Rokovania o parlamentnej väčšine SaS odmietla, na schválenie zmeny ústavy majú poslanci 14 dní

Zdielať na

17.1.2023 Noviny PLUS

Rokovania o parlamentnej väčšine SaS odmietla, na schválenie zmeny ústavy majú poslanci 14 dní

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Odmietnutie poslancov SaS zrejme nadobro pochovalo snahu povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) o vytvorenie novej parlamentnej väčšiny. Poslanci však aj napriek tomu majú posledných 14 dní na to, aby sa dohodli na ďalšom scenári vývoja.

"Preto vás chcem požiadať, aby ste nielen vy, pán premiér, ale aj ďalší politickí reprezentanti, urobili všetky potrebné kroky k tomu, aby Národná rada SR najneskôr do konca januára prijala všetky potrebné rozhodnutia smerujúce k predčasným parlamentným voľbám," povedala prezidentka Zuzana Čaputová po odvolaní vlády v decembri minulého roka.

Debaty o tom ako ďalej, sa po vyhlásení hlavy štátu rozdeli na dva fronty. Poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) začal diskutovať o zostavení novej parlamentnej 76-tky, druhá časť politického spektra hovorí o nevyhnutnosti predčasných volieb.

Parlamentná väčšina je stále neistá

Heger oznámil zber podpisov novej parlamentnej väčšiny 9. januára, teda po skončení vianočných sviatkov. Doposiaľ sa mu nepodarilo vyzbierať dostatočný počet podpisov.

Ekonomickí liberáli mali v pondelok (16.1.) zasadnutie klubu, deň na to verejnosť informovali o svojom stanovisku. "Diskusiu o novej väčšine odmietame. Toto je jasný postoj poslaneckého klubu SaS. Boli sme pripravení rokovať, avšak doteraz nevieme, kto je skutočným lídrom OĽANO. Navyše, stále hrozí, že Eduard Heger odíde z OĽANO a nebude mať nielen silu, ale s inou stranou ani legitimitu skladať novú vládu," povedal líder strany Richard Sulík s tým, že legitímne sú teraz debaty o predčasných voľbách.

Hnutie Borisa Kollára má v prípadnej podpore novej vlády ultimátum - podporu predčasných volieb. Politik o tejto podmienke hovorí konzistentne. Po prvom tohtoročnom rokovaní vlády (11.1.) to zopakoval aj poverený minister práce Milan Krajniak, keď povedal, že Sme rodina trvá na predčasných voľbách a Hegerova 76-tka je preňho ako "debata o Yetim".

Problémy s podporou novej vlády však má poverený premiér aj vo vlastných radoch. Kým odídenci z poslaneckého klubu OĽaNO novú väčšinu podporili, exminister financií Igor Matovič či poslanec György Gyimesi (klub OĽaNO) svojimi podpismi doposiaľ neprispeli. Líder OĽaNO hovorí, že chce odovzdať symbolicky posledný podpis, Gyimesi zas preferuje možnosť predčasných volieb.

Zároveň viacerí nezaradení poslanci avizovali, že návrh na novú 76-tku nepodporia. Dosiahnutie dohody je tak málo pravdepodobné.

Na schválenie zákona majú 14 dní

"Platí, čo som povedala, že žiadam, aby do konca januára rozhodli o predčasných voľbách, inak budem konať v súlade s ústavnými kompetenciami," povedala Čaputová v rozhovore pre denník SME s dodatkom, že ak sa nendájde nová parlamentná väčšina, je potrebná dohoda na predčasných voľbách.

Poslanci a tak zrejme budú sústrediť na dohodu na predčasných voľbách. V parlamente je v súčasnosti návrh novely ústavného zákona, ktorý by to umožnil. Návrh zákona je v druhom čítaní a má byť jedným z bodov programu pokračovania decembrovej schôdze.

To sa má začať v utorok (24.1.). Keďže ide o ústavný zákon, na jeho schválenie je potrebná podpora aspoň 90 poslancov. Hlasy za návrh avizovali poslanci Sme rodiny, Hlasu, Smeru, ĽSNS i Republiky. V prípade podpory SaS by tak parlament mal dostatočnú podporu na schválenie zmeny zákona.

V prípade schválenia ústavného zákona bude potrebných ďalších 90 hlasov na skrátenie volebného obdobia. Kým hlava štátu hovorila o prvej polovici roka 2023, medzi poslancami na presnom dátume zhoda nie je. Hovorí sa totiž o júnovom i septembrovom dátume.