a Nových Zámkoch za jeden deň riešili viac ako 190 nelegálnych migrantov, je dôsledkom dobrého počasia a voľnej cesty. Aj mestskí policajti zaregistrovali od marca ich nárast. 

 "Hlavne v nočných, alebo nadránom, niekedy je to 10, niekedy pod číslom 10 a niekedy aj 40, alebo aj viac," náčelník MsP Komárno Alexander Tóth. 

Skupiny migrantov, zdokumentované občanmi, fotografie pridávajú na sociálne siete, sa pohybujú pri hlavných cestách, aby ich polícia čo najskôr našla.

"Aj ľudia nám volajú, so strachom, ale ja si myslím, že nie opodstatneným. Oni sa sami udávajú, nevykazujú známky agresivity, aby sme ich našli, aby boli zaevidovaní, ale oni sa chcú dostať skôr ..do tých západných krajín," dodal Tóth. 

Nárast je podľa polície enormný

Zatiaľ čo vlani policajti v prihraničnej oblasti Nitrianskeho kraja zadržali 3215 migrantov tak len za prvých 5 mesiacov to už bolo viac ako 3300. Napriek tomu, že sú kapacity policajtov obmedzené, zbor sa rozhodol navýšiť ich počty.

"V nasledujúcich dňoch budú mať obyvatelia možnosť v prihraničnej oblasti stretnúť aj policajtov na koňoch, ktorí budú vykonávať hliadkovú činnosť," uviedla pre TV JOJ hovorkyňa Prezídia policajného zboru Denisa Bárdyová. 

Polícia dodáva, že zatiaľ napriek prijatým opatreniam doposiaľ neeviduje žiadne protiprávne konanie spáchané cudzincami. Podľa bývalého premiéra by do stráženia hraníc mala byť zapojená aj armáda.