Dědeček prosí rodiny o odpustenie, vyjadril sa aj jeho syn. Z nemocnice ho odvážali na nosidlách
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Obvinený Dušan Dědeček, ktorý opitý autom spôsobil víkendovú tragickú nehodu v centre Bratislavy s piatimi obeťami, prvýkrát prehovoril. Súd vo štvrtok, 6. októbra, rozhodol, že bude stíhaný na slobode.
Po odchode z nemocnice sa vyjadril aj jeho syn. Toho museli odniesť na nosidlách pre poranenie chrbtice. "Je to strašná tragédia, strašne ma to mrzí, ale na ten večer si nespomínam," uviedol krátko po osemnástej hodine. Na otázku, či chce niečo pozostalým odkázať, neodpovedal.
Kompletný rozhovor s Dušanom Dědečkom pre TV JOJ:
Nie je to vôbec jednoduché. To všetko, čo sme všetci zažili, čo som zažil ja. Žiaľbohu, stále to je pre mňa sen, ktorý sa nedá vrátiť späť, ktorý sa nedá vypnúť. Ten mi ide neustále hlavou a mňa to strašne mrzí, čo som urobil. Mrzia ma tie zmarené životy. Neviem, ako by som vyjadril ľútosť nad tým všetkým a aj keď to rodičia asi neprijmú, chcem ich prosiť o zmierenie, o ľútosť a o ospravedlnenie. Ja som človek, ktorý nikdy nič také nechcel urobiť. Nikdy som nechcel, aby sa niečo také stalo, nikomu. A mrzí ma, že som včera (6. októbra) nevydržal ďalší tlak. Viete, nie som na toto zvyknutý. Chcem sa ospravedlniť všetkým, ktorí tam boli, že som ušiel a vyhol som sa komunikácii spolu s mojim právnym zástupcom, s ktorým sme prijali toto rozhodnutie.
V nedeľu večer, keď sa to stalo, kedy ste si uvedomili, čo sa stalo? Prišlo to už v ten večer alebo až po vytriezvení?
Ja som to cítil všetko v aute. Taký zlomok sekundy som nikdy nezažil a tak tragický.
Polícia hovorí, že ste boli na mieste agresívny. Pamätáte si na to?
Agresívny som nebol. Boli tam ľudia, ktorí ma priamo napadli. Nepamätám si, že by som na niekoho kričal alebo že by som bol agresívny. Vedel som, čo som spravil. Som pripravený niesť vinu. Jedným šmahom ruky som zmazal všetko dobré, čo som urobil a stratil som to. Už asi nikdy nebudem ten, čo som bol.
Prečo ste si sadli za volant v takom stave?
To je otázka... Neviem vám to logicky zdôvodniť v tomto stave.
V tú nedeľu, pamätáte si, kedy ste začali piť a prečo?
Viete, bola nedeľa, prišla vnučka so synom, príjemne sa nám sedelo. Okoštoval som rum, ale neholdujem mu, tak som to veľmi neopakoval.
Koľko ste toho asi vypili?
Neviem presne odpovedať, možno dva poháriky. Myslím, že boli dva, keďže mi rum veľmi nechutí.
Potom ste pokračovali v pití v práci?
Prišiel som len otvoriť kanceláriu, v ktorej som neplánoval byť. Moje dve kolegyne nemohli, ja som prišiel a tú situáciu som zle vyhodnotil.
Bránil vám niekto sadnúť si do auta, keď ste išli potom večer domov?
Nie, nepamätám si to.
Syn vám nič nehovoril, on s vami asi tiež popíjal?
Nepamätám si komunikáciu s ním, že by bola nejaká v tomto, skôr nie.
Z tej cesty si pamätáte čo? Pamätáte si ten zlom, kedy ste vyšli na tú zastávku?
Viete čo, ja neviem toto. Toto neviem, či by som sa ja mal k tomu vôbec vyjadrovať, či to nebude nejako meniť tie rozhodnutia súdu a znalcov, takže to asi na tú radu právneho obhajcu by som nezodpovedal.
Stalo sa niečo vo vašom živote cez víkend, že ste siahli po alkohole?
Ja nesiaham po alkohole bežne, to je naozaj len vyslovene príležitostná informácia.
Z CPZ ste napísali list ospravedlňujúci Deaflympijskému výboru. Napísali ste aj list rodinám obetí?
Nepísal som rodinám. Ja som s právnym zástupcom o týchto veciach hovoril. Povedal, že urobíme aj takéto kroky a čo o napíšete v CPZ, v štádiu v akom som bol v ťažkom. Ja viem, že sa nedá vysloviť, nedá sa to vysloviť, aké slová nájdete? Čo som chcel hlavne, aby táto organizácia ďalej pokračovala.
Plánujete nejakým spôsobom odškodniť tieto rodiny, alebo sa s nimi stretnúť osobne?
To je mi teraz ťažké povedať, nejako záväzne, neviem si to predstaviť, neviem.
Objavili sa aj také informácie, že ste si chceli siahnuť na život alebo si ublížiť.
V takej fáze človek zvažuje všetky hodnoty.
Teraz ste ako na tom?
Mám určité ciele.
Tie viete nejako bližšie prezradiť, aké sú to?
Prepáčte, nechám si to zatiaľ pre seba.
Toxikológia potom hovorí aj o tom, že ste mali mať v sebe viac ako len to 1,6 promile až do dvoch promile, aj nejaké iné látky, viete nám povedať, čo to mohlo byť?
Áno, viem z toho vyšetrovania, ale takisto sa k tomu nebudem vyjadrovať, aby som nemaril vyšetrovanie.
Boli ste prevezený pred sudcu, tam ste vypovedali?
Kedy pred sudcu?
Na to väzobné stíhanie myslím. Do toho Justičného paláca, tam ste boli privezený z bočného vchodu. Tam vás vypočúval sudca, žiadali ste, aby ste boli prepustený na slobodu.
Áno, požiadal som, pretože tu mám mnoho vecí, ktoré potrebujem dotiahnuť. Aby sa to nedotklo týchto ľudí, ktorých som sa snažil dostať na nejakú úroveň.
Môžete konkretizovať, čo vás tu čaká?
Je to administratíva, kontakty na medzinárodné organizácie, prístupové kódy, výmena môjho mena za nové. Od rána tu sedím a ešte sme určite neskončili.
V piatok sa máte znova postaviť pred krajského sudcu znova, prídete tam?
Samozrejme. Povedal som, že budem za svoj hriech pykať. To, čo som spravil, sa nijak nenapraví.
Do zahraničia neplánujete ísť v tejto chvíli? Neplánujete sa vyhýbať trestnému konaniu, alebo ako to máte?
Mám 60 rokov, nemám zdravie. Ja som vždy takéto momenty odsudzoval, aké sa stali mne. Ja to určite nebudem robiť, odnesiem, to, čo mám.
Sadli ste si už niekedy za volant opitý?
Nie, nestalo sa mi to.
Tie priestupky, čo ste mali, týkali sa prevažne za rýchlosť, bol tam niekedy aj alkohol?
Nikdy tam nebol alkohol.
A tá rýchlosť, ste rýchly jazdec? Dá sa povedať, že ste cestný pirát?
Cestný pirát..Teraz som bol cestný pirát, ak sa dá toto povedať. Ja som bol skôr niečo iné.
Môžete to konkretizovať?
Čo mám konkretizovať?
To niečo iné?
Sú to absurdné vyjadrenia.
Keby sa dal vrátiť čas?
Ja som ho skúšal vracať v tej CPZ, to viete, stále si otvárate oči a zobúdzate sa v tom istom dni a nezmenilo sa nič, prepínate to v hlave, nedá sa to. Je to realita, ktorej som sa dopustil a ktorá na mňa dolieha. Verte mi, nikto by nechcel byť v takejto roli, ako sú rodičia a ja tiež.
V aute sedel aj váš syn, ohrozili ste aj život vlastného syna. On vám nejakým spôsobom nechcel zabrániť, aby ste šoférovali?
To si nepamätám veľmi, či mi rozprával niečo. Nie, je to hrozné aj jeho som ohrozil.
Stretli ste sa s rodinou po prepustení z CPZ na slobodu. Ako zareagovali na tento skutok, ako ho vnímajú?
Ja som sa teraz vrátil, stoja za mnou. Vedia, čo som spravil, vedia, aké som mal hodnoty predtým, vedia, že výčitky mám v hlave za všetkých ľudí.
Chcete možno ešte niečo odkázať rodinám tých pozostalých?
Žiadne slová to nevyjadria. Žiadny môj čin to nezmení, ale ja by som ich chcel poprosiť o odpustenie.
Pozrite si reportáž z večerného vysielania z Novín TV JOJ:
Dušan Dědeček - útek pred novinármi