Komentár Arpáda Soltésza: Matovič odhodlane kráča Ficovou cestou

Keď sa predseda slovenskej vlády akurát na výročie vraždy Jána Kuciaka postaví na jeho hrob, aby sa z neho symbolicky vymočil na novinárov, nie je to urážka, ale politické gesto. V opačnom prípade by to napokon nestálo za komentár. Igor Matovič sa neprihováral novinárom, ale svojmu voličovi, ktorého lovil v tých istých vodách ako Marián Kotleba alebo Štefan Harabin. Dalo by sa to odbiť tým, že láska luzy je vrtkavá a premiér sa ju zúfalo pokúša znova získať, no v skutočnosti je to trochu zložitejšie. Igor Matovič vie, že nezávislé médiá sú preňho rovnakou hrozbou, akou boli pre Roberta Fica. Potrebuje oslabiť ich vplyv.

Matovičovi síce chýba mentálna výbava na to, aby dokázal moc vykonávať, disponuje však skvelým politickým inštinktom, ktorý mu umožnil po nej siahnuť. Ten istý pud mu aj velí udržať si ju, za akúkoľvek cenu. Už aj čísla úmrtnosti na covid dobre ukazujú, že je typom vodcu, ktorý bude bez váhania bojovať až do svojho posledného občana.

Premiér sám pripomenul, že veľkoryso ponúkol desať miliónov eur ročne na podporu investigatívnej žurnalistiky. Bola to jedna z prvých vecí, ktoré po úspešných voľbách ohlásil. Novinári, samozrejme, ponuku obratom odmietli. Bol by to totiž, z podstaty veci, koniec ich nezávislosti. Desať miliónov iba na investigatívu je nepredstaviteľne veľa peňazí.  Úplne by zlikvidovali prirodzený trh. Kto by bol ochotný platiť médiám za obsah, keď už zaň platí zo svojich daní? Noviny sú nezávislé iba vtedy, keď fungujú z peňazí voľného trhu.

Obzvlášť poučný bol vývoj v Maďarsku, kde vydavatelia a vysielatelia dlhé roky žili z veľkorysej štátnej inzercie. Po nejaký čas si dokonca aj mohli písať, čo chceli. Dnes tam slobodné médiá prakticky neexistujú. Trh sa prispôsobil, iných zdrojov, ako kontrolovaných štátom, na ňom niet. Kto nechce písať vládnu propagandu, ten nepíše vôbec.

Povrchný pozorovateľ by si mohol myslieť, že Igor Matovič si tieto súvislosti vôbec neuvedomuje. Prišiel s dobrým úmyslom a priateľsky napriahnutou rukou, ktorú novinári odmietli, nuž sa na nich ofučal. To by bolo síce detinské, ale vcelku neškodné.

Lenže Igor Matovič prišiel do politiky ako vydavateľ novín. Práve preto ho Richard Sulík zaradil na 150. miesto svojej kandidátky. Politická reklama zadarmo. A len vďaka tomu sa Matovič dokázal z posledného miesta prekrúžkovať do parlamentu. Boli to síce iba inzertné noviny, do každej schránky zadarmo, ale ich majiteľ v nich mal svoj stĺpček. Stačilo to. Premiér pozná silu písaného slova aj z osobnej skúsenosti a o ekonomike médií toho vie podstatne viac, ako radový redaktor v denníku. Myslieť si, že nemal potuchy, čo novinárom núka, by bolo jeho hrubým podcenením.

Podľa jeho verejných vystúpení sa môžeme domnievať, že má do nejakej miery skreslený sebaobraz, no tomu, že práve Igor Matovič by mal akýkoľvek zásadný podiel na odkrývaní špiny mafiánskeho štátu, veria iba tí najfanatickejší z jeho veriacich. On sám vie, že to je len propaganda.

Poslanec Matovič prišiel iba s dvoma veľkými odhaleniami: že mu núkali po príchode do politiky úplatok, čo vzápätí poprel ako nevtipný žart a s Ficovým účtom, na Belize, ktorý neexistuje. Majiteľ OĽaNO však vždy veľmi hlasno jačal, keď niečo odhalili iní, prevažne novinári. Jednoducho bol viditeľnejší ako tí, ktorí reálne odviedli prácu. A na tej práci parazitoval dosť úspešne, aby si plne uvedomoval, aká môže byť aj preňho nebezpečná.

Politici sa pohybujú vo svete, kde sa dá každý kúpiť, alebo aspoň prenajať, je to len otázka ceny. Matovič mal zrejme pocit, že Fico bol prosto lakomý a neponúkol novinárom dosť. Dostal skvelý nápad, ako položiť na stôl neodolateľne nehoráznu sumu, bez toho, aby to jeho osobne stálo čo i len cent. Keď mediálna obec rezolútne odmietla, mohol sa aj dosť zľaknúť. Matovič si totiž naozaj plne uvedomuje, aký podiel mali novinári na likvidácii moci Roberta Fica. Preňho to nie je dôvod na vďačnosť, ale na vážne obavy.

Dnes Matovičovi nezostáva iné, než pokračovať v tom, čo začal Fico. Musí útočiť na novinárov, spochybňovať ich motiváciu, profesionalitu a osobnú integritu, aby im ľudia prestali veriť. Pretože až začnú médiá písať o kauzách Matovičovej koalície, kľúčové bude práve to, koľkí uveria faktom.