Nesplnené sľuby novembra 89: K odluke cirkvi od štátu nie sme bližšie ani po 33 rokoch

BRATISLAVA / Odluka cirkvi od štátu bola jednou z nosných tém novembra 89. Napriek tomu sa v 90. rokoch podpísali zmluvy s Vatikánom, ktoré podľa kritikov robia zo Slovenska vazalskú krajinu. Občanov pritom stále viac hnevajú nielen škandály cirkvi, prípady sexuálneho zneužívania detí, ale aj šírenie nenávisti niektorých predstaviteľov.

Posledným prípadom, ktorý pobúril verejnosť, bol obežník trnavského arcibiskupa Oroscha. Proti spochybňovaniu nevinných obetí teroristického útoku na Zámockej ulici v Bratislave sa postavili nielen veriaci, ale aj sekularisti. Problém identifikujú jasne: Nie sú stotožnení s tým, že takéto slová by mali zaznievať aj v ich mene.

Aktívne je aj občianske združenie Ethos, ktoré má však v spoločnosti pomerne minoritný výtlak a to napriek tomu, že sa odvolávajú práve na odkaz novembra 89, ale aj na to, že podľa Ústavy SR je Slovenská republika sekulárnym štátom. 

"Upozornili sme, že len nezávislosť cirkví od štátu zaručí slobodu vierovyznania, a to aj pre malé cirkvi a náboženské spoločnosti. Pokiaľ čakáme od majoritnej cirkvi, že bude na spoločnosť pôsobiť pozitívne, asi čakáme – spolu s mnohými veriacimi – márne. Vidíme to aj na prípade arcibiskupa Oroscha, v ktorom ak niekto ponesie nejakú zodpovednosť, bude to kňaz, ktorý jeho nehorázny dokument zverejnil," uviedol Ethos k textu k demonštrácii, ktorú organizovali pred budovou Konferencie biskupov Slovenska na Klariskej ulici. 

Kritizovali aj to, že arcibiskup podľa nich opakovaným šírením nenávisti dokázal, že si "nezaslúži, aby sa zo svojich daní skladali na jeho plat a privilégia". "Dnes musíme katolícku cirkev povinne platiť my všetci, aj LGBT ľudia, ktorí od nej na oplátku dostávajú len verejne šírenú nenávisť a dezinformácie. Týždeň pred výročím revolúcie nemožno nespomenúť, že odluka cirkvi od štátu je posledná nesplnená požiadavka z Programového vyhlásenie Verejnosti proti násiliu z Novembra 89," dodal Ethos. 

Prečítajte si tiež

Veriaci Slováci posielajú arcibiskupovi Oroschovi jasný odkaz: Nie v našom mene, uvádzajú v petícii

SaS tému občas otvorí, ale bez úspechu

Odluka cirkvi od štátu je témou, ktorú liberálna strana Sloboda a solidarita občas otvára už od začiatku svojho pôsobenia v politike. Téme sa v poslednom roku najvýraznejšie venoval exposlanec Miroslav Žiak, ktorý bol v parlamente ako nahrádník. Pred rokom zorganizoval v Liberálnom dome v Bratislave diskusiu, kde sa o tejto téme diskutovalo rovnako, ako o problémoch cirkvi. Jana Bittó Cigániková sa však pre Noviny PLUS TV JOJ vyjadrila, že ekonomickí liberáli sa budú tému odluky snažiť otvoriť znova. Strana však nedokázala s témou pohnúť ani v čase, keď bola v koalícii. 

Pred voľbami áno, po voľbách nie?​

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) túto tému nevnímal ako aktuálnu ani pred rokom. "Ani odluka cirkvi od štátu ani jej financovanie momentálne nie sú témou týchto dní, nakoľko nie sú ani súčasťou programového vyhlásenia vlády," odkázal  predseda vlády Heger. Ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2020 sa Heger nestaval k odluke cirkvi od štátu odmietavo. Cirkev stojí štát ročne viac ako 53 miliónov eur.

Poslanci OĽaNO by však v súvislosti s témou odluky cirkvi od štátu prijali odbornú diskusiu a to aj za účasti predstaviteľov cirkví. Erik Ňarjaš si myslí, že je na mieste túto otázku otvoriť. "Potreboval by som vidieť návrh toho zákona," povedal pre Noviny PLUS. Milan Potocký znova upozornil, že by bolo treba zorganizovať rozsiahlu odbornú diskusiu so zástupcami cirkví, ktorí majú najviac veriacich. 

Valášek vidí problém v prepojeniach cirkvi na politiku​

Opozičný poslanec za Progresívne Slovensko Tomáš Valášek nevidí problém v tom, že by RKC financoval aj štát. Podľa jeho názoru je zásadným problémom to, že extrémni konzervatívci v cirkvi majú vply na extrémnych konzervatívcov v parlamente, či vo vláde. 

"To sa zákonom nevyrieši," uviedol Valášek s tým, že by tému odluky cirkvi od štátu nestaval na vyjadreniach jedného arcibiskupa a zopár kňazov. 

​Odluku nevylučuje ani Hlas-SD

Za Hlas-SD sa k téme vyjadrila Ľubica Laššáková, bývalá ministerka kultúry za Smer-SD, ktorá do funkcie nastúpila po odstúepní Mareka Maďariča. Poslankyňa najsilnejšej opozičnej strany priznala, že by s otvorením, ale aj následným riešením tejto témy nemala problém.

​