2°
Bratislava
Koalícia schválila časť protiinflačnej pomoci, ale aj zvýšenú kybernetickú ochranu
Koalícia schválila časť protiinflačnej pomoci, ale aj zvýšenú kybernetickú ochranu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Ilustračné zábery
BRATISLAVA / Vláda sa na svojej 79. schôdzi zaoberala kybernetickou bezpečnosťou, ale aj budovou Umelecko-dekoračných dielní SND. Ministri vlády Eduarda Hegera sa mali venovať aj pálčivej téme, akou je inflačný balíček rozdeľujúci koalíciu. Veronika Remišová však túto tému zmietla zo stola. Následne sa potvrdilo, že vláda neschválila 100 eurový prídavok na deti, ktorý mal predstavovať viac ako 80 miliónový náklad. Minister Krajniak však tvrdí, že je pripravený a bude sa prerokovávať budúci týždeň. Opatrenia Igora Matoviča zatiaľ dostali saskársku stopku.
Sociálna pomoc
Pomoci sa dočkajú náhradní rodičia, rodiny v hmotnej núdzi, osobní asistenti a opatrovatelia dostanú v júni jednorazovú finančnú pomoc v sume 100 eur. V stredu o tom rozhodla vláda. Pomoc v sume 100 eur vláda dá aj seniorom, ktorým nevznikol nárok na starobný dôchodok. Ide o pomoc vlády v súvislosti so zdražovaním na Slovensku.
Celkové výdavky na pomoc pre tieto ohrozené skupiny dosiahnu takmer 23 miliónov eur. „Nariadenie sa predkladá v súvislosti so zvýšenou mierou inflácie, ktorá bola spôsobená najmä v súvislosti s aktuálnou situáciou nadväzujúcou na ekonomické dôsledky pandémie ochorenia COVID-19 a zvyšujúce sa ceny energií," uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí.
Ako po rokovaní vlády uviedol minister práce a sociálnych vecí Milan Krajniak (Sme rodina), pomoc pre ľudí pripravuje rezort práce postupne. Pomoc pre rodiny s nezaopatrenými deťmi, ktorým sa má prídavok na dieťa zvýšiť zo súčasných 25,88 eura na 100 eur, by mala vláda podľa neho schvaľovať na svojom ďalšom rokovaní. „Neviem odhadnúť, či bude mimoriadne, alebo to budúce," povedal. Na odložení schvaľovania pomoci pre rodiny s nezaopatrenými deťmi sa podľa neho dohodla vládna koalícia. „Vecne to neviazne na ničom, je to iba technická vec," tvrdí Krajniak.
Problémy sa skloňovali už pre vládou
Ministerka Veronika Remišová ešte pred vládou uviedla, že minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) podmienil inflačný balíček na pomoc ľuďom šéfom Protimonopolného úradu, ktorého vraj už pol roka blokuje Igor Matovič. Podľa Veroniky Remišovej je toto za pomyselnou červenou čiarou a koalícia je opäť bez dohody. Richard Sulík odmietol reagovať s tým, že bude veci komentovať až po rokovaní vlády. Remišová mu vyčítala aj to, že namiesto pomoci sprevádzal milionársky párik Geissenovcov.
„Budem chcieť vysvetlenia, pretože ak sa na niečom dohodneme, tak to by malo platiť,“ povedala s tým, že minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) mal prijatie daňového bonusu podmieňovať šéfom Protimonopolného úradu. Podobné úrady by podľa nej nemali byť poplatné žiadnym politikom. „Ak si strana SaS myslí, že urobí zle koaličným partnerom, tak sa mýli. Urobí len zle ľuďom, ktorí na túto pomoc čakajú už týždne,“ vyhlásila Remišová.
SaS nebude vetovať všetko
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) nebude vetovať zvyšovanie daňového bonusu na deti, tento krok však nepodporí. Po stredajšom rokovaní vlády to povedal predseda SaS Richard Sulík. Upozornil na to, že zvyšovanie daňového bonusu na nezaopatrené deti má stáť 550 miliónov eur, ktoré vláda bude kryť z financií pre samosprávy. „Nesúhlasíme s tým, ale nevetujeme to," povedal. Vláda podľa Sulíka vie návrh na zvýšenie daňového bonusu na rokovaní vlády schváliť aj bez hlasov ministrov za SaS a v parlamente môžu zvyšku koalície pomôcť nezaradení poslanci, ktorí sú členmi Hlasu-SD.
Nové nastavenie daňového bonusu podľa Sulíka chudobným ľudom peniaze zoberie a bohatým pridá. Upozornil na to, že navrhované nastavenie zoberie peniaze ľuďom, ktorí v hrubom zarábajú minimálnu mzdu a menej. „Má to ísť celé na úkor obcí," povedal. Tvrdí, že samospráva "si toho veľa vytrpela" počas pandémie, pri pomoci odídencom z Ukrajiny, či pri zvýšených cenách energií. „Teraz im brať peniaze považujem za krátkozrakosť," povedal. Vetovať však SaS bude zvyšovanie daní. Liberáli sú proti zvyšovaniu daní a zavádzaniu nových daní. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) podľa Sulíka tento postoj akceptoval.
„Pracujem momentálne na tom, aby som dostal na palubu stranu SaS. Rokovania sú síce náročné, ale vyvíjajú sa dobrým smerom,“ povedal predseda vlády Eduard Heger. Vláda sa teda podľa jeho slov nerozpadá. Skonštatoval, že nepotrebuje nechávať odkazy politickým partnerom, s ktorými každý deň rokuje, pretože to je klebetenie. Pracuje však na tom, aby boli výsledky. „Nebudem sa teda vyjadrovať k výrokom mojich kolegov, ja to nepovažujem za dôležité,“ uviedol Heger.
Výsledky však podľa neho prídu načas, zatiaľ je všetko podľa jeho slov v časových limitoch. Rokovali tri mesiace a dohoda je podľa Hegera vo finálnej fáze a aktuálne sa rozprávajú už len o niektorých detailoch. Myslí si, že je to nastavené dobre a ide o kompromis jednotlivých strán. Zároveň dodal, že v programovom vyhlásení vlády nie je napísané, že sa nebudú zvyšovať dane. „A to som jasne komunikoval aj pánovi Sulíkovi a aj strane SaS,“ skonštatoval Heger. Programové vyhlásenie vlády je podľa neho schválené, preto vedie rokovania tak, aby sa udržali v jeho medziach.
Daňový bonus na nezaopatrené deti sa má zvýšiť. Na deti vo veku do šiestich rokov v súčasnosti daňový bonus dosahuje 47,14 eura, na deti vo veku od 6 do 15 rokov je to 43,60 eura a na deti nad 15 rokov 23,57 eura. Od júla má suma daňového bonusu na dieťa do 15 rokov vzrásť na 70 eur a od začiatku budúceho roka na 100 eur. Na nezaopatrené dieťa vo veku nad 15 rokov má daňový bonus od júla tohto roka vzrásť na 40 eur a od začiatku budúceho roka na 50 eur. Od začiatku budúceho roka chce tiež vláda zaviesť príspevok na služby deťom v sume 60 eur na dieťa.
Rezort financií tiež plánuje zmierniť podmienky nároku na daňový bonus na dieťa. V súčasnosti majú na tieto daňové úľavy nárok tí rodičia, ktorí za rok zarobia aspoň polovicu ročnej minimálnej mzdy. Po novom by mali mať rodičia nárok na daňový bonus na dieťa od prvého zarobeného eura. Výška daňového bonusu by sa však mala naviazať na sumu hrubej mzdy zamestnanca, aby sa zabránilo prípadným podvodom.
Protiinflačný balík z dielne Igora Matoviča sa na dnešnom rokovaní vlády neprerokovával. Ešte pred rokovaním to povedala predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová. Dodala pritom, že na základných parametroch balíka sa predstavitelia koalície dohodli na koaličnej rade v pondelok 9. mája.
Boj s kybernetickými hrozbami
Slovenská republika môže čeliť kybernetickému útoku, ktorý má potenciál zapríčiniť škody porovnateľné s následkami ozbrojených útokov. Konštatuje to Stratégia kybernetickej obrany Slovenskej republiky, ktorú vypracovalo Ministerstvo obrany SR a dnes ju schválila vláda. Z dokumentu vyplýva, že kybernetický priestor sa stáva kľúčovým dejiskom geopolitického súperenia. To má za následok nárast hrozieb, ktoré môžu negatívne ovplyvniť riadenie obrany štátu, velenie ozbrojených síl a funkčnosť infraštruktúry dôležitej pre obranu štátu.
Obranu štátu v kybernetickom priestore zabezpečuje rezort obrany prostredníctvom Vojenského spravodajstva v spolupráci s Ozbrojenými silami SR (OS SR). Stratégia kybernetickej obrany Slovenskej republiky určuje prístupy na zabezpečenie obrany národného kybernetického priestoru v stave bezpečnosti, v čase núdzového stavu, výnimočného stavu, vojnového stavu ako aj vojny.
Za úlohu si stratégia kladie plnohodnotný rozvoj národných spôsobilostí kybernetickej obrany. „Vojenské spravodajstvo a vybrané prvky OS SR budú systematicky budovať národné spôsobilosti kybernetickej obrany, prostredníctvom ktorých budú schopné vykonávať kybernetické operácie,“ uvádza stratégia.
Konkrétne spôsobilosti, rozsah, doba a zodpovednosť za ich budovanie budú bližšie popísané v Akčnom pláne kybernetickej obrany Slovenskej republiky. V tomto smere zdôrazňuje dokument zabezpečenie stability dlhodobého finančného rámca a ľudských zdrojov. „Získanie, udržanie a rozvíjanie odborne zdatného personálu predstavuje úlohu, ktorá si vyžaduje dôkladnú personálnu politiku na všetkých stupňoch riadenia,“ dodáva.
Stratégia pripomína dôležitosť budovania a rozvíjania kybernetickej spôsobilosti OS SR. „Základným predpokladom úspešného budovania nasaditeľných kybernetických spôsobilostí OS SR je zavedenie systému vzájomných väzieb a prvkov, nastavenie systematickej spolupráce medzi Vojenským spravodajstvom a OS SR,“ pokračuje stratégia s tým, že to je kľúčové pre použitie OS SR na území aj mimo územia Slovenska.
Stratégia tiež apeluje na implementáciu medzinárodných záväzkov kybernetickej obrany a na posilňovanie spolupráce medzi štátnymi inštitúciami, súkromným sektorom a akademickým sektorom. Potrebné je tiež zvyšovať odbornosť a povedomie o oblasti kybernetickej obrany a kybernetických hrozieb.
Návrhy ministerstva životného prostredia
Vláda na dnešnom rokovaní schválila Vodný plán Slovenska, ktorý pozostáva z plánu manažmentu povodia Dunaja a Visly. Jeho cieľom je najmä zabrániť zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody či ochrana, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody tak, aby sa dosiahol dobrý stav povrchových vôd najneskôr do roku 2027.
V správe územia povodia Dunaja sa v rokoch 2013 až 2018 hodnotilo 1282 útvarov povrchových vôd. Veľmi dobrý ekologický stav zistili v 20 vodných útvaroch, dobrý stav v 486 útvaroch a environmentálne ciele boli naplnené na úrovni 34,35 percenta, čo zodpovedá 506 vodným útvarom. Priemerný ekologický stav konštatovali v 653 útvaroch a zlý ekologický stav v 100 útvaroch.
Vo veľmi zlom stave bolo 23 útvarov. Na tento stav poukázali najmä spoločenstvá rýb. Vo Vodnom pláne sa tiež uvádza, že v porovnaní s rokom 2012 rezort zaznamenal pokles podielu poľnohospodárskej pôdy vo všetkých čiastkových povodiach správneho územia povodia Dunaja, no najväčšie poklesy zaznamenali v čiastkovom povodí riek Bodva, Hornád, Slaná a Hron. Naopak, podiel umelých povrchov sa zvýšil v každom čiastkovom povodí, okrem povodia Slanej.
V decembri 2020 envirorezort spracoval Koncepciu vodnej politiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Koncepcia sleduje ciele a opatrenia v oblastiach ako voda v krajine, voda v sídlach, udržateľné využívanie vôd, voda pre všetkých obyvateľov, čisté vody, živé rieky, Dunaj, rozumieť vode, zodpovedné a informované rozhodovanie o vode a voda ako strategická investícia.
Práve tieto opatrenia a ciele formovali aj opatrenia vo Vodnom pláne Slovenska. Vodná politika vychádza zo smernice Európskej únie, pričom základom spoločnej vodnej politikyj e realizácia opatrení na dosiahnutie environmentálnych cieľov v troch cykloch do roku 2027. V aktuálnom treťom cykle vychádzajú úlohy z momentálneho vývoja, no východiskom sú najmä údaje z obdobia od roku 2009 až 2018.
Kabinet schválil program sanácie environmentálnych záťaží. Na plnenie úloh má byť vyčlenených viac ako 600 miliónov eur. Envirorezort chce programom sanácie environmentálnych záťaží zabezpečiť ochranu zdravia obyvateľov a zlepšiť stav jednotlivých zložiek životného prostredia akými sú voda, pôda a horninové prostredie.
Medzi najrizikovejšie lokality z hľadiska priorizácie enivornmentánych záťaží zaradil envirorezort bratislavský Žabí majer, Kovohuty v Krompachoch (okres Spišská Nová Ves), lokalitu ťažby pyritových rúd v Smolníku (okres Gelnica) či Vojenský opravárenský podnik v Novákoch (okres Prievdza).
Envirorezort odporúča na sanáciu aj lokality, ktoré boli pôvodne navrhované na sanáciu v predchádzajúcom období, no sanačné práce na nich neboli realizované. Medzi lokality, ktoré ministerstvo životného prostredia navrhuje, je napríklad sklad pesticídov v Novej Dedine (okres Levice), práčovne a čistiarne v Leviciach, skládka Skalka v Starej Ľubovni, Čierny les v Bratislave, skládka v bratislavskej Vrakuni, Vlkanovské strojárne (okres Banská Bystrica), obaľovačka bitumenových zmesí v Prievidzi či skládka v Mokranciach (okres Košice okolie).
Rezort chce zlepšiť celkový manažment environmentálnych záťaží legislatívnymi opatreniami, finančnými, odbornými prostredníctvom podpory výskumu v danej oblasti či vzdelávacími opatreniami. Štátny program sanácie environmentálnych záťaží na roky 2022 až 2027 určuje rámcové úlohy na znižovanie negatívnych vplyvov environmentálnych záťaží na ľudské zdravie a životné prostredie. Rovnako stanovuje priority a ciele pre realizáciu opatrení.
