10°
Bratislava
Sociológ Vašečka o referendách: Na Slovensku boli aj bizarné otázky, v minulosti zlyhali témy, nie ľudia
Sociológ Vašečka o referendách: Na Slovensku boli aj bizarné otázky, v minulosti zlyhali témy, nie ľudia
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Doposiaľ sa ich konalo sedem, no úspešné bolo len jedno. Reč je o referendách na Slovensku. V sobotu (21.1.) sa totiž koná ôsme, ktoré iniciuje opozičný Smer-SD. Aj po vzore tých minulých odborníci neočakávajú jeho úspešnosť. Sociológ Michal Vašečka pre Noviny PLUS TV JOJ povedal, prečo sa Slováci k hlasovacím urnám nehrnú, i akú úspešnosť očakáva.
Prvé referendum sa na Slovensku konalo v roku 1994 a zisťovalo záujem národa o vytvorenie zákona o "preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii". Do volebných miestností vtedy prišlo necelých 20 % oprávnených voličov, nebolo teda platné.
Na uznanie platnosti referenda je totiž potrebné, aby sa ho zúčastnila viac než polovica všetkých oprávnených voličov. A práve to bolo kameňom úrazu v minulosti. Výnimkou bolo len jedno referendum - zisťoval sa v ňom súhlas občanov so vstupom Slovenska do EÚ. Zúčastnilo sa ho 52,15 % obyvateľov.
Deviate referendum v histórii samostatného Slovenska
Naopak, najmenej občanov prišlo hlasovať v poradí druhom referende v histórii samostatného Slovenska. Konalo sa v roku 1997 a zúčastnilo sa ho len 9, 53 % oprávnených voličov. Obsahovalo štyri otázky - ľudí sa pýtalo, či súhlasia so vstupom do NATO, s rozmiestnením jadrových zbraní a vojenských základní po území Slovenska a či súhlasia, aby sa prezidentk krajiny volil priamo.
Ďalšie referendá sa venovali viacerým témam - skráteniu volebného obdobia, privatizáciami aj "tradičnej rodiny". Za zmienku stojí aj referendum z roku 2010. To totiž obsahovalo dokopy 6 otázok, ktoré sa týkali tém od zrušenia koncesionárskych poplatkov, cez zníženie počtu poslancov NR SR až po výšku cien štátnych limuzín.
Prečo referendá na Slovensku nie sú úspešné?
Podľa sociológa Michala Vašečku v prípade doterajších neúspechov referend zohráva veľkú úlohu najmä 50 % kvórum. "Je to zrejme spojené s témami, ktoré neoslovujú celú popouláciu," skonštatoval odborník pre Noviny PLUS TV JOJ.
Pripomenul referendá o skrátení volebného obdobia i ekonomických otázkach. Dodal, že niektoré z nich boli dokonca aj bizarné. "To nie sú celospoločenské témy, ktoré by mohli osloviť celú populáciu naprieč deliacimi čiarami," povedal s dodatkom, že je to vlastne dobré. "Priama demokracia je skôr inštitútom, ktorý by sa mal používať na lokálnej úrovni," vysvetlil.
"V krajine máte aj pri voľbách obdovské množstvo ľudí, ktorí nechodia k voľbám, neparticipujú politicky ani občiansky nijakým spôsobom," dodal Vašečka s tým, že aj výskumy, ktoré sa na tému tejto participácie zamierali ukázali, že na Slovensku tak robím len približne 50 % občanov.
Odborníci úspech nepredpokladajú
Referendum obsahuje jednu otázku - či občan súhlasí s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie. V prípade úspechu by na to stačilo 76 hlasov poslancov. V súčasnosti ale je na programe NR SR zmena ústavného zákona, výsledkom ktorej by mala byť možnosť predčasných volieb. Referendum inicioval opozičný Smer-SD.
Odborníci však nepredpokladajú jeho úspech. Politológ Radoslav Štefančík pre TV JOJ povedal, že pri optimistickom odhade predpokladá účasť maximálne 30 % oprávnených voličov.
O nič optimistickejší nie je ani Vašečka. V prípade dnešného referenda Vašečka nepredpokladá, že bude úspešné. "Vzhľado na tému a vzhľadom na to, že veľká časť populácie nie je stotožnená s tými, ktorí to pripravili, tak sa nezúčastnia a ostatok sa bude zrejme blížiť k tým referendám, ktoré sa týkali rovnakej témy," povedal s tým, že predpokladá účasť medzi 20 % a 35 %.
"Interpretovať referendum bude veľmi náročné, pretože bude interpretované mnohými veľmi falošne. Tí, ktorí ho organizujú, tak v momente ak by tá účasť bola nad 30 %, ho budú interpretovať, že veľká časť je proti vláde alebo že 90 % ľudí je proti vláde," uviedol Vašečka s tým, že to nekorešponduje s realitou.
Naopak, ľudia z vládnej koalície podľa neho budú hovoriť, že referendum platné nie jea že občania teda nie sú až takí nespokojní so súčastnou vládnou garnitúrou. "Čo je, samozrejme, nezmysel, pretože nespokojnosť so súčasnou vládou je obrovská a nepopularita jej členov je tiež dosť veľká," tvrdí Vašečka. Bude sa dať interpretovať jedine to, že otázky referenda nie je to, čo by trápilo celú populáciu natoľko, aby sa ho zúčastnila.
Najčítanejšie
Odporúčame
