1°
Bratislava
Analýzy Na hrane s Radičovou a Maďaričom: Začali sme voči sebe vraždiť úctu k profesionalite, ostalo len frflanie, tvrdí expremiérka
Analýzy Na hrane s Radičovou a Maďaričom: Začali sme voči sebe vraždiť úctu k profesionalite, ostalo len frflanie, tvrdí expremiérka
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Pripomíname si 30 rokov samostatného Slovenska. Čo mohlo a čo malo byť inak, aby sme boli sebavedomou a úspešnou krajinou? Čo musíme zmeniť a s čím môžeme byť spokojní? Aj na toto odpovedali expolitici Iveta Radičová a Marek Maďarič v špeciálnych Analýzach Na hrane. Predstavili sme tiež exkluzívny prieskum, v ktorom sa agentúra AKO pýtala Slovákov, či poznajú presný dátum vzniku samostatného Slovenska.
Expremiérka v súčasnosti pôsobí ako vysokoškolská profesorka. "K 30. výročiu patrí gratulácia, je to významný medzník," zhodnotia na úvod. Dodala, že v prípade hodnotenia si musíme byť vedomí toho, odkiaľ sme vykročili a kam smerujeme.
Analýzy Na hrane s Ivetou Radičovou a Marekom Maďaričom
"Vstup do EÚ bolo vážne politické rozhodnutie a bolo neľahké," zhodnotila expremiérka s tým, že bolo spojené s dobou mečiarizmu, ktorý skončil s takmer 20 % mierou nezamestnanosti, krachom bankového sektora či firiem, ktoré vďaka privatizácii priviedli k bankrotu. "Nechcela som úplne zámerne začať od negatív a kritiky," zakončila.
Exminister kultúry za Smer povedal, že to, že Slovensko je samostatný štát, nie je náhodou. "Nie je to ani samozrejmosť," dodal s tým, že pri prelomových momentoch väčšinou zafungovala aj "šťastná politická konštalácia".
Za posledných 30 rokov sa podľa neho položili základy v dobrom aj v zlom. "Keď sa na tých 30 rokov obzriem späť, v mnohých aspektoch by som to hodnotil aj pozitívne," povedal s tým, že sa k tomu zároveň vnucuje aj istá nervozita. 30 rokov Slovenska je podľa Maďariča aj o tom, ako si počíname s demokraciou, trhovou samostatnosťou a integráciou.
Rozbiehali sme sa pomaly, tvrdí Radičová
Začiatky samostatného Slovenska však boli náročné. Radičová podotkla, že sa na vývoj samostatnej krajiny pozerá cez eknomickú užitočnosť a ľudské práva. "Cez užitočnosť bol ten rozbeh veľmi ťažký," povedala a zdôraznila, že v roku 1995 krajina nedosahovala ani polovicu životnej úrovne európskych krajín.
"My sme sa pomaly rozbiehali, skôr stangovali," pokračovala Radičová s tým, že nám pomáhali práve reformy spojené so vstupom do EÚ, ktoré dopomohli k tomu, aby v roku 2006 dosiahli trištvrtinu európskeho priemeru."Od roku 2012 sme začali stangovať, od roku 2015 dokonca klesať. Dnes dosahujeme len 65 % životnej úrovne," povedala s tým, že opäť pomaly stúpame.
"Vidím to trošku zložitejšie," reagoval Maďarič s tým, že kľúčové bolo začlenenie EÚ, a to z mnohých hľadísk. "My sme štát toho typu, druhu a veľkosti, že niekam patriť musíme," povedal s dôvetkom, že nie je lepšej alternatívy než patriť do EÚ.
Hlavné politické procesy mimo žabomiších vojen sú podľa neho na úrovni napodobňovania európskych krajín ako úspešného vzoru. "Žiaľ, niekedy išlo len o imitáciu," dodal. Skonštatoval, že po odchode Veľkej Británie z EÚ sa únia dostáva do krízy.
"To, čo musím konštatovať je, že EÚ sme aj my," reagovala expremiérka s tým, že počas samitov napríklad máme právo veta. EÚ je podľa nej celok veľmi rozdielnych národných štátov. "Národné suverenity nie je možné okresávať ani zmizíkovať," reagovala na slová Maďariča o napodobňovaní. Podľa Radičovej nás EÚ posunula veľkým krokom vpred najmä v otázke ľudských práv.
Bývalá politička zároveň pripomenula finančnú krízu v roku 2008, ktorá zalomcovala všetkými štátmi, no ekonomiky sa s tým vyrovnali po svojom. "Teraz zažívame kombináciu viacerých faktorov, ktoré vstupujú do hry," povedala s tým, že ide o pandémiu, infláciu, vojnu na Ukrajine ale aj hybridnú vojnu. "Tu nastáva otázka, ako sme hodnotovo vybavení vzdorovať týmto tlakom," poukázala.
V súčasnosti sa deje aj vojna na Ukrajine. "Je životným záujmom Slovenska, aby bola Ukrajina samostatným slobodným štátom," myslí si. Dodal, že je to podľa neho možno ešte vážnejšia kríza než pandémia. "Touto vecou sme bytostne zasiahnutí," dodal.
Klesajúca demografia je vážny problém, upozornil Maďarič
Treba podľa neho povedať, že za tých 30 rokov sme viaceré veci zanedbali alebo sme s nimi nevedeli pohnúť. "Nijako sa napríklad neposunula otázka rómskeho problému," povedal s tým, že je to naša vizitka. Je to zároveň podľa neho zložitá otázka. "Nehovorím, že tu neboli pokusy, len že sa to nepodarilo vyriešiť," vysvetlil.
Ďalší vážny problém, s ktorým ale bojujú mnohé krajiny, je podľa Maďariča klesajúca demografia, s čím súvisí aj odliv vplyvných či vzdelaných ľudí. Problémom je podľa neho aj zanedbanie školstva a vzdelania. "Ak s tým nepohneme, nebudeme mať ružovú budúcnosť," povedal. Radičová reagovala, že s exministrom súhlasí. "Máme ekonomiku z minulého storočia," doplnila.
V prípade reforiem školstva podľa nej musíme začať s učiteľmi, s čím súvisí aj ich odmeňovanie. Zároveň podľa nej máme nižšiu kvalitu zdravia v porovnaní s inými krajinami aj nižšiu konkurencieschopnosť. "Dnes vyhráva ten, kto má nápad," dodala Radičová.
Problémom môže byť v tomto prípade napríklad aj spôsob investovania, čo je podľa Radičovej relatívne. Záleží to podľa nej od viacerých faktorov, napríklad schopnosť tvoriť legislatívu. Dodala, že problémom je aj prerozdeľovanie financií konkrétnym rezortom.
"Ja si myslím, že ten kameň úrazu tkvie v tom, že sme voči sebe začali vraždiť úctu a rešpekt k profesionalite," povedala expremiérka s tým, že spochybňujeme kompetencie. "Keď toto rozmažete, je tu už len frflanie, hnev a bezmocnosť," zakončila.
"Určite sa to na tom podieľa," súhlasil Maďarič. "Aj ja ako člen vlády som vnímal, že musíte všetko uspokojovať," povedal s tým, že aj on ako člen vlády vnímal, že musí byť všetko prerozdelené. S tým podľa neho súvisí, že nikdy nebude každá strana spokojná, pretože niektoré sektory musia dostať rádovo viac než iné.
Ako Slováci poznajú dátum vzniku samostatného Slovenska
V exkluzívnom prieskume AKO pre TV JOJ sa agentúra pýtala respondentov, či vedia povedať presný dátum vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Správnu odpoveď vedelo 42 % respondentov, zároveň každý piaty Slovák nevedel povedať, kedy vznikla samostatná republika a ďalších 37 % sa vyjadriť nevedelo.
Hoci sa hovorí, že mladí nevedia, čo oslavujeme, platí, že najvyšší podiel správnych odpovedí v prieskume, teda 53 percent, je vo vekovej kategórii 18-33 ročných. Zároveň správne odpovede s vekom klesajú.
Pokiaľ sa na údaje pozrieme z pohľadu vzdelania, len každý štvrtý oslovený absolvent základnej školy alebo učňovky pozná správnu odpoveď, naopak, u vysokoškolákov sú to dvaja z troch. Najväčší podiel respondentov, ktorí vedia, kedy vzniklo Slovensko, je medzi voličmi PS, KDH a SaS. Naopak, na otázku správne odpovedalo najmenej voličov SNS a Smeru.
V súvislosti s výsledkami prieskumu Radičová pripomenula ďalší prieskum, podľa ktorého osamostatnenie Slovenska pozitívne vníma len približe 1/3 opýtaných. Vidí v tom aj premietanie aktuálnej situácie. "Je preto pochopiteľné, že dnešné ťažké časy sa premietajú aj do vnímania samostatnosti krajiny," dodala.
"To, že nevieme dátumy. Iné radosti človek zažíva aj na pôde vysokej školy," povedala s tým, že mnohí nevedia ani kedy bolo SNP alebo čo sa stalo v roku 1898. Otázkou podľa nej ostáva, či je potrebné a do akej miery poznať históriu krajiny. "Sme odsúdení k zániku ak nepoznáme vlastnú minulosť," skonštatovala.
Podľa Maďariča je z prieskumu evidentná korelácia medzi dosiahnutým vzdelaním a tým, či poznajú presný dátum. "Vznik štátu je zásadná spoločenská a politická otázka. Z toho všetkého mi preto vyplýva ľahostajnosť," dodal. Podľa prezentovaných grafov zároveň vidí súvislosť najmä medzi dosiahnutým vzdelaním než vekom.
"Je dôležité si aj uvedomiť, že nehodnotia štát ako vyprázdnenú entitu," povedala Radičová k výskumu s tým, že v súvislosti s tým hodnotia oveľa komplexnejšie veci, napríklad vývoj politiky, vzdelanie či životnú úroveň, popri ktorých ľudí konkrétny dátum až tak nezaujíma.
Vieme sa vysporiadať s minulosťou?
V histórii samostatného Slovenska bol veľkým míľnikom aj Vladimír Mečiar a jeho amnestie či iné smutné momenty. Podľa Maďariča je vysporiadanie sa s podobnými vecami veľmi diskutabilné. "Nehádzal by som to, že sme len vo vleku zlých udalostí, pretože my sme sa z nich nejako dostali," podotkol s tým, že v minulosti sme sa viackrát vedeli zmobilizovať.
"Z môjho pohľadu bolo dobré, že nakoniec aj Smer dospel k tomu, že odsúhlasil zrušenie amnestií," povedal s tým, že práve Smer týmto dotlačil ľudí k riešeniu. Dodal, že z viacerých kríz sa nám podarilo vyjsť. Za posledných rokov sa Slovensku podľa neho, za každej vlády, podarilo zachovať základnú podobu demokracie.
"Sme krajinou hrubých čiar. My sa nevysporadúvame so zásadnými prepadmi," myslí si expremiérka. V súčasnosti máme podľa nej právny štát v kritickom stave. Už po voľbách v roku 1994 bolo obdobie noci dlhých nožov, pričom sa riešilo ovládanie verejnoprávnych médií i inštitúcií. "To bolo všetko masírované vyslovene jednou politickou silou a to je pošiapanie demokracie," povedala.
Poukázala tiež na obdobie harabinovčiny v právnom štáte i nefunkčnom generálnej prokuratúry. V súvislosti s tým spomenula špeciálneho prokurátora 62:0. Podľa expremiérky máme zle nastavený právny štát, ktorý sa nedá opraviť za 24 hodín. "Na tých pozíciách sú veľmi konkrétni ľudia," povedala s tým, že v súvislosti s tým je rozhodujúca morálka. "Ak vyhodíte morálku z politiky, sme tam kde dnes sme," zakončila.
Slovenskom hýbala aj vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Práve v reakcii na ňu poval Maďarič demisiu z miesta ministra kultúry.
"Možno je to cynické, lebo je to strašná tragédia, ale ako keby sa cez túto obeť naštartovali veci, ktoré by tak skoro neprišli," myslí si exminister. Neboli sme podľa neho schopní správne pomenovať príčiny vraždy a nechceme sa prehrýsť do podhubia, z ktorého skutok vyplynul.
"Cítil som, že ak sa takáto vec stane, politici z toho musia niečo vyvodiť," spomínal na svoju demisiu. "Nehrajme sa na to, že sú tu len jeden dvaja zlí a všetci ostatní sú dobrí Slováci," dodal.
Ako expolitici reagujú na súčasnú politickú situáciu, zistíte vo videu.
