Sypať si popol na hlavu. Etnologička Nádaská vysvetľuje, ako to súvisí s pôstom

BRATISLAVA / V stredu sa začal 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Kedy vlastne vznikol pôst ako taký a ako súvisí s popolcovou stredu známe spojenie "sypať si popol na hlavu" sa dozviete v rozhovore s etnologičkou Katarínou Nádaskou.

Poďme teda rovno na ten začiatok. Kde je začiatok pôstu? My ho vnímame ako kresťanskú záležitosť, ale majú niečo podobné v islame, či judaizme.

Všetky monoteistické náboženstvá majú pôsty. Pre veriacich je pôst považovaný za veľmi osožný a upevňujúci vieru. Moslimovia majú známy ramadán, tak isto židia majú viacero takýchto pôstov pred určitými významnejšími sviatkami, napríklad pred Jom kipurom. No a kresťania majú pôst pred vianočnými sviatkami. Taký ten najväčší je vlastne 40-dňový pred Veľkou nocou. A je teda zaujímavé, že tam tie nedele v minulosti neboli rátané ako pôstne dni, čiže sa to mohlo teoreticky aj porušiť. Aj keď ľudia to obyčajne dodržiavali, že to mäso nejedli ani v nedeľu.

Cirkev stanovila úplne presné pravidlá na začiatku? Spôsob, čo sa môže jesť a nemôže, alebo sa to vyvíjalo v každej krajine inak?

Konkrétne tento 40-dňový pôst bol v cirkvi zavedený na nicejskom koncile, to bolo niekedy v roku 395 nášho letopočtu, takže vidíme, že to je naozaj veľmi stará záležitosť. Postupom času si to jednotlivé cirkvi trošku upravovali. Napríklad pôst majú povinní zdržať ľudia nad 70 rokov, deti ho nemusia dodržiavať, takisto chorí ľudia. Takže sú tam aj určité úľavy. Napokon sú tam rôzne možnosti ako to nahradiť.

Napríklad ryba. Ako je možné, že niekto nemôže jesť mäso, býva vo vnútrozemí a potom sú tu tie rybárske lokality, ktoré môžu jesť rybu, ako keby sa ich to netýkalo?

Áno, ryby alebo napríklad slimáky, raky, vodné živočíchy, tam platí výnimka, pretože podľa starých cirkevných otcov, živočíchy, ktoré žijú vo vode a v mori, tak vlastne nemajú nohy. Takže to ich mäso sa môže konzumovať. No a z toho sa v minulosti odvíjalo, že ľudia pomerne veľa jedli solené haringy a ryby, ktoré sa buď ulovili, alebo boli sušené, údené a podobne. Takže aj takto mali ten jedálniček spestrený počas pôstu.

Rozmýšľam, že určite nešlo o to nájsť spôsob, ako sa vyhnúť tomu pôstu a obžierať sa, lebo tí ľudia dodržiavali pôst aj z iných dôvodov.

Isteže. Mäso sa v minulosti jedlo aj tak raz za týždeň, čiže pre ľudí v minulosti, ak sa môžeme takto o tom rozprávať, nejesť mäso nebol akoby trest, alebo teda niečo hrozné, lebo boli na to zvyknutí. Skôr tam bol možno väčší problém, napríklad, zriecť sa niečoho, čo ten človek mal tak rád počas toho pôstneho obdobia. Napríklad pre mužov bolo určite ťažšie vydržať 40 dní bez zapálenia fajky, alebo zriecť sa alkoholu, než ako nejesť mäso.

Vysvetlite mi to známe "sypať si popol na hlavu". To vlastne súvisí s popolcovou stredou a pôstnym obdobím.

Áno, u katolíkov je začiatkom pôstu takzvaná popolcová streda, alebo škaredá streda, kedy sa čelá veriacich značia práve krížikom z popola a kňaz pri tom hovorí "prach si a na prach sa obrátiš", takže to je taká pripomienka toho, že všetci sme na svete dočasne. Ten popol sa získava z bahniatok, ktoré sa svätia na kvetnú nedeľu vždy rok pred a oni sa potom spália. Ten popol má ako keby status sväteniny, ktorou sa natierajú čelá. Zaujímavé je, že v stredoveku existovali takzvané kajúcne púte, ktoré boli buď do Jeruzalema, alebo do Ríma za nejaké ťažké previnenia, vraždu, spreneveru a podobne. Na tých pútnikoch muselo byť vizuálne vidieť, že sú to kajúcnici, čiže mali povedzme nejaký odev z vrecoviny a do slova mali nasypaný popol na hlave ako symbol pokánia. No a odtiaľ je vlastne slovný zvrat "sypem si popol na hlavu", čo znamená že niečo ľutujem, kajám sa.

Teraz sa vráťme do pôstnej kuchyne. Zaujímavé je, že ľudia mali na toto obdobie špeciálne hrnce a používali drevený príbor.

Áno. Pre nás je to možno už také smiešne, ale niekedy ľudia brali pôst vážne. Na posledný fašiangový utorok večer sa ten riad v niektorých rodinách úplne vymenil a začal sa používať drevený riad a drevený príbor ako symbol pokánia. A niekde to bolo tak, že sa vrelou vodou vyumýval všetok riad, hrnce, príbory, aby na tom nezostalo nič zo živočíšnych tukov, pretože počas pôstu sa jedlo dochucovalo najmä rastlinnými olejmi, napríklad olejom konopným, repkovým a ďalšími. A tieto malé lisovníčky tých olejov boli potom v každej dedinke v minulosti.

​