KDH odmietlo spoluprácu s KÚ: Prijať požiadavky Záborskej, by pre KDH bolo nedôstojné, reaguje Řádek

BRATISLAVA / Ďalšie nádejné predvolebné spájanie na politickej scéne sa predčasne skončilo. KDH po svojom víkendovom sneme informovalo, že s Kresťanskou úniou (KÚ) spolupracovať nebude. KÚ pod vedením poslanckyne klubu OĽaNO Anny Záborskej vyčítali viacero vecí.

O tom, že KDH ukončuje možné predvolebné spolupráce s KÚ, informoval líder hnutia Milan Majerský v spoločnosti členov predsedníctva. "Ten kto sa chce spájať, nekladie si ultimáta ani nesplniteľné podmienky," povedal.

KDH vyčítalo KÚ viaceré body. Tým najvážnejším podľa Majerského boli práve personálne požiadavky členov KÚ, ktoré podľa neho členov KÚ zaujímali viac než samotný spoločný predvolebný program.

Majerský počas tlačovej konferencie viackrát zopakoval, že KÚ pôsobila toto volebné obdobie v poslaneckom klube OĽaNO, pričom samotné KDH sa niekoľkokrát ostro vymedzilo voči politike lídra hnutia Igora Matoviča. Preto bolo podľa neho pre KDH dôležité, aby sa členovia KÚ voči jeho vládnutiu jasne vymedzili.

Prečítajte si tiež

Hrozí KDH zmena názvu? Bolo by to nenávratné, upozorňuje Dostál

Líder KDH o personálnych požiadavkách KÚ povedal, že najprv žiadali 30 miest na kandidátke, pričom v každej desiatke by boli dvaja kandidáti. Neskôr ich mali žiadať 15, v každej desiatke jedného. No ako Majerský zdôraznil, v oboch prípadoch by KDH nemalo vplyv na to, na akom mieste a ktoré osobnosti by KÚ na kandidátku nominovala, čo by bolo v rozpore so stanovami KDH. "Nie sme pyšní, sme opatrní," dodal. 

Majerský skritizoval vyhlásenie KÚ

KÚ zároveň podľa Majerského ukončila možné diskusie o spoločnom postupe práve svojím piatkovým vyhlásením. V ňom KÚ zdôraznila, že s KDH sú si hodnotovo najbližšie, preto považujú za racionálny spoločný postup do volieb. Skritizovali ale, že od ich prvého spoločného stretnutia, ktoré bolo vo februári, od KDH nedostali konkrétny návrh možnej dohody. Majerský počas tlačovej konferencie však poprel fakt, že by s členmi KÚ nekomunikoval.

Od KDH vo vyhlásení žiadali spoločný postup do septembrových volieb "založený na partnerskom prístupe a na jasnej a verejnej komunikácii týchto skutočností od momentu dohody i počas celej kampane a na všetkých volebných materiáloch", vzájomné rešpektovanie nominácií na kandidátku a potvrdenie dohody KDH počas sobotného (25. 3.) snemu. "Text uznesenia nevznikol ako výsledok dohody, ale ako jednostranné diktovanie podmienok. Ak sa chcete dohodnúť, podmienky nekladiete," reagoval Majerský aj na sociálnej sieti.

KDH neprišlo s ani jedným programovým návrhom, reaguje KÚ

KÚ reagovala, že k rokovaniam pristupovali zodpovedne, no počas šiestich týždňov od KDH neodstali žiaden návrh spolupráce. "Vyjadrenia, že rokujú s jednotlivcami z KÚ, pokladáme za mimoriadne neférový prístup. Medzi politickými stranami sa to považuje za nepriateľské," napísala KÚ vo vyhlásení.

Vyhovárať sa na programové otázky, je podľa KÚ absurdné. "Pri žiadnom z osobných stretnutí predstavitelia KDH neprišli ani s jediným programovým návrhom. Neposlali nám ani jediný písomný návrh. Môžeme potvrdiť, že nás informovali, že kampaň chcú postaviť na kritizovaní tejto vlády," dodali vo vyhlásení.

"Naše vyjadrenie k tejto veci prišlo po prvýkrát ako odpoveď na priamu otázku KDH, akú máme predstavu. A aj tú sme iniciatívne neskôr skresali na minimum, pretože sme si na nej vôbec nezakladali a v žiadnom prípade sme nechceli, aby bola prekážkou dohody. Nikdy sme sa nerozprávali o tom, aké miesta na kandidátke by sme chceli obsadiť a kým," zakončila KÚ s dodatkom, že potvrdzujú záujem zúčastniť sa na septembrových voľbách.

Pre KDH by bolo nedôstojné prijať takéto podmienky, tvrdí Řádek

"Pravici sa nedarí spájať do súrodých volebných formácií," reagoval politológ Miroslav Řádek pre Noviny PLUS TV JOJ. Z pohľadu KDH odborník ich postoju rozumie. "Prísť čisto s personálnymi požiadavkami, by bolo pre KDH nedôstojné, prijať takéto podmienky," vysvetlil s dodatkom, že napríklad Záborská už v minulosti členkou KDH bola. 

"Ja si myslím, že v tomto prípade na to KÚ nešla dobre," dodal Řádek. Súčasná situácia však podľa politológa nemusí mať vyložene negatívny vplyv na voličov KDH. "Nemusí byť pre nich rozhodujúce, či sa k nim pridala KÚ," pokračoval s dodatkom, že KÚ má o čosi fundamentalistickejšie morálno-etické postoje než KDH. Pri porovnaní oboch subjektov je podľa odborníka vidieť, že členovia KDH sú o čosi menej konzervatívni než KÚ, čo bolo viditeľné napríklad pri pôsobení členov KÚ v NR SR.

Prečítajte si tiež

Divácke otázky Na hrane: Budú elektromobily lacnejšie než spaľovacie autá?

"Na druhej strane má KDH problém s tým, že osciluje okolo 5 - 6 % a tomuto hnutiu sa v posledných dvoch parlamentných voľbách stalo to, že prišli účasť v NR SR kvôli niekoľkým tisícom hlasov prevažne konzervatívnejších voličov," zdôraznil Řádek. Z tohto pohľadu im preto tieto hlasy od voličov KÚ môžu vo voľbách chýbať.

V krátkej dobe ukončili dve možné spolupráce

Koncom februára padla aj očakávaná spolupráca medzi expremiérom Mikulášom Dzurindom a Modrou koalíciou (dnes Demokrati). V tom čase o ukončení spolupráce informoval Dzurinda formou vyhlásenia. "Strana Spolu-OD (pod novým názvom Modrá koalícia) nie je schopná alebo ochotná realizovať zlučovací snem tak, ako to memorandum o našej spolupráci definuje," písal vtedy.

Neskôr Dzurinda infomoval o tom, že zakladá politickú stranu Modrí - Európske Slovensko. V súčasnosti majú mať vyzbieraných približne 5-tisíc podpisov. Na vznik strany ich je potrebných minimálne 10-tisíc.

Prečítajte si tiež

Matovič sa pustil do Demokratov: Umýva si od nich ruky, je to konkurencia OĽaNO, tvrdí Lenč

Miroslav Kollár, vtedajší líder Modrej koalície, na vyjadrenia Dzurindu reagoval, že je šokovaný, pretože ukončenie spolupráce Dzurinda neavizoval osobne, len prostredníctvom spomínaného vyhlásenia. "To, že z projektu vycúval, zrejme svedčí o tom, že vycítil, že Modrú koalíciu nedokáže poskladať tak, aby bola relevantným politickým subjektom," reagoval v tom čase politológ Tomáš Koziak.

Kollár napokon uzavrel dohodu s dočasne povereným predsedom vlády Eduardom Hegerom i ďalšími bývalými politikmi z OĽaNO. Modrá koalícia sa premenovala na Demokrati, na čelo ktorých sa postavil Heger.