Tibor Gregor: Vláda nezbiera systematicky informácie od podnikov

BRATISLAVA / Pandémia, ale aj súčasný vojnový konflikt na Ukrajine ťahajú ceny energií nahor. Zdražovanie pociťuje každý, a to nie len domácnosti ale aj výrobný sektor. Výkonný riaditeľ Klubu 500 v rozhovore uviedol, že vláda systematicky nezbiera od podnikov informácie, čo by sa malo robiť, alebo o tom, aké sú problémy podnikov.

Ešte pred vojnou na Ukrajine sme zaznamenali raketový rast cien pohonných hmôt, ale aj surovín. Začali rásť ceny elektriny aj zemného plynu. V tomto náraste však nie sme jediní na svete.

Je to celosvetový nárast cien. Ten rast cien sa dotýka najmä Európy. Boli sme svedkami jemného nárastu už od mája roku 2020. Ale ten dramatický nárast začal v septembri minulého roka. V čase, kedy začalo oživovanie ekonomiky po pandémii, začal rásť dopyt. Začali rásť ceny surovín - ropy, plynu. Žiaľ, boli sme svedkami toho, že drvivá časť dramatického rastu, najmä teda pri elektrine, plyne, bola daná, z nášho pohľadu  špekulatívnymi obchodmi na trhu. To znamená, nebol taký ekonomický podklad na to, aby tie ceny mohli takýmto spôsobom dramaticky rásť. Vidíme pri plyne 1 500 percent, ropa 300 percent,  elektrina 300 percent a ďalšie.

Zrejme niekto chcel využiť ten moment, že po pandémii sa naštartovali ekonomiky a začalo sa viac vyrábať. Pravdepodobne chcel na tom niekto zarobiť, keď elektrina, plyn, nemuseli ísť rapídne hore.

Určite áno. Pri plyne, pri rope je to jednoznačné. Pri elektrine do toho vstupoval, a ešte stále vstupuje, jeden fakt. Je to hlavne ten, že Nemecko sa rozhodlo odstaviť svoje jadrové elektrárne, takisto Belgicko, kde sa rozhodli odstaviť uhoľné elektrárne a tým pádom bol nedostatok elektriny. Alebo značný pokles výroby elektriny v Európe. Európska únia si nezazmluvnila dostatok plynu, v tom čase ešte pred vojnovým konfliktom Ruska. Rusko síce plnilo svoje dodávky voči Európe, ale naviac nikto neobjednal. To znamená, tá výroba nepokrývala potreby, ktoré Európa potrebovala. 

To bol ešte nárast cien pred vojnou na Ukrajine, ktorá k tomu priniesla aj sankcie voči Rusku. Tie ovplyvňujú aj tých, ktorí tie sankcie uvalili. Teda dotýka sa to aj nás. Aký je podiel Ruska na celosvetovej produkcii kľúčových komodít pre európsky aj svetový priemysel?

Rusko je jedným z hlavných svetových dodávateľov paládia, sú to vzácne zeminy. Dodáva takmer 50 percent cieľovej celosvetovej produkcie. Je to prvok, ktorý je potrebný pri výrobe katalyzátorov. Bez paládia sa katalyzátor nevyrobí, je dôležitý pri výrobe senzorov, pri výrobe RAM pamäti. Ak nebude mať svet paládium, respektíve vypadne polovica celosvetovej produkcie paládia, nebudeme produkovať elektroniku, lebo nebude možné produkovať polovodiče, žiadne elektronické zariadenia resp. v tom objeme, ktorý svet potrebuje. Rusko spolu s Ukrajinou je významným producentom neónu, takisto dôležitého prvku pre výrobu polovodičov. O tom, že je významným dovozcom a producentom pšenice, tak isto Ukrajina ako obilnica Európy, o tom sa ešte budeme baviť. Je dôležité, aby sme pri sankciách pozerali na to, aby sankcie nepoškodili viac nás ako ruskú federáciu, a to musíme povedať žiaľ, že hlavne v prípade Európy, sme toho svedkom. 

V rámci ropy a plynu, to poškodí najmä Európsku úniu. Môžu tam byť rôzne strany, ktoré hovoria do tohto konfliktu a dávajú aj sankcie voči Rusku, ale najviac budeme poškodení my v Európe. Ako je na tom Slovensko vo všeobecnosti v závislosti od Ruska a prečo sme už možno dávnejšie neuvažovali nad tým, ako znížiť ten podiel Ruska?

Slovensko je závislé 100 percentami na ruskej rope, osemdesiatimi percentami na ruskom plyne. Je to percento, ktoré sa nedá nahradiť vo vzťahu k Európskej únii, nie sú vybudované prepravné kapacity. Nie sú vybudované terminály na prepravu skvapalneného plynu. Ale tu si treba povedať, že ani ten skvapalnený plyn nie je všeliek. Ak si zoberieme emisie CO2, tak preprava plynu cez ropovod a plynovod je najekologickejšia doprava. Teraz si zoberme, že koľko tankerov bude prevážať ropu, skvapalnený plyn zo Spojených štátov, a akým spôsobom stúpnu emisie CO2, o tom sa nerozpráva. Ale na druhej strane ten dopad na ekonomiku je drastický. Ak by Slovensko vyplo dodávky elektriny, plynu, ropy, tak naša ekonomika skolabuje. Skončia jeden veľký priemysel za druhým a skončia pracovné miesta. A poviem ešte jednu vec, včera akurát sa vyjadril nemecký kancelár Olaf Scholz, že nebude súhlasiť so sankciami na plyn a na ropu, nakoľko by to malo devastačné dôsledky na nemeckú ekonomiku. Niektorí politici sú si vedomí toho, žiaľ, niektorí politici bez akejkoľvek zodpovednosti a bez akejkoľvek diskusie hovoria o opatreniach, ktoré by skutočne ekonomiku zlikvidovali.

Je reálne odstrihnúť sa od energetickej závislosti od Ruska ako to navrhuje EÚ a v akom časovom horizonte to pripúšťate? Aký to bude mať dopad na slovenský priemysel aj na ceny pre spotrebiteľov?

Určite sa dajú nájsť alternatívy od dodávok z Ruska. Je to otázka rokov, je to otázka jednak na úrovni priemyselných podnikov a zmeny technológie, na to aby mohli spracovávať inú ropu. Je to otázka takisto budovania prepravných kapacít, otázka budovania terminálov, ale tu jednoznačne treba povedať, že spotrebiteľ a my ako spotrebitelia, si musíme byť vedomí, že nebudeme platiť za plyn toľko, koľko sme platili pred vojnou, ale budeme platiť dvojnásobok, trojnásobok. Takisto  nebude stáť pod jedno euro, ako sme boli zvyknutí, ale budeme sa baviť o tom, že bude podľa ceny, odkiaľ budeme ropu dovážať, a akým spôsobom ju budeme spracovávať, bude stáť násobky. A to už potom sa bavíme o inflácii alebo o dopadoch na všetko, čo kupujeme v obchodoch.

Vojna na Ukrajine bude mať dopad nielen na priemysel, ale aj na poľnohospodárstvo. Na čo sa treba pripraviť?

Rusko s Ukrajinou dokopy produkujú na celosvetovom obchode zhruba viac ako 55 000 000 ton pšenice. To je znovu objem, ktorý sa nahradiť nedá. Dopad samozrejme na poľnohospodárstvo je. Je aj pri možnom odstavení plynu. Ak sa odstaví plyn, nebudú sa robiť hnojivá, nebude sa hnojiť. Popri hnojivách sa vyrába adBlue do do našich motorov, teda naftových motorov. To znamená, že nebude môcť resp. buď zdražie alebo nebude mať AdBlue na sanitky, na nákladnú dopravu, ale ani na bojové vozidlá. Proste tam všade potrebujeme AdBlue. Je to jeden komplex, jeden celý veľký komplex problémov, ktorý žiaľ sa nerieši, rieši sa emotívne. Všetkým je veľmi ľúto, čo sa stalo, všetci odsudzujeme to, čo sa stalo na Ukrajine, ale v prvom rade sa musíme snažiť o to, aby Európska únia a Slovenská republika bola silná ekonomika, aby sme dokázali aj pomôcť tejto ťažkej dobe, aby sme si ekonomiku nezrušili. 

Vidíte nejaké východiská, priestor na debaty? 

Žiaľ, tie diskusie v Nemecku, niektorí naši členovia, ktorí majú partnerské fabriky viem v Nemecku, tak tá diskusia medzi vládou medzi podnikateľmi je veľmi intenzívna. Žiaľ na Slovensku táto diskusia neprebieha. Táto diskusia je skôr taká jednostranná. Vláda, respektíve nejaké združenia, iniciatívy niečo vyhlásia, ale vláda nejakým spôsobom systematicky nezbiera informácie od podnikov, aký by to malo dosah, čo by sa malo robiť, aké sú problémy podnikov. Žiaľ, túto diskusiu tu nemáme.

​