Skoro jasno
Bratislava
Cecília
22.11.2024
Mečiarove amnestie viaznu na bezpečnostných previerkach. Riešenie má Kolíková aj Mazák
Zdielať na

Mečiarove amnestie viaznu na bezpečnostných previerkach. Riešenie má Kolíková aj Mazák

Archívna reportáž z roku 2017

BRATISLAVA / Mečiarove amnestie traumatizujú slovenskú spoločnosť už viac než 20 rokov. Počas piatich rokov, od ich zrušenia v parlamente sa vec na súde nikam neposunula. Za problém to považujú nielen poslanci, ale aj zástupcovia spravodlivosti. Aké by mohlo byť riešenie?

"Je hanbou pre Slovenskú republiku, že sa stále nevyriešilo zavlečenie Michala Kováča ml. do zahraničia," poznamenal nezaradený poslanec Juraj Šeliga (Za ľudí). Predmetný ústavnoprávny výbor Národnej rady SR inicioval vzhľadom na to, nakoľko Mečiarove amnestie na súde stoja už približne 5 rokov.

Od ich zrušenia na Okresnom súde Bratislava III sa v tejto veci neuskutočnilo ani jedno súdne pojednávanie. Na rokovaní výboru sa zúčastnila aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (nom. SaS), špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a predseda súdnej rady Ján Mazák.

Šéfka rezortu spravodlivosti zdôraznila, že tento prípad je traumatizujúci pre celú spoločnosť. Vysvetlila, že obžaloba bola v prípade podaná už v roku 2000. „To znamená, že pred 22 rokmi bola podaná obžaloba v tejto veci. Potom, v roku 2001 bolo konanie zastavené pred Mečiarove amnestie,“ pokračovala s tým, že tie boli zrušené v roku 2017.

Následne sa okresný súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s predbežnou otázkou, či môže súd konať v tejto veci, keď v nej bolo už raz zastavené konanie. Európsky súd o tejto veci rozhodol v decembri minulého roku. „Keďže celé konanie sa rozbehlo v roku 2000, rozhoduje sa podľa starého trestného poriadku a znamená to potrebu prísediacich. S ohľadom na to, aký je tu vysoký stupeň utajenia, je potrebné, aby prísediaci mali rovnako takýto vysoký stupeň utajenia,“ objasnila Kolíková.

Kolíková vidí jedno riešenie

Práve táto skutočnosť komplikuje začatie pojednávania, keďže súd nemá k dispozícii žiadnych prísediacich z ľudu, ktorí by mali dostatočnú previerku. Získanie previerky od Národného bezpečnostného úradu pritom trvá približne šesť mesiacov. Ministerka sa zároveň domnieva, že podmienky na to, aby bol vo veci takýto stupeň utajenia, neexistujú.

„Požiadala som riaditeľa Slovenskej informačnej služby, aby prehodnotil stupeň utajenia. Mám za to, že nie sú takto postavené podmienky, aby trval na tom, že tu má byť takýto vysoký stupeň utajenia,“ dodala.Ministerka Kolíková vidí jedno riešenie. Podľa Kolíkovej je tiež možnosť, že by prokuratúra vec stiahla a opätovne podala obžalobu. Vtedy by sa vo veci konalo podľa nového procesu a neboli by tak potrební prísediaci.

Predseda Súdnej rady Mazák vidí riešenie v zákone

Predseda Súdnej rady SR Ján Mazák nevidí priestor na prijatie zákona, ktorý by riešil situáciu na Okresnom súde Bratislava III. „Platí všeobecný princíp trestného konania. Vždy to treba posudzovať podľa tých predpisov trestného práva, ktoré tu boli účinné, v čase spáchania skutku,“ doplnil.

Kauza z 90. rokov

Navrhuje vytvoriť optimálne podmienky pre okresný súd na to, aby sa dokázal venovať obžalobe. Neznámi páchatelia násilne zavliekli Michala Kováča ml. do Rakúska 31. augusta 1995. Krátko po čine sa objavili správy, že sa mala na ňom podieľať tajná služba.

Vtedajší premiér Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident v roku 1998 udelil amnestiu páchateľom únosu. Tá sa vzťahovala aj na trestné činy spáchané v súvislosti s oznámením o zavlečení Kováča do cudziny. Akékoľvek pokusy potrestať páchateľov únosu skončili predčasne z dôvodu udelených amnestií.

Zlom nastal v roku 2017. Poslanci schválili novelu ústavy, podľa ktorej parlament získal právomoc zrušiť amnestie a milosti, ak odporujú princípom demokratického a právneho štátu. Ďalším krokom bolo prijatie uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií a tiež milosti, ktorú prezident Michal Kováč udelil svojmu synovi v kauze Technopol.

Politické pozadie od počiatku

Amnestie a ich rušenie bolo celý čas politickou témou, ktorá podsúvala, niekedy oprávnene niekedy bez zjavných súvislostí, spojenie politikov a ich strán s trestnými činmi. Dokazuje to skutočnosť, že parlamentom až v roku 2017, a to približne 19 rokov po ich vyhlásení v roku 1998, prešiel až celkovo ôsmy návrh na zrušenie amnestií. Zrušenie amnestií svojho politického protivníka Mečiara presadzoval už od roku 1998 Mikuláš Dzurinda neúspešne až do roku 2006. Robert Fico vládol od 4. júla 2006 v koalícii s Mečiarovým HZDS a Slotovou SNS počas prezidentovania Ivana Gašparoviča.

Až po prevzatí Mečiarových podporovateľov Smerom vo voľbách v roku 2010, po prehre Roberta Fica v prezidentských voľbách s Andrejom Kiskom a výsledku volieb z roku 2016, ktorý donútil SMER zostaviť vládnu koalíciu aj so stranou  Most-Híd, sa vtedajšia koaličná rada dohodla 13. marca 2017 na zrušení amnestií. Vtedy prebiehajúce študentské protesty, ktoré potom v apríli 2017 vyústili do veľkého protikorupčného pochodu, ktorého memorandum v jednom zo svojich štyroch bodov žiadalo aj pokračovať vo vyšetrovaniach a súdnych konaniach všetkým Mečiarom amnestovaných skutkov prispeli k tomu, že 5. apríla 2017 sa uskutočnilo historické hlasovanie koalície s opozíciou aby bola dosiahnutá potrebná ústavná väčšina.

Zrušenie v roku 2017 a Marian Kočner

Národná rada uznesením č. 74/2017 Z. z. zrušila Mečiarove amnestie spolu s milosťou bývalého prezidenta Michala Kováča pre svojho syna Michala Kováča ml. v kauze Technopol. Bolo predmetom neverejných politických rokovaní medzi koalíciou a opozíciou, prečo milosti exprezidenta Kováča boli zrušené len jeho synovi a nie všetkým páchateľom.

Vtedajší líder opozície R. Sulík informoval, že s požiadavkou aby sa pri milostiach zrušili všetky milosti, a nielen tá, ktorú prezident udelil svojmu synovi, nesúhlasil najskôr poslanecký klub Smeru-SD, ale potom aj SNS a napokon i Most-Híd. Sulík tvrdil, že koalícia nesúhlasila, pretože jedinou osobou, ktorej milosť bývalý prezident M. Kováč udelil dvakrát, bol Marián Kočner.

Podľa Petra Kresáka - predkladateľ vládneho návrhu a člena strany Most-Híd išlo o priameho príbuzného hlavy štátu, preto možno hovoriť o zneužití právomocí verejného činiteľa, respektíve o podozrení z takéto zneužitia len u Kováča, naopak podľa Sulíka, Kočner dosiahol milosť vďaka vydieraniu. Neskôr Béla Bugár povedal, že nezrušiť milosť Kočnerovi bol kompromis vo vládnej koalícii.

Ďalší návrh na zrušenie milosti pre Kočnera predložila vtedy opozičná SaS ako návrh ústavného zákona v decembri 2018, a to už po jeho uväznení 28. júna 2018. Návrh poslanci neschválili. Podobne dopadol aj návrh vtedy opozičného OĽaNO z októbra 2019. Okrem páchateľov únosu, tých čo ich kryli zostáva neobjasnená aj funkcia Kočnera v tomto prípade.

Súvisiace články