Zákaz nedeľného predaja v parlamente: SaS spustila petíciu, obchodníci upozorňujú na úskalia zákona

BRATISLAVA / NR SR zakončila uplynulý týždeň niekoľkohodinovou debatou o nedeľnom zákaze predaja. Poslancov čoskoro čaká hlasovanie a v prípade schválenia by zákon platil od mája. Proti jeho podpore spustila SaS petíciu, obchodníci zas upozorňujú na úskalia legislatívy.

Poslanci o novele zákonníka práce debatovali niekoľko hodín. Jej zástancovia mali viacero argumentov, prečo by sa zmena mala prijať. Zahŕňali tvrdenia o tom, že maloobchodníci v prípade prijatia zmeny ušetria na energiách i to, že nedeľa by mala byť voľným dňom.

Naopak poslanci, ktorí sa postavili proti návrhu, tvrdia, že zákaz nedeľného predaja nič nevyrieši a stratia na tom zákazníci i pracovníci v obchodoch, ktorí za tieto dni majú 100 % príplatky.

SaS spustila petíciu

Diskusia o zatvorených obchodoch spustila živú diskusiu nielen v pléne, ale aj neskôr na sociálnych sieťach zákonodarcov. Poslanec klubu OĽaNO Milan Kuriak sa sťažoval, že voľná nedeľa je daná tisícročia, saskárka Jana Bittó Cigániková sa zas pýtala, či podľa vzoru Rakúska, v ktorom je zakázaný nedeľný predaj, zlegalizujeme aj manželstvá párov rovnakého pohlavia.

Prečítajte si tiež

NR SR rokovala o nedeľnom zákaze predaja: Ceny môžu stúpnuť a o prácu prísť vyše tisíc ľudí, píše rezort financií

​Proti zákonu najvýraznejšie protestuje opozičná SaS, ktorá proti nemu spustila aj petíciu. Zákonu v nej vyčíta, že ide o zásah do slobody jednotlivca, obmedzenie podnikania či zvýšenie nezamestnanosti. Do uverejnenia článku ju podpísala približne tisícka ľudí.

Názor obchodníkov sa podľa šéfa Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martina Krajčoviča líši. "Závisí to nielen od ich biznis modelu, ale aj od štruktúry zamestnancov a najmä zákazníkov," vysvetlil pre Noviny PLUS TV JOJ.

Prípadné schválenie zmeny bude pre niektoré obchodné modely znamenať stratu, povedal Krajčovič. "Pretože aj keď sú obchody zavreté, tak chladiace a mraziace zariadenia, centrálne sklady a podobne musia byť v prevádzke nepretržite, čo pri súčasných cenách energie je vysoká nákladová položka, ktorú tým činom nebude mať čo v nedeľu vyvážiť," doplnil. 

Prečítajte si tiež

Fica skritizoval politológ: Prihlásil sa k jasnému zahranično-politickému smeru, je to Smer-Moskva, tvrdí Lenč

​Na druhej strane podľa predsedu SAMO sa od júna majú výrazne zvýšiť náklady na mzdy, čo súvisí práve s príplatkom za prácu v nedeľu. Práve to podľa neho môže obchodníkom ušetriť financie. 

Neesenciálne nepotravinové obchody prídu o tržbu

Ani to však v niektorých prípadoch nevykompenzuje nedeľné tržby. "Kým však v prípade esenciálnych tovarov ako potraviny, hygiena či drogéria sa spotreba môže presunúť do iných dní, v prípade ostatného nepotravinárskeho tovaru príde pravdepodobne k poklesu predaja, minimálne stratia impulzívny predaj, ktorý je najsilnejší práve cez víkend, kedy ľudia trávia oveľa viac času v nákupných centrách," zakončil.

Iniciatíva slovenských maloobchodníkov (ISKM) zas tvrdí, že podporovatelia zmeny ukázali neznalosť problematiky. ISKM zároveň zdôraznila, že okrem populistických a ideologických názorov nezazneli žiadne uchopiteľné argumenty a téma sa okresala iba na "ženičky, ktoré majú nárok byť v nedeľu doma s rodinami". Nedeľný predaj sa podľa iniciatívy týka aj študentov či iných skupín ľudí, ktorí si chcú počas víkendu privyrobiť.

Prečítajte si tiež

Na hrane s Kamenickým a Krajniakom: Obsesia Matovičom, ale aj Krajniakovo vyhýbanie sa otázkam o dôchodkoch

​"Tí istí poslanci, ktorí presadili zvýšenie nedeľných príplatkov, dnes chcú o tieto príplatky obrať zamestnancov v maloobchode a podnikateľom prikázať, kedy majú mať otvorené," tvrdí predseda iniciatívy Daniel Krakovský. 

Zmena by mala platiť od mája

Návrh zákona predložila skupina poslancov za OĽaNO, Sme rodina i nezaradení zákonodarcovia. Navrhujú, aby sa podľa vzoru covidového obdobia zakázal nedeľný predaj. Neplatilo by to však pre všetky nedele.

Podľa návrhu by boli výnimkou posledné tri nedele pred Vianocami i posledná nedeľa pred začiatkom školského roka. Ak sa zákon schváli, platnosť by mal nadobudnúť od začiatku mája. Podľa programu NR SR by sa o zákone malo hlasovať vo štvrtok.

Rezort financií v stanovisku píše, že následkom schválenia zákona by o prácu mohlo prísť približne 1 700 ľudí a štátu zároveň hrozí škoda na daniach vo výške 31 miliónov eur ročne.